jakeer

Tento film má na rotten tomatoes tiež niečo málo nad 60% od publika, ale vyše 80% od kritikov. A naozaj, nie je to mainstreamový film (paradoxne, ako by si zrejme skutočný Chuck želal). Ale natočené je to výborne a Schreiber štandardne skvelý - v tomto prípade vstúpil už do prebádaných vôd, lebo jeho postava nie je príliš odlišná od Raya Donovana. A nesúhlasím, ako niektorí v komentároch vravia, že tento film je povinnosťou pre fanúšikov Rockyho. Kým Rocky sa vyžíva v pátose a v bombastických, ale ťažko nerealistických boxerských scénach, Chuck je oveľa úspornejší. Samotný veľký fight s Alim je správne upozadený - nevidíme tu veľkolepú prípravu s premotivovaným trénerom, ani dramatický akcent na bojové scény. Chuckov zápas bol len krátkou epizódkou, ktorá mala hneď skončiť (zas až tak toho Aliho nepotrápil, akurát vydržal do posledného kola). Silnejší je životný príbeh okolo toho celého a to filmári vystihli takmer na jednotku.

S dokumentmi je to tak, že keď je silná a zaujímavá téma, tak už to samo o sebe je výhra. A Attila silnou témou je - teraz je v kurze a jeho životný príbeh sa musí páčiť (vyrástol v skromných pomeroch, na začiatku kariéry mal najmä zanietenie, k tomu ohromný úspech v Amerike, následný pád, potom návrat, až napokon víťazstvo v "zápase storočia"). Ešte k tomu je to príjemný chlapík. A nech sú zábery z prvej polovice filmu (popisujúcej cestu na vrchol) akokoľvek zaujímavé a fanúšikovi MMA nevídané, a emócie sa u mňa dostavili, tak prácu dokumentaristu musím hodnotiť negatívne. S Petrom Větrovským som videl rozhovor na YouTube (podcast U kulatého stolu) a zanechal na mňa dojem. Na tak mladého človeka úžasné CV - ako dvadsiatnik prezident fortunaligového klubu, následne založenie úspešnej agentúry, ktorá organizuje koncerty so svetovými hviezdami... Keď som sa dozvedel, že tak rozhľadený a príčetný človek sa podujal urobiť dokument o Attilovi Véghovi, ani vo sne by mi nenapadlo, že ho bude režírovať on sám. Samozrejme, mohol by mať nejaký skrytý talent a prekvapiť nás, lenže on ničím podobným nedisponuje. Dokument nie je remeselne dobre zvládnutý, zle sa narába so strihom a najmä s hudbou. Avšak, čo je neodpustiteľné (a prečo dávam také nízke hodnotenie, hoci som sa v pdostate bavil) je, že dokument klame! Viaceré scény sú dohrávané. Scénka na terase popisujúca nenútený rozhovor Attilu s Mečárom je ešte ok. Avšak, akože náhodný telefonát, keď režisér natáča v Gabčíkove ilustráky a Attila mu oznámi, že sú so ženou v očakávaní je do oči bijúci fejk. Taktiež aj akože autentická esemeska od promóterov Oktagonu, že mu zápas odriekol americký súper kvôli Rizinu. Attila je akože prekvapený, rozhorčený a musí sa ísť mimo záber vydýchať - v nasledujúcom strihu je už vydýchaný. Ani taký pohoďák ako Attila toto dobre nezahral a v dokumente popisujúcom realitu to nemá čo hľadať. Štylizované zábery s perfektným filmovým timingom počas Attilovho tréningu (najmä beh na ceste) sú už hriechom menším, skôr je to vec vkusu. Druhá polovica filmu je už venovaná zápasu storočia. Minimálny priestor tu však dostáva Attilov oponent, pričom najmä vďaka nemu mal tento zápas taký náboj (a asi aj vďaka nemu sa väčšina divákov tohto filmu začala zaujímať o MMA). Väčší priestor ako Vémolovi sa tu nepochopiteľne venuje Zwickerovi, pričom on bol iba prostredníkom k tomu, prečo sa stal zápas storočia takým zaujímavým (Vémola na vrchole vs Végh, bývalý šampión Bellatoru v úpadu). Neviem, či Karlos nedal na viac materiálu súhlas, ale rozhodne je to škoda. Na záver zábery z pôrodnice - nech si každý zhodnotí, či to do dokumentu patrí. Petrovi Větrovskému v jeho pracovnom živote fandím, je to obdivuhodný človek, ale filmovej či dokumentaristickej tvorbe nech sa už prosím nevenuje.

Ja som Bebjakovi nespapal Čiaru a teraz ani Trhlinu. Musí sa uznať, že tento režisér je komerčne úspešný, ale jeho filmy majú všetky detské choroby slovenskej kinematografie. Dialógy šuštiace papierom, neauntetickí herci. Navyše to, čím sa odklonil od Karikovej knižnej predlohy, akási autorská licencia, tuto vyznela trápne (t.j. celá linka okolo postavy spisovateľa). P.S. A narozdiel od Čiary som to tento raz nespapal ani Maštalírovi. Naopak, Mária Bartalos mi z celého skromného ansámblu prišla najautentickejšia.

Každý rok tu máme to isté. Nejaký filmový blockbuster, ktorý pritiahne do kín aj ľudí, ktorí tam inak nepáchnu ako je rok dlhý. A títo začnú hovoriť o tom, že to je najlepší film, aký kedy videli. No ako pozerám, Bohemaniam rhapsody sa podarilo opiť rohlíkom aj skúsených divákov. Áno, zaužívaný bol argument, že táto snímka nie je dokumentom a preto nie je potrebné bazírovať na skutočných udalostiach. Len ak sa zamyslíte, že všetky zlomové situácie sú fejkom, tak zistíte, že ide o generický hollywoodsky doják. A vy sa pozeráte na niečo, čo ste už dávno videli niekde inde. Nehovoriac o tom, že ani zo strany režiséra nejde o dobre zvládnutú remeselnú prácu (najmä v narábaní s časom). Taktiež sa čudujem žijúcim členom Queenu, že prikývli na takúto prvoplánovú čiernobielu sračičku, ktorá vykresľuje Freddieho ako tohto grázla a ich ako anjelikov. Neviem, či aj preto herci ktorích ich stvárňovali, vyzerali ako ich verné kópie a Rami Malek ako paródia na Freddieho. Ak mi nejaká scéna ulahodila, bola to akurát tá posledná.

Nerozumiem, prečo sa filmy ako Lion či práve tento "tešia" takej neobľube na ČSFD. Zaujímavý životný príbeh, ktorý by bolo trestuhodné prerozprávať priamočiaro. Preto si scenárista pripravil malú lesť a tá vyšla (idioti, ktorí si pred zhliadnutím všetko o filme googlovali samozrejme prekvapení nebudú a pripravia sa tak o 90 % pôžitku). Obaja hereckí predstavitelia vierohodní. Za mňa bez výhrad.

Takúto retrospektívu poznáme zväčša z americkej produkcie a preto chvíľu trvá si zvyknúť na európsky rukopis. Ale v konečnom dôsledku je možné len máločo filmu vytknúť. Dobrý výber hlavnej predstaviteľky.

Bolo to až príliš surreálne, aby to udržalo moju pozornosť na celých 131 minút. Určite je dobré to vidieť, ale raz stačí.

Dávam rovnaké hodnotenie ako pri jednotke (de facto štvorke), ale sú to o poznanie slabšie tri hviezdičky. Opäť to isté dojenie príbehu v roku 1993. Koncept bol vo všetkých piatich filmoch rovnaký, až z toho ide strach. Kým prvý Jurský svet mohol stavať na nostalgii, pri dvojke sa už všetko kúzlo vytratilo. Je to už len prehliadka trikových sekvencií, ktoré su stále veľmi slušné. Herci nehrajú zle a scenaristi im nevkladajú do úst úplne debilné dialógy, preto s hodnotením pod tri hviezdy nejdem.

Mňa na tom nevyrušovalo nič, homosexualitou počnúc. Na rozdiel od miestnych kritikov si nemyslím, že odmysliac si tú inakosť, je to tuctová love story. Nie, nie je, lebo svet homosexuálov je iný ako ten náš a v tomto filme to malo svoje miesto. Takisto oceňujem, že rodina hlavného hrdinu bola liberálna a on tak nemusel s ňou bojovať - boli sme tak ukrátený o najväčšie klišé filmov s touto tematikou. No na druhú stranu, dôvod môjho priemerného hodnotenia spočíva v scenári, ktorý narozdiel od nadšencov nepovažujem vôbec za kvalitný.

Pre mňa podobný problém ako pri jednotke. Humor mi nesadol a akčnú stránku zas nemôžem brať príliš vážne. Ale ten nadhľad oceňujem.