Copacabana

Keď som bola malá, chodievalo to dosť často v TV, tento seriál bola jedna z vecí, na ktoré som sa v TV neskutočne tešila. Vynikajúci nápad s tým, že hádame či sa udalosť naozaj stala, dodáva celému punc originality. Všetky časti som isto nevidela, ale aj tak je to nezabudnuteľný seriál. Každopádne by ma ešte zaujímalo, z kadiaľ všetky tie príbehy majú.

Všetky typy podvodov pekne naservírované aj s návodom na použitie. Darmo, treba im uznať, že sú to naozaj špecialisti, tie ich plány sú také premyslené, že niektoré si musím pozrieť ešte raz aby som pochopila a uverila. No tak som asi spomalená, ale pri nich nestíham, rozhodne by som ich nechela v živote stretnúť, lebo mňa by určite nachytali na najľahší trik. Alex je môj obľúbenec, sa mi najviac páči. Všemožné triky od kartových, tie s falošnými pokladňami, poslíčkami na parkovanie, bankomatovými kartami, šperkami ja som stále v takom strese keď som nejakým spôsobom prinútená podvádzať, že si ani neviem predstaviť, čo môžu oni prežívať. Seriál mi priniesol okrem fascinácie týmito švindlami aj zdvihnutý výstražný prst, že treba byť na pozore, až pravdepodobne pôsobím paranoicky, a uchovávam všetky typy ako sa ubrániť zlodejom.

Humor, ktorý ma dokáže naozaj pobaviť, IT geek duo Roy a Moss ma dostávajú do kolien. Plus tá začiatočná pesnička ma dosť baví a ten Mossov účes je na odpadnutie.

Bol drahý, vyzerá draho. Opening jeden z najkrajších, ak nie najkrajší, aký som kedy videla.(niekedy som mala chuť len tak si ho dookola púšťať) Spojením Scorseseho, M. Pitta, S. Buscemiho nemôže vzniknúť nič iné ako skovst, na ktorom sa s úcotu , pokorou a ohromením kochám.

Aj keď má tento seriál myslím iba 3 série, a diely sa nedajú zaradiť medzi najdlhšie, no medzi navtipnejšie spomedzi seriálov jednoznačne. Ak Dylana Morana nemáte stále dosť, môžete sa vrhnúť ešte na jeho stand-up comedy. Vraj Dylan v BB ani nemusel veľmi hrať, lebo vraj on taký aj naozaj aj je. Tento suchý anglický humor ma neprestane nikdy baviť, zabavím sa 100 x viac ako pri priateľoch, alebo how i met your mother. Bernardove hlášky , a to, akým spôsobom ich prezentuje je nezabudnuteľné, to treba vidieť, ale keď nemáte radi anglický humor radšej nepozerajte, asi vám nesadne.

Priznám sa, z prvých sérií nemám všetko napozerané, ale Kostičku som si nesmierne obľúbila pre jej zanietenie pre vedu, múdrosť a vytrvalosť. Navyše mi je aj docela sympatická a stále čakám čo povie alebo urobí, aj to jej sociálne necítenie mi príde rozkošné, jednoducho by som chcela byť ako ona. Obdivujem pracovnú morálku jej tímu, nasadenie, a nestačím sa diviť nad tými Angelinimi počítačovými programami, o ktorých každý vedec môže asi len snívať, a na SVK už určite. No nič, každopádne sa už teším na ďalšiu sériu, pretože diely sa mi zadjú čím ďalej tým lepšie.

Seriálom z nemocničného prostredia som sa vždy zo zásady stránila, desili ma, ale teraz už viem, že som robila veľkú chybu. Vravela som si, že čo už len tí ľudia vidia na tom zlom Housovi, až kým som neprišla na to, že ten zlý House je vlastne celkom trefne vtipný, sarkastický, ale predovšetkým sa snaží každému pomôcť, aj napriek tomu, že on sebe nedokáže. Vďaka Housovi som sa dozvedela čo-to z lekárskych pojmov ako lupus a saturácia, ktoré som dovtedy síce poznala, ale nevedela som ich presnú definíciu. Intelektuálnemu Houseovmu tímu taktiež fandím.

Na CM sa mi páči hlavne to, že nevenujú gro seriálu forenznému vyšetrovaniu, ako pri CSI, čo už začína liezť krkom, a vyznieva to skôr vtipne ako vážne. Ale späť k myšlienkam, ktoré diváka doslova "zasvätia" do mysle a psychológie vraha a tým približujú mnohé skutočnosti, od ktorých majú iné kriminálky na míle. Jednotlivé postavy sú nadmieru sympatické, hlavne večne mudrujúci Dr.Reid, ktorý ma mimochodom ohromný cit pre módu. Nesmiem zabudnúť na múdre a výstižné citáty, ktoré odznievajú vždy na začiatku a potom na konci každého dielu, čím vytvárajú kompaktný celok.

Už od prvej série napäto sledujem osudy hlavných hrdiniek, kotrým fandím, bojím sa s nimi, plačem s nimi, zabávam sa, a doslova s nimi žijem. Dobre, znie to trochu pateticky, ale ja sa od nich jednoducho nedokážem odpútať, každý 1 diel pre mňa niečo znamená, vyvoláva vo mne celú škálu emócií, niektroé ani neviem pomenovať, môžem povedať, že v istom období dokonca formovali moje názory, pohľad na život, prinútili ma zamyslieť sa. Ku každej postave mám špecifický vzťah, žiadna mi nie je ľahostajná, Wisteria Lane mi tiež prirástla k srdcu, tie ich záhrady, verandy, útulne zariadené príbytky, raz by som aj ja chcela bývať na takej ulici. Veľké ďakujem tiež patrí pánom scenáristom, ktorých prácu neskutočne oceňujem. Na záver si myslím, že osudy zúfalých manželiek podľa mňa nie sú vôbec až také zúfalé, ako sa môžu na prvý pohľad javiť.

Kvalitne natočený film, zaujali ma originálne nápady napríklad s tou cestičkou z mušiel, alebo tá detská hra ma bavila, no možno hudbou, ktorá ma iritovala, absenciou napätia mi to pripadalo skôr ako rozprávka so šťastným koncom. Moje hodnotenie vypodvedá jedine o tom, že mi to celkovo nesadlo, čo však neznamená, že nestojí za pozretie.