TERRORDROME

Steven Seagal sa jedného dňa prebudil celý spotený s tým že jeho posledné filmy proste neboli dosť zlé a že je stále čo zhoršovať, preto sa neodkladne zveril do opatery jedného z najhorších žijúcich režisérov. Notorický hovnomet Fred Olen Ray sa teda zhlboka nadýchol a vytlačil zo seba taký svoj štandard plný logických hádaniek. Hneď tá prvá je o tom že prečo je na plagáte a takisto na prvom mieste v titulkoch filmu uvedený Seagal, keď jeho rola sa dá sotva považovať aj za vedľajšiu a vedľa neho Rob Van Dam čo je tu tiež len za poskoka. Hádam len tvorcovia nekalkulovali s tým že pár ľudí chytia na to že Van Dam je Van Damme bez nejakých drobných?! Každému kto pri sledovaní filmu skutočne sledoval film je jasné že hlavné slovo mal z nejakého dôvodu propagáciou odignorovaný Tim Abell. Každopádne ale Seagal konečne dostal svoju vysnívanú rolu kde po celý čas sedí na stoličke a pozerá von oknom. Pár krát síce jeho postava musí hore a dole po schodoch, ale keďže mu vtedy nie je vidieť do tváre tak všetci vieme ktorá bije. Film inak nie je zvlášť akčný, väčšinu času riešia vojačikovia okolo jedného nákladiaku že tam v púšti niečo smrdí a nebude to plesnivý kebab ( skôr že majú nasraté v hlavách ). No a keď už započne nejaká prestrelka, vyzerá to ako stará videohra kde sa k hrdinom znášajú zástupy Talibanských handrákov s plienkami na hlavách, hrdinovia robia BUM-BUM-BUM a nepriatelia demokracie padajú ako jahody z čerešne bez jedinej stopy krvi. Kostýmy boli totiž z požičovne a bežný prací prostriedok malinovku nevyperie. Plus pár smiešnych výbuchov s arabáčmi čo skáču šípku do prachu a ten záverečný ťah ktorým osrali vodcu Talibanu bombou miesto jeho vnuka bol hoden Olen Raya ako scenáristu. Na záver Seagal vyjde von, hodí nejakú hlášku a len tak mimochodom oznámi že jeho zomierajúci parťák je tam niekde hore v dome. Číííííz-cvak...titulky.

Na to že existuje nejaké pokračovanie Silent Hillu by som aj dávno zabudol, ale narazil som na jedno video s rebríčkom 5 najhorších filmov podľa počítačových hier, kde sa práve toto skvelo vedľa štyroch kúskov Uweho Bolla. To ma paradoxne zaujalo do tej miery že som sa na tom musel mrknúť. Väčšina recenzií Návratu na 3D Kopec začína tým, že je po všetkých stránkach horší než jednotka. K tomu ja dodám asi toľko že je to hlavne príšerne stupídny a pramálo zábavný prdlajz. Ako nadviazať na jednoznačne fatalistický záver jednotky? Jednoducho, stačí si len vymyslieť pár detinsky hlúpych zvratov ako je hneď ten prvý keď sa Mr.Beanovi zjaví v zrkadle duch manželky, ktorý mu na gauč teleportuje dcéru priamo z ríše tieňov. Neveriacky na to čučím, nevediac či sa mám smiať alebo plakať, ale každopádne to odmietam zožrať! Zbytok deja operuje na podobnej mentálnej úrovni, nemajúc žiadne uchopiteľné pravidlá a každé ďalšie odhalenie zápletky bodá a ukrojuje kus môjho mozgu. Postavy aj udalosti podliehajú jedine potrebám scenáristu dostať ich tam kam potrebuje a to akokoľvek Všetko vrcholí scénou na kolotoči kde sa hrdinka stretne so svojim horším, bielo napudrovaným ja, ktoré to nerozdýcha a vyšumí. Tak teda skončí to veľké zlo ovládajúce mesto. Sorry za spojler, ale koho to asi tak môže srať? No a potom sa ešte stane z Pyramid Heada klaďas čo si to rozdá s nejakou cenobitkou. Vizuálne a trikovo to inak nie je zlé, nejaký rozpočet to malo, len bezradné a nikam nevedúce. Je tu trebárs scéna s pavúkom zloženým z častí figurín a aj scéna so známymi fik-šmik sestričkami, ale to sa všetko len mihne a nič neznamená. Snáď len ten Malcolm Mcdowell pobavil svojim cameo výstupom a hlavná hrdinka mi bola na rozdiel od väčšiny ľudí sympatická. Nebyť ten film tak strašne ubíjajúco debilný alebo viac bizarne brutálny masaker mohlo to byť celkom v poho béčko.

Takže opäť, Waxman za kamerou a Seagal všade pred ňou ( na vtesnanie jeho tela do záberu bude onedlho treba tú extrémne širokouhlú kameru čo použil Tarantino v Hroznej Osmičke ). Kvalita je viac-menej ako vždy, teda zabudnuteľné, ale stále pozerateľné béčko, tentoraz z väzenského prostredia. Steven a Steve tu jednu takú supertajnú väznicu vypratávajú a ako inak im špatoši škočia do úsmevu, aby im potom zas oni víťazne naprdeli do ich. Solídne prevedený rozbeh kde sú všetci nasratý že sa im služba preťahuje kvôli rozbitému smetiarskemu autu vystrieda štandardná behačka chodbami nejakej pivnice a kotolne, alias priestormi väznice kde po sebe obe strany strieľajú. Steven pôsobí snáď ešte unavenejšie než kedykoľvek predtým, jeho zbrázdená tvár so škárami miesto očí miestami akoby vravela- "čo tu sakra ešte robím", naviac v tej taktickej veste dosahuje jeho pupok rozmery Cheopsovej pyramídy a v bitkách hlavne fackuje štýlom Buda Spencera. Ale občas predsa len niekoho po starom zmasakruje aj so sprievodnou hláškou, ako keď jednému muklovi zlomí ruku a pýta sa ho - "bolí to? Áno! Poondená bábovka!" Prekvapivo ma však celkom bavil Steve Austin, ktorého inak nemám veľmi rád, ale asi aj vďaka tomu že so Seagala už je takmer iba menhir pôsobil viac živo a cool aj keď bol vlastne tiež fyzicky dosť toporný. Dobrá bola scéna v kuchyni kde Austin zlikvidoval jedného záporáka zapáleným sprejom, druhého vystrelenou plynovou bombou a tretieho obaril polievkou. Taktiež bitka hispánskej superženy s megatučným černochom ( ktorého obsadili asi kvôli tomu aby bol vo filme niekto tučnejší než Seagal ), no a potom je tu jedna nečakaná akcička kde sa zrazu predvedie ten svalnatý fešáčik a to takým spôsobom že sa človek musí pýtať prečo ten chlap nedostal viac priestoru keď očividne dokáže predviesť zo všetkých najviac. Ale finálna likvidácia hlavného zloducha Seagalom bola štýlová, aj keď ako vždy len čisto jednostranná, lebo božského Stevena sa proste nemôže nikto dotknúť. Na záver si hrdinovia rozdelia dvesto mega o ktoré tu išlo a každý venuje polovicu na charitu. Už tu chýbal len ten tradičný záber na Seagala ako sexuje v koženom kabáte so zachránenou ženštinou, za to stŕham bod.

Phantasm sa predsa len nejakým zázrakom došúpal do štádia päť a otázka teda znie - "máme radosť"? Tak nejak, dalo by sa povedať, lebo ono sa to dá ohodnotiť prakticky akokoľvek a bude to pravda. Každopádne výrok že je to natočené pre tisíc ľudí na planéte podpíšem aj ja. Kladom je že to švihá, sú tam mozgožravé gule, nekrotrpaslíci, štvorhlavňovka a predovšetkým posledná stretávka našich starých známych, takže nostalgia je pri pozeraní a hlavne pálení hviezdičiek povinnosťou. V popredí je neprekvapivo Reggie, ktorý bol plešatý odjakživa a jeho gulobijec sa mu stále dá veriť. Dlháň Angus hádže in memoriam pekelne kyslé ksichty, snaží sa vzpriamene stáť a nakoniec zavrčí to svoje očakávané BOOOOY! No a teraz tie zápory, film je od prvého po posledný pohľad nezdravo lacný, čo v dnešnej dobe obnáša nepekný digitálny obraz a ešte nepeknejšie digitálne efekty ktorým by sa mohli smiať aj Herkules s Xenou. Človek to môže akceptovať, aj keď si stále hovorí že prečo sa tých pár šušní nemohlo radšej investovať aspoň do niekoľkých vreciek s krvou miesto hnusných PC dokreslovačiek. Rovnako kontroverzné je aj potácanie sa v niekoľkých časovo-dimenzionálnych rovinách, istá surreálnosť je síce pre Phantasm typická, ale toto epileptické prepínanie (ne)realít už minimálne niektorých úplne dorazí. No a nakoniec by som tomu vyčítal celkovú nevynaliezavosť, gule proste odšťavia pár melónov, guľky zas prestrelia pár hláv a to je snáď s výnimkou vybuchujúcej ježatice všetko čo si tvorcovia prichystali. Teda okrem akéhosi satanského Mad Max postapo ladenia a jedného drsného hrdinu trpaslíka. Ja dám za tri lebo som sa napriek zjavným nedostatkom bavil a nezaspával, čo je pre céčkový, z väčšej časti skôr vymodlený než vyprodukovaný film viac než pochvala.

Duo Seagal-Waxman opäť a opäť a opäť spolu a stále o tom istom. Nejaký mafiáni, kráska v problémoch a nedotknuteľná Aikidozilla v kabáte s golierom až k ušiam. V rámci Seagal univerza proste ďalší zárez ktorý nie je sračka, akurát zúfalo rutinná záležitosť presprejovaná cez šablónu a to dokonca tou istou farbou ako tie predtým. Steven sa za všetkých okolností tvári rovnako, či už s niekým bojuje, alebo si to ide rozdať s ďalšou Ukrajinskou roštenkou. Vlastne tak trochu kecám, občas si totiž pohladí briadku na znamenie toho že tuho premýšľa. A to sa mu bude šiknúť, lebo odhaľovanie "tajomného" syndikátu sa nesie v duchu - "pre koho pracuješ? Pre šéfa! Kto je šéf? Vodca syndikátu!" Ale aspoň je tu tradičná porcia násilia a krvi, trebárs prestrelenie hlavy toho afgánca či horiaca mŕtvola letiaca von oknom. Akcia celkom slušná, prznená hlavne retardovane švihajúcou kamerou. Seagalov ázijský parťák sa tiež snaží a k nabalzamovanému Seagalovi vnáša trochu života. No a ako bonus tu máme Vinnieho Jonesa v taktiež klasickej úlohe naštvaného pitbula. Pozerateľný, ale už úplne po koľkýkrát zbytočný priemer.

Na nejaké ďalšie anime závody by som sa zvysoka vys...tento, ale vizuál sľuboval vskutku veľké veci. A splnil ich! Obsahovo je to o bizóňom prde, proste futuristické preteky absurdne svištiacich turbovehiklov s troškou platonickej romance. Na ozvláštnenie sa má závod odohrávať v robosvete, čo je planéta cyborgov ktorej vláda to považuje za urážku a vyhráža sa útokom všetkou silou vrátane orbitálneho megalejzra a experimentálneho energetického supermonštra. Deja tu za hodinu a pol naozaj moc nie je a priestor medzi pretekmi je vyplnený hlavne predstavovaním šialencov na kolesách a nejakým tým skúmaním prostredia, plus zbytočný flashback do hrdinovej minulosti kde sa jeho osud stretáva s ďalšou pretekárkou a ktorý nemá vplyv absolútne na nič. Celé to tak podľa očakávania ťahá tá úchvatná kresba. Hlavne teda samotné závody so zrýchleniami keď sa stroje warpovo preťahujú a z hrdinov ide preťaženie poodtŕhať skalpy, sú animačnými orgiami po ktorých ešte hodinu vidíte farebné kruhy pred očami. Proste parádny, miestami až ťažko sledovateľný bordel. Dejovú chudobu na záver pripomenie fakt, že to celé skončí len tak pusou v sekunde víťazstva, nechajúc za sebou celú tú zápletku s cyborgami a rozbesneným Funky Boyom ( to je tá nechcene prebudená monštrozbraň ) mlátiacim sa so zmutovanou veľrybou. Takže to celé nemalo moc zmysel, ale bol to vysoko uspokojujúci anime náser.

Villagiových zlodejov som spolu s jeho hasičmi kedysi vo videopožičovni akosi odignoroval, aj keď vtedy tieto talianske komédie u nás dosť frčali. Teraz som to náhodou videl v telke a je jasné že som žiaden klenot pred rokmi neprepásol. Ono je to miestami klasická groteska, napr. scéna s veľkým magnetom, ale inak sa to nepríjemne spolieha na koktavé bľabotanie pitvoriacich sa dementov. Vilaggiovi tu zúfalo chýba nejaký agresívnejší parťák ako Pozzetto v Bláznivých komédiách, lebo keď sú obaja rovnaký vyhúkanci, dvojnásobná zábava z toho nie je, iba väčší trapas. Istým kladom by mohla byť ich tretia parťáčka, ktorá sa hlavne v prvej polovici filmu často vyzlieka a ukazuje kozy, ale až tak zásadný vplyv to zas nemá. Najhoršie na tom celom však je vykrádanie vtipov z iných Vilaggioviek, hlavne ma iritovala kompletne obšľahnutá scéna streľby na taniere z klasických Malérov Pána Účtovníka, vrátane toho istého záberu na vybuchujúcu loď. Takže celkovo slabota, silený kreténizmus a staré opakujúce sa vtipy. Ale mám to za sebou.

Ďalší deň, ďalší Seagal, alebo nájdite desať rozdielov. Každopádne je ale toto ten lepší kus z posledných 5000 filmov čo Aikido kotol vypotil od konca 90-tych. Príbeh je stále o tom istom, Steven ako bývalý elitný megasuper komanďák čo stále a všade naráža na samých hajzlov, čórošov, čínskych mafiánov a slečny v ohrození ktorým podá pomocnú paprčku. Nie je to bohvieako natočené, vlastne vcelku hnusne a najviac to vidno v akčných scénach ktoré sa často klasicky mihajú, čo máme tak radi. Napriek tomu Steven vcelku váľa a láme kosti ako kedysi keď keď kosil drogových rastamanov. Vypichol by som scénu keď ho prepadnú na benzínke a on je strašne nasratý že sa mu skurvil celý život, to malo správny náboj a potom súboj so šikmákom v pivnici u ruského gangstera. Veľa násilia a krvi skrátka všeličo zachraňuje, plus tri solídne výbuchy a výstrely/priestrely dokonca nie sú digitálne. Inak ale Seagal "hrá" svojim typickým "mámtovšetkovriti" štýlom, jeho bravčová tvár je ako vytesaná z kameňa a čokoľvek sa stane tak to oznámi ako by si kupoval zmrzku. No a keď mu scenár prikáže bežať, tak vidíme len čosi čo sa mihne poza regál a všetci vieme ( alebo si to aspoň myslíme ) že to bol kaskadér. Zanedlho už sa zrejme bude pohybovať len zavesený na špagátoch ako bábka. Tento film je teda proste len jedným z mnohých a nedá sa akokoľvek povedať že by ho akčný fanúšik mal/musel vidieť, ale keď už si niektorý z nich vybrať tak radšej tento.

Ďalšie postapo béčko do zbierky, tentoraz v hlavnej úlohe copíkatý drsňák Michael Ironside s koltom zakliato nízko. Na začiatok pekné rozstrieľanie bandy handrákov a prehliadka pošahaného cirkusu Tádžmahal, alias mesta budúcnosti, čo ma presvedčilo že by to mohlo stáť za dopozeranie. Nuž, po tom čo sa hrdinovia vydajú karavanom na cestu do Neon City to už tradične začne viaznuť. Výprava je síce niekoľkokrát prepadnutá banditmi či zastihnutá prírodnými anomáliami ako jedovatá žltozelená búrka, pričom akčné scény sú stále solídne, ale celé je to prekladané dlhými rozprávacími sekvenciami kde sa cestujúci snažia nejako zabaviť a tieto pasáže priam fatálne zrážajú celý zážitok až niekam k hranici nudy. Naviac to vlastne nikam nevedie, nosná ( ušná, krčná ) zápletka neexistuje lebo všetci útočníci sú len jednorazové figúrky a linka so zakukleným doktorom psychopatom je tam tiež len na to že ho Ironside v závere proste odbachne. Plusom je melancholická atmosféra zasnežených pustín a divné postavy ako ten starý Číňan čo vyrobí lejzrovú zbraň z baterky.

Po Bone Sickness som si dal druhý film od Paulina a jeho tvorba sa predsa len niekam posúva. Iste, Paulin stále nedokáže napísať scenár ktorý by dával zmysel, všetko sa tu deje tak nejak detsky neurčito a zmätene, dialógy radšej obmedzuje na úplné minimum a ešte aj to je zahrané štýlom huhni-huhni, ale aspoň je to slušná zábava vďaka nápaditým gore efektom. Ide asi o to že po lese v nejakej postapo zombie dobe pobehuje pár chlapíkov s mečmi (jeden vyzerá ako metalový Morfeus z Matrixu ) a sekajú sa buď s mŕtvoliakmi, alebo sami medzi sebou. A živia sa tým že jedia mäso zombíkov! Ako vravím, po obsahovej stránke to opäť stojí za igelitku plnú prdov a všetko tak v mojich očiach zachraňuje smršť brutality, ktorá je oproti nudnému nekonečnému žraniu čriev v Bone Sickness konečne poriadne kreatívna. Zombíci sú hnusnejší ( nosia výhradne obleky ), šľahajú z nich chápadlá a finále je korunované bitkou s parádnym monštrom na chodúľoch, to ma skutočne dostalo. Taktiež ako scéna kde zombík roztrhá ženskej riť a z vytrhnutého čreva jej tečie Nutella. Nič než ten hnus, krv, gebuziny a trhajúce sa telá film nemá, ale hustí ich s dostatočným nadšením, že to Krvavé Prasce vytrháva z amatérskej mizérie.