TERRORDROME

Videl som remaky so Stathamom aj Manu Bennetom, ale tá pôvodná Death Race mi roky a roky unikala. A že to bola riadne bizarná konina ako Pavarottiho stehno. Rádoby futuristické závody pošahanou Amerikou, kde kde smiešne vozítka z autodrómu riadené štylizovanými maníkmi ( napr. duo nacistov ) zrážajú chodcov ma občas aj prekvapili solídnym gore efektom ako rozmašírovaná hlava a nabodnutý rozkrok. V hlavnej úlohe David Carradine ako neľútostný pretekár Frankenstein, vymódený sťa by fetiš Batman či úchylný černokňažník a proti nemu neustále nasratý a zábavný Sylvester Stallone, ktorý má asi prestavovať nejaký mix kovboja a mafiána. Každopádne za scénu kde celý učubraný žerie šľahačku by mal dostať Oscara, nech nežerem ja! Celé je to tak psychedelicky bizarné, dementne buransky zábavné a neváha okrem zmasakrovaných chudákov ukazovať aj obnažené kozy či chlpatého Carradina v slipoch, takže som sa určite nenudil.

Neviem prečo, ale čakal som niečo trochu lepšie. Najfascinujúcejšie na tom celom je verná imitácia 90-tkových postapo béčok aké vtedy točil Albert Pyun so všetkým čo k tomu patrí, od úvodného "hlbokého" preslovu a neurčito víriaci scenár, až po po sexy androidku s rôznofarebnými očami. Hľadanie lieku v bájnej ríši zavedie hrdinného ciciaka do striptízového baru kde tomu šéfuje motherfuckujúci pasák Snoop Dogg, potom do kostola kde androidka zažije tradičnú dilemu o tom či má dušu a nakoniec do drogérie Milly Jovovich, ktorá je tak mimózna že väčšinu drog zo svojho labáku musela vysmahnúť sama. Čo ešte dodať, záporácky motorkári sú len banda vreštiacich trapkov, filozofické vložky sú rovnako sfetované ako Milla, Lucy Liu dostala najepickejšiu minútovú ležiacu rolu svojho života a androidka sa stane lesbou. A keď už sme pri nej, keby tá postava nebola android ale obyčajná ženská, na dej by to nemalo žiadny vplyv lebo nič moc androidné nepredvedie, snáď okrem občas haluškovo rozmazaného androidného videnia. Občas sa obrazom mihne aj nejaký solídny akčný záber ( ale súboj s koženým hromotĺkom stál za prd ), hlavne vo finálovom prepade Millinho feťákova, ale to je asi tak všetko čo sa dá na tom ohodnotiť kladne.

Nahnali do jedného filmu celú tlupu obľúbených akčných borcov a potom ukrutne tuho premýšľali že čo kurva s nimi. Výsledkom je riťogeniálny scenár kde sa týpci chcú pomstiť za zradu, popritom náhodne ochraňujú čínsku podnikateľku pred atentátom a okolo ešte pobehuje maník s wtfakálnym plánom odplaty za smrť ženy. Posledný menovaný je Iko Uwais ktorý asi pochopil že je v podstate piate koleso na bicykli a dokonale serie na všetko vrátane akcie, takže po celý čas okrem spriadania smiešnych sietí iba dostáva od každého na kokos. Film najviac prekvapuje práve tým že necháva potenciál prítomných mlátičiek spať v rakve a servíruje akciu u ktorej som tak maximálne pokrčil plecami, že na nejaké no name béčko v zásade ujde, ale v porovnaní s Raidmi, Boykom, Ong Bakom či Night Come For Us je ich nápaditosť nula celá nula niečo. Veď aj Adkinsov Ninja mal vymakanejšie bitky! Najlepšie je na tom scéna prepadnutia policajnej stanice, pretože je proste drzá a krvavá, naopak finálny trojsúboj sa utápa v... nezáujme, inak to popísať asi neviem. Vlastne nikto toho moc nepredvedie, Uwaisovu mizériu som už spomínal, Adkins začne kopať až v závere pri súboji s Tonym ( ten má ešte relatívne najviac priestoru, ale moc zadkov tiež nenakope ), Michael Jay White je tu proste iba veľká hruda a Jeeja Yanin sa už zase ( a zase a zase... ) iba mihne ako cool mrcha a je rozflákaná vlastným granátometom. Menej ako tri hviezdičky by bolo nefér, film rozhodne nemožno značiť za zlý, ale ten skurvene nevyužitý potenciál z toho trčí príšerne.

Niekto nechal Neila Marshalla urobiť z ďalšieho filmového Hellboya frenetické krvavé orgie a jediné čo je na tom naozaj na prd je to, že kvôli celkovému neúspechu ( blbým amíkom sa to nepáčilo ) je ďalší diel nenávratne v riti, podobne ako svojho času Dredd s Urbanom. Harbour má ako Hellboy dvakrát hnusnejšiu držku než Perlman, chrbát chlpatý ako King kong, neustále sa z neho rinú debilné hlášky ( užil som si asi každú z nich ) a má ohromnú chuť všetko zmasakrovať v záplavách krvi. Detailná prehliadka rožštvrtených mŕtvol, vyklovaných očí a plaziacich sa čriev milovníkov umenia vždy zaručene poteší a tie digitálne efekty vôbec neboli také zlé ako sa všade píše, dokonca ani ten kórejský jaguárodlak. Na špici je veselo rozšupnutý súboj s troma obrami, splatterové šantenie obrích cenobitov v Londýne a scéna s úžasne nechutnou babou Jagou s drevenými nohami a deťmi na hákoch v špajzi. Na druhej strane by to naozaj chcelo nejaký trochu inak pojatý príbeh než len to obligátne "povstane stará čarodejnica a vyšle na svet mor", naviac Milla Jovovich je tu strašne nevýrazná, chcelo by to urobiť z nej nejakú krikľavejšiu a psychotickejšiu mrchu. Plus ten dej má tendencie byť dosť skratkovitý ( nájdenie Merlina za 10 sekúnd ) a nechávajúci veci nedokončené ( baba Jaga a Hellboyovo oko ). Sám Hellboy je tu na rozidel od Del Torrovej verzie menej Cthulhu a viac tradičný satanáš ktorého matka si to rozdala v pekle s belzebubom. Ako fanúšik Marshallovho Súdneho Dňa som si túto razantnú krvavú blbinu určite užil ako taký bezbožný prasopes, škoda že ostatný nie.

Náckovia sa zase pokúšajú vyhrať vojnu pomocou techno okultných vied, konkrétne pumpovaním francúzskeho dechtu do "dobrovoľníkov" za účelom získania supersilných, superagresívnych a superdementných zombíí ako neporaziteľných vojakov. Lenže poznáte to, naletí tam parta klaďáckych amerikánov a árijci majú po zombivtákoch, to už je raz tak. Ja sa teda nesťažujem, Overlord je proste poctivá béčková zombierežba vo vojnovom prestrojení s množstvom krvi a gore chuťoviek, naviac vizuálne vyleštená ako gule bronzového psa. Akčné scény zvládnuté s prehľadom a výbuchy až prekvapivo veľkorysé, akurát tá béčkovosť je smerom ku koncu stále silnejšia, takže nemčúri majú mušku asi ako zdochnutý starwarsovský stormtrooperi, zatiaľ čo amíci stopercentnú mušku Robina Hooda a aj keď im len náhodou vystrelí zbraň, guľka si už nejakú zblúdilú nacistickú hlavu nájde. Naviac je tu hlavný záporák ktorý sa nadopuje zombie medicínou a má rutinne nadradené kecy ( zato parádny Jokerovsky rozškľabený ksicht ), čo je škoda, lebo by sa z jeho šialenstva dalo vytrieskať aj viac. Ale v poriadku, je to efektné a brutálne, nie moc debilné, za mňa spokojnosť.

Japonci sa už pár krát pokúšali s Godzillou skoncovať, ale je to ako ich národný fet bez ktorého nakoniec nevydržia. No a tu sa po Americkom vzore pokúšajú o nový, realistický, až sucho dokumentárny spôsob vyprávania kde úplne absentuje nejaká civilná linka. Takže tam situáciu nezachraňujú žiadne deti a dobrotivý obetavý supermani či statočné ženy s odstávajúcimi ušami. Nie, emócie sú zamknuté v jadrovom kufríku a jediné čo po celý čas sledujeme sú hromady vládnych kravaťákov hodených do splachovaného záchoda menom Tokyo a zbory vypleštených vedcov skúmajúcich ako Godzilla/Gojira biologicky funguje. Čo sa samotného pána G ( vždy mám problém s tým že Godzilla je samec ) týka, tak ten je tu inovatívne pojatý ako továreň na evolúciu, ktorá vypochoduje z mora v podobe priblblej prasoryby a postupne morfuje do klasickej dinosauroidnej obludy, čo vyzerá ako digitálna animácia úspešne predstierajúca že je chlap v kostýme. Efekty sú celkovo, až na občasné výnimky, veľmi pekné a deštrukcia je deštruktívna, čím myslím že veci epicky vybuchujú, rúcajú sa a lietajú vzduchom. Osobne sa mi z filmu najviac páčila scéna kde Gojira po prvý krát naštartovala autogén a vyladila ho na rezanie budov. Finálne zmrazenie Godzilly pomocou zrážača krvi napumpovaného do papule bolo v tom všetkom snažení o realizmus najviac uletené smerom ku klasickým dielom série a zároveň si tak necháva doširoka otvorené dvere na pokračovanie. Shin Gojira je teda tak trochu podivný experiment, ktorý síce nepotrebujem vidieť znova, ale rozhodne mi prišiel dosť zaujímavý a napriek zástupom anonymných sušimanov ( a pár belochov čo sa objavia v dvoch či troch záberoch ) miesto klasických hrdinov dokonca ani nenudil. za mňa dobré.

Nishimura ma svojim diétnym Ninjom nenadchol a tu sa vrátil k tomu čo ovláda najlepšie, teda industriálnej splatter groteske. Rozjazd v podobe "drámy" prionďatého lúzra ktorému sa nedarý v práci, všetci ho osierajú a ešte mu nájdu rakovinu ktorá ho čoskoro zabije, ma prekvapivo dosť bavil a slúžil ako kontrast k tomu zbytku kde sa už len mlátia nekroborgovia s karatistami. Režisér si stále udržuje svoj typický vizuál aj všadeprítomný nadhľad, hromady mutácií a nezmyselne striekajúcej malinovky, ale aj napriek odseknutým čurákom, trtkajúcim prepoleným torzám, Hitlerovským fúzom a šialeným zmutovaným striptérkam s chápadlami a plameňometmi nedokáže z toho celého vymlátiť takú zapamätaniahodnú zbesilosť ako Helldriver. Má to jasné momenty ako imitovanie opitého kung-fu Jackie Chana, osedlanie zmutovaného robomotorkára pomocou podprsenky a celkovo solídne prevedené bitky, plus ako vždy oceňujem že vtipnosť má u Nishimuru jasne navrch pred japončíckou melodrámou, ale aj tak to u mňa dostane "iba" štyri, lebo sa to v konečnom dôsledku tak akoby akoby zaseklo samé o seba a nech sa tam deje čokoľvek o nejaký čas už si z toho až moc nepamätám a to je proste divné.

Najprv to vyzeralo na solídne zábavné béčko, keď tam plastelínový stop-motion pterodrak odhryzával robotníkom hlavy, unášal opaľujúce sa kozatice a z neba na ľudí pršali údy a krv. Plus mŕtvoly stiahnuté z kože, ktoré po sebe necháva aztécky kult a vyšetruje to David Carradine. Film je natočený dreveno kŕčovitým spôsobom plným smiešnych hereckých výstupov, ale najviac ma rozosmievalo to srandovne prehnané chrúmanie keď potvora niekoho žrala. Mohli k tomu ešte pridať nejaké to mliaskanie a grganie a spadol by som od smiechu zo stoličky. To je všetko v poho, viac človeka naštve tá nálož nudy čo sa rozprestiera skrz väčšinu stopáže, nekonečné drístanie o hovne a mentálne príhody labilného kriminálnika. Vážne som mal pocit že to trvalo aspoň tri a pol hodiny, behom ktorých som obrástol pavučinami. Nakoniec ma z tisícročného spánku ešte prebudila záverečná bitka, kde zásahová jednotka strieľa po oblude z okien Empire state Building a ona ich na oplátku odhadzuje v podobe srandovných animovaných panáčikov. Napokon sa ukáže že jedno vajce ostalo, ale to je fuk. Ubrať tak 100 percent nudy a niečo by z toho bolo.

Už som videl rybu grcať, Fica odstúpiť a teraz aj japonského Spidermana zo 70-tych rokov. Nevedieť že toto mohol niekto niekedy vtedy v Japonsku brať vážne, asi by som si myslel že to má byť nejaká grindhouse retro paródia podobne ako Italian Spiderman. Na druhej strane, vidieť to v tom správnom predpubertálnom veku, asi by som si nadšene ucvrkol, lebo táto nádhera v elasťákoch sa s tým neserie. Tentoraz žiadne pavúčie uhryznutie, hrdina získava schopnosti od umierajúceho emzáka z planéty Spider a musí bojovať proti zloduchovi s reprákom v oku a jeho nohsledom s holubími zobákmi. Naviac má Supaidaman svoj ovocný spidermobil a obrovského robota menom Leopardon ( pardon Leo ), čo je pre Japoncov absolútna nevyhnutnosť. Ale hlavne je to značná prdel a kozy v jednom. Supaidaman hádže srandovné karate pózy, lezúc po stenách vystrkuje na divákov svoj pevný sexy zadok, hojdá sa na lanách ( pavučinách ) s úžasným "uííííííííí" zvukovým efektom a fackuje dementných záporáckych nímandov. Na záver potom vždy súboj s nejakým gumeným monštrom ako napr. žraločí mutant zvracajúci torpéda, lietajúci mozog či karfiolhead a zakažým zvíťazí keď vytiahne svoj blyšťavý meč a hodí ho súperovi do papule. A ten efekt "morfovania" keď na hrdinu po zakričaní do emzáckeho náramku odkiaľsi spadne vyžehlená naškrobená handra alias kostým, to treba vidieť! lebo kto neuvidí neuverí...

James Cameron vraj nemohol pomenovať svojich Votrelcov proste ako Votrelec 2 práve kvôli tejto talianskej srágore, ktorá si tento názov zhrabla prvá. Tento film okrem ukopteného názvu definujú ešte dve veci, je strašne pomalý a strašne o ničom. Scén kde sa reálne niečo deje by sa našlo možno 10 min. nech nežerem a zbytok je zúfalo naťahovaný škvár kde niekto v nekonečne nudných záberoch celú večnosť niekam beží, alebo na niečo čučí, napr. na kolkársku dráhu a do toho vyhráva otravne zbesilá hudba. V hneď úvode s raketami venuje kamera zvláštnu pozornosť holiacemu sa astronautovi a tento detail akoby definoval umeleckú ambíciu tohto diela. Nejaký bod to dostane za pár čvachtavých gore efektov, hlavne ten votrelecký "pôrod" cez oko a taktiež jedna padajúca a jedna vybuchujúca hlava. Dejovo je to asi niečo o tom ako idú nejaký maníci do jaskyne ( jeden z nich tam pri sviečkach klepká do písacieho stroja ) a tam ich prenasledujú dáke krvavé penisy či-čo, v závere potom akýsi hemoroidný anál a do toho sa ešte pokúšajú namontovať nejaké telepatické sračky a apokalyptický záver, pričom nič z toho dohromady nedáva zmysel. Proste taliani... Toto bolo ale fakt o ničom.