MontyBrogan

Estetika predstavivosti. Som si definitívne istý, že nielen Michela Gondryho, ale aj Jean-Pierre Jeuneta môžem pokladať za francúzskeho Terry Gilliama. Tie nápady, ktoré tvoria svet Mesta stratených detí, ten vizuál a tá hudba! No zatiaľ 4*, ale miestami dokonalé dielo.

Zachovať si tvár či svedomie? Ako to bolo vtedy, tak aj dnes. Rozhodnutia treba robiť, pretože čas na nikoho nečaká. Proste život.

Akčná stránka ako vždy ohromná, dokonca jej neobmedzené možnosti v posledných dvoch častiach začínam vnímať ako malé negatívum, keďže sa nesmrteľnosť hrdinu (resp. hrdinov, lebo po boku Willisa sú už pre istotu vždy nejakí mlaďasi, nech si to nájde divákov aj vo fanklube Biebera) za pomoci modernej trikovej techniky dovádza do stále väčšej krajnosti. Vlastne je to celé o tom, kedy nereálnosť príbehu ešte zaujme v rámci žánru, a kedy je už nevkusná. Napríklad využitie skleneného stropu proti nepriateľom, ktorého zostrelenie ich paralyzuje, aby sa dali pohodlne zabiť priamo a nebránili sa, samé o sebe neznie ako úplné sci-fi. Ale aby sa tí dobrí potom niekoľkokrát bez väčšej ujmy dostali do bezpečia tým, že preletia cez sklo, rozbíjajúc ho pritom vlastným telom, to už mi v kontexte predošlého príkladu pripadá, že si tvorcovia vymýšľajú pravidlá filmového sveta podľa toho, ako im to práve vyhovuje. Ale priznávam, že zasadenie do Černobyľu ma fakt potešilo. Nabudúce by sa niečo mohlo kvôli atmosfére odohrávať v ostravskej industriálnej zóne. Tá tiež vzbudzuje rešpekt sama o sebe, tak netreba ani mega veľký rozpočet.

Make racism cool again!

Toto je pre mňa typ minimalistického filmu, ktorý svojou šetrnosťou mierne sklamal. Môže sa to ešte vypomstiť, lebo keď mi náhodou 1. Mája zazvoní telefón z roboty, tak ma z toho do týždňa jebne... Ale vážne, sorry skalným fanúšikom, lebo atmosféra fakt stála zato.

O tom, čo nás na dejepise neučili. O povstaní černochov na cudzom území, vďaka manipulácii bielymi, ktorým to tam tiež vôbec nepatrí. O zastavení kolonizácie pre dobro vykorisťovania. Tak mi to do seba zapadalo, že som si ani nevšímal Marlona Branda viac než v rámci jeho postavy.

Asi rovnako málo ambiciózny film, ako jeho dvaja hlavní hrdinovia. Na druhej strane, aké ambície sa vôbec vtedy oplatilo mať? Jedine tak ohľadom odchodu. A ten Vaculík plánoval. Takže nemám moc čo vytknúť.

Za to, že sa okrem éry nevkusu podarilo vystihnúť aj vek rebélie. Za to, že som si aj ja zažil, ako ťažko sa dospieva, keď nám nejaký role model k tomu nespieva. Inak je to už dnes úsmevné, ale to aj skutočná puberta, keď ju človek vidí s trochou odstupu, nielen filmová.

Najmenej napínavá časť, ale k môjmu potešeniu najviac snová, najmenej béčková a najviac dávajúca zmysel. Angus Scrimm aj trochu hral, no hlavne sme sa dozvedeli, ako jeho postava vznikla. Na toto sa veru oplatilo čakať. Pred päťkou, ktorú už však točil niekto iný, nasadená latka vysoko. Bojím sa, čo príde.

Keď sa nedopatrením podarí v nedeľu večer po sto rokoch zapnúť telku, z čírej zvedavosti či neschopnosti zmieriť sa s koncom víkendu, začnem pozerať film, kde hrá Cuba Gooding Jr., ktorý sám o sebe dávno nie je žiadna výhra, s neúspešnými absolventmi castingu do Kobry 11. O moc viac detailov nenapíšem. Predstavivosť každého čitateľa môže totiž byť v pohode lepšia ako príbeh, kde týpek vraždí vlastne len preto, že bol k tomu vycvičený a cudzí chlap sa mu náhodou posťažoval, že sú naňho momentálne všetci zlí.