Copacabana

Nenapodobiteľné, režisérsky dokonalé, herecky bezchybné, hudnobne nádherne doprovodené - to je Psycho, ktoré nemá čím sklamať.

Vlajková loď hixploitation v podobe kanoe plaviacej sa po rozbúrenej rieke po ceste plnej dobrodružstva, kamarátstva, ale aj bolesti a utrpenia ako pekný kontrast. Takúto návnadu som im zhltla aj s navijákom , film, pri ktorom si človek nie je istý ničím, nečaká síce že spoza stromu vyskočí príkladná príšera, no boli chvíle, kedy som sa bála každého šustnutia listov, či puknutia konára pod nohami. (hlavne tie scény s lukmi kedy som mala pocit, že hrot šípu me nebezpečne šteklí..) Navyše pekná ukážka kvalitného spracovania sa dá vidieť na tom, že človek sa bojí aj vtedy, keď nemusí, vyvoláva také správne napätie a toto vedia iba dobré filmy. A ako už spomínali iní, tak aj nepopierateľná aktuálnosť a uveriteľnosť pridávajú kredit. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ako základný kameň žánru by sa predpokladalo, že by to mal byť kameň neotesaný, no v tomto prípade tu máme niečo vypracované do posledných detailov , súčasná tvorba by mala brať rozhodne príklad, ako sa NEmajú veci odfláknuť. Aj keď vidno samozrejme v niektorých stránkach istú improvizáciu, ktorá však okorenila celý dojem. Napríklad sa mi veľmi páčil ten nápad so zvukom bendža, ktorý tvoril navonok pohodovú atmosféru a sprevádzal postupne celým príbehom. Už teraz viem povedať, že toto nie je posledný krát, kedy som tento film videla.

Prekrásne lokality, tmavý les, upršané počasie, "milí" dedinčania za dverami a to všetko posadené do 70.-tych rokov. Na prvý pohľad behá mráz po chrbte, ale tento hixploitation je v niečom iný, výnimočný, pretože ukazuje iný rozmer a zaujímavé rozuzlenie príbehu. V niečom ide po stopách Straw dogs, ale v niečom je aj vo svojej podstate originálny. Kto však čaká brutalitu a xxl dávku napätia, nech sa radšej otočí iným smerom.

Tak rozhodne sa netreba tešiť na masaker bohvieakých rozmerov, šokujúca stuff chybuje, respektíve predstavuje pre mňa veľmi slabý odvar exploitation, jedná sa možno o posledných 20min, na ktoré sa celý film čaká. Keď sa pridám tiež k zrovnávaniu k Straw Dogs, tí majú rozhodne žánrovo lepšie našlápnuté, toto nebolo nič drsné, ale vysoko štýlové, dobre sa na to pozeralo, herci skvelí, kamera nádherná, aj tá moderátorka bola originálna. Celkovo sa mi asi najviac páčila tá scéna s cikaním pod stôl haha XD.

Majestátna bodka za érou noirovského filmu, plná charakteristickej tajomnej atmosféry, dramatickej hudby a vyniká na svoju dobu veľmi inovatívnym spracovaním.

Talianske jedlo a meditovanie v Indii - to môžem, veľkú časť filmu to dobre šlapalo, až na ten koniec na Bali, ktorý mi pokazil celý dojem (spolu s otrasnými kostýmami a gigantickou hornou perou Roberts). Bol nudný, nepostrehla som žiadne tak potrebné iskrenie, hodnotenie dávam hlavne za prvé 2/3 filmu.

Byt je trefa do čierneho. Všetky jeho komponenty ladia a vytvárajú spolu nádhernú symfóniu. Špičkové dielo, ak máte chuť aj na niečo iné ako modernú produkciu, určite neoľutujete. Najviac sa mi páčilo to servírovanie špagiet, to si asi aj ja raz vyskúšam tak.

Darmo, tieto filmové adaptácie kníh majú niečo do seba. O tomto som sa zase raz presvedčila a doteraz nesklamala. Keď film stojí na kvalitnom a prepracovanom scenári, čo v tomto prípade nepochybne bolo tak, na doplnenie dokonalosti „stačia“ presvedčiví herci. E. Norton sa dokáže do každej postavy vžiť s takou vervou, že zakaždým som presvedčená, že toto je úloha presne pre ňho. A nesmiem zabudnúť pochváliť očarujúcu N. Watts, ktorá bola ako krásny, no nemenej kvalitný doplnok celého dojmu. Jednoducho, na toto som im skočila všetkými desiatimi, nezabudnuteľný zážitok.

Aj napriek tomu, že zombie filmy nemám príliš v láske (až na night of the living dead), bola som zvedavá, čo tento prinesie. A priniesol hlavne more vydarených zombíkov, cool soundtrack, a celkovú štýlovosť, ktorá pre mňa pozdvihla film na takpovediac vyššiu úroveň.

Banksy je pán umelec. Každý jeho výtvor je prekrásny a nesie svoje posolstvo. Kritika a výsmech konzumu, hype, povrchnosti, pseudoumelcom sa snáď nedala ani lepšie prezentovať. So všetkým s ním súhlasím a má u mňa veľký rešpekt. A môj názor na ozajstný street art je, že sa na nič nehrá, nemá žiadne očakávania, je nenútený, originálny, kreatívny a snaží sa niečo vyjadriť – moje nároky na umenie spĺňa teda vrchovato. Niekedy mám pocit, že takýto umelci a ich diela majú omnoho väčšiu cenu, ako tie v nablýskaných galériách – pre mňa určite.