Copacabana

1000 x omielaná téma, zbytočne zdĺhavé, plné trápnych vtípkov, jednoducho ma to vôbec nezaujalo, nedojalo ani nebavilo až na niektoré Astonove grimasy, ktoré ma dokázali rozosmiať, ale iba v prvej časti filmu. A ešte som zabudla na nádhernú Nathalie, radosť sa pozerať..no to nestačí (podpriemer).

Výborná téma, ktorá pre mňa znamená veľa. Kiež by som bola aj ja aspoň raz taká odhodlaná ako Erin. Klobúk dole.

V prvom rade za sexi Evu Kerekes a biliardovú scénu, ďalej za obľúbenca Macháčka a veľmi vtipný ku koncu aj trošku dojemný príbeh. Bravó.

Asi iba kvôli faktu, že som film pozerala v neskorých nočných hodinách som sa asi 2x zľakla (za bieleho dňa ani to), a to tiež z veľkej časti spôsobili zvukové efekty.. Ćo ma dosť iritovalo boli aj prvoplánové lakačky, že prišlo mi to, ako keby sústredili gro svojej pozornosti na dokonalý vizuál a zvukové efekty, ale ostatné veci boli točené hala-bala, len aby to už mali z krku. Zhodnotila by som to však ako priemer, lebo na druhej strane sa mi páčil dospelý Radcliffe a umiestnenie domu uprostred bažín a celkovú jeho atmosféru, no holt toto mi nestačí.

Bavil ma Sean Penn, ktorý mi prejavom pripomenul Ozzyho Osbournea a výzorom zase Roberta Smitha z The Cure, ktorého zbožňujem, ďalej sa mi páčil aj ten jeho dom, no to mi nestačí na vyššie hodnotenie, pretože som sa strašne nudila, vôbec som v tom nevidela nejakú hĺbku ani nič. Možno som to nepochopila, no druhý krát sa to vidieť teda rozhodne nechystám.

Zo začiatku som bola mimo som nevedela že čo, kto a ako, už som iba čakala kto koho zakilluje ale ešte stále relatívne s vtipom, no neskôr sa hra začína - mierne mindfuckovité, ale na 5 to nevidím. Atmosféru tvorilo veľmi desivé audio, pekná kamera plus prestrihy skvelo korešpondujú a aj herecké výkony mi prišli vcelku dôveryhodné a bavil ma ich drsný spôsob reči a scény pri ktorých zamrazí, až po tie, z ktorých mi bolo veľmi smiešno ako prvá večera alebo návšteva reštaurácie a pýtanie si ďalšej rundy pomarančového ďzúsu .. ehej :d Aj napriek tomu, že trvá 1,5 hod. mi prišiel chvíľami zdĺhavý, no podľa aktuálnych percent aj podhodnotený, celkom slušná vec.

Vážne nerozumiem jazyku týchto ľudí, o čo im vlastne ide? Hm...zle.

The Help mi dal všetko, čo očakávam od dobrého, kde dobrého vynikajúceho filmu a to silný príbeh, vlastne niekoľko príbehov, alebo životných osudov, fascinujúce kostýmy, hlavne retro sukne, šaty, okuliare a účesy. Smiať som sa tiež nasmiala, hlavne pri záležitostiach s koláčom, plakať som až neplakala, ale niekedy som cítila neskutočnú úzkosť až krivdu, hlavne pri veľmi dobre vykreslených charakteroch (plus skvelé herecké výkony) mi tiež bolo zle z tej ľudskej povýšenosti a arogancie, ktorými bol dej popretkávaný. Nuda nešla ani z ďaleka okolo, takže aj pri 2,5 hod. trvaní padlo vhod, ďalej spomeniem aj soundtrack ´tuším, že Bob Dylan, tiež fajn. Nemám začo strhnúť hviezdičku, možno mi jedine chýbala nejaká pesnička od zboru v kostole.

Nemám už čas na to tu písať komentár .)

Aj ja chcem vedieť lietať! Dobre tak pri záberoch priamo na snb počas jazdy som mala nachvíľu pocit že som toho súčasťou, čo považujem celkovo ako dobrý nápad, taktiež aj tie slow motion, ktorých áno bolo veľa, ale poskytli pohľad na viac detailov a omnoho hlbší zážitok (určite lepšie s nimi ako bez nich). A ako čerešnička na torte bol určite soundtrack obsahujúci skupiny ako The Naked and Famous a Sigur Ros. Určite som to nevidela naposledy, to odbíjanie konára stále nechápem aj po 100x slow motion, už len kvôli tomu, a tie pády au, tie moje by pri tom vyzerali prinajmenšom smiešne. Ale holt nie vždy všetko vyjde, ale risk je často aj zisk.