dr.horrible

Špičkový, atmosférický, malý horor, ktorý sa v závere príliš neunúva vysvetlovaním niektorých detailov, napriek čomu v konečnom dôsledku dáva zmysel, aj bez toho, aby sa musel oháňať nálepkou “mindfuck.” Silné 4*.

Ja už som videl k Dostojevskému prirovnávať aj Flannery O’Connorovú, ale za mňa mu bola najbližsie Hamsunova raná tvorba. Presnejšie by som to nazval Dostojevským na speede. V literárnom svete je hromada kontroverzných postavičiek a tak ako mal Charles Bukowski najobľúbenejšieho autora antisemitského blázna Celineho (obvineného z vlastizrady, odsúdeného a vykázaného z Francúzska za kolaboráciu s nacizmom, vo Francúzsku dodnes zakázaného), tak mal môj obľúbenec Henry Miller za vzor Knuta Hamsuna (obvineného z vlastizrady, opovrhovaného, odsúdeného v Nórsku pre kolaboráciu s nacizmom). Raný Hamsun slúžil ako vzor pre Millerovu tvorbu  (spolu s Dostojevským) a hlavne v Millerových neskorších dielach je Hamsunov vplyv na jeho štýl jasne patrný.  Zároveň bol Hamsun jedným z dvoch najväčších literátov nórskej histórie (spolu s Ibsenom), a držiteľom Nobelovej ceny za literatúru, ktorého dielo je natoľko uznávané, že ho vydávali dokonca komunisti (osobne mám doma české, socialistické vydanie Hladu z roku 1959)! Pokiaľ ide o mňa, nečítal by som Hamsunove pro-hitlerovské pamflety, rovnako ako by som nečítal napríklad Celineho Školu mŕtvol, ale tak ako obdivujem dielo komunistu Brechta, alebo sledujem filmy komunistov Godarda a Pasoliniho, nevidím dôvod sa vyhýbať ideologicky nezafarbeným knihám kontroverzných autorov (pointa je, vedieť zlo identifikovať). Čo sa týka Hamsunovej kontroverzie sa samozrejme nechystám tvrdiť, že na 100% viem, kde je pravda. Na druhú stranu tu sú veci, ktoré by stálo zato spomenúť. Začnem stranou jeho obhájcov: Argument často používaný na dokázanie Hamsunovej viny; jeho nenávisť voči imperialistickému Anglicku, nie je dôkazom Hamusonoveho nacizmu. V jeho dobe  (a ešte desaťročia po nej) bolo Anglicko stále jednou z najväčších koloniálnych veľmocí. Tiež je známym faktom, že značná časť sveta (vrátane časti nacistov samotných) sa o dianí v koncentračných táboroch dozvedela až po ich oslobodení. Masovo známe sú napríklad fotky z premietania hrôz koncentrákov nemeckým vojakom v Norimbergu. Tiež by sa hodilo podotknúť, že antisemitizmus nebol čisto nemecká vec. Najznámejšie su asi ruské pogromy na židov (opakovane zdramatizované napr. vo Fidlikantovi na streche), ale aj americký antisemitizmus, o ktorom sa dočítate napríklad v dielach Arthura Millera. A tiež je pravdou, že Hamsun strávil veľkú časť života na usadlostiach, odstrihnutý od civilizácie. I tak si ale myslím, že mu tento film veľkú časť viny uberá. Knut Hamsun dokázateľne vedel, že jeho diela slúžia ako zložka nemeckej, nacistickej propagandy a  sám osobne Hitlera navštívil. Bol zastáncom nacizmu v dobe, keď okupoval jeho vlasť. A nakoniec a predovšetkým; jeho extrémny konzervativizmus badať už v jeho dielach z konca devätnásteho storočia. Je pravdepodobné, že v jeho presvedčení zohrala rolu aj rodina, tiež je ale známe, že prijal trest za vlastizradnú kolaboráciu, možno nie natoľko ukrivdene ako  Louis Ferdinand Celine, aj tak ho ale sám označoval za porážku. Po smrti Hitlera mu napísal nekrológ, ako veľkému šťátnikovi. Poznáte ma, neverím na súhry priveľkých množstiev náhod a aj keď naozaj nie je známe žiadne Hamsunove antisemtiské dielo, nebol predsa úplne slepý. Jeho obdiv k Hitlerovi netrval dni, ale roky, a na barák mu zatiaľ napľula polovica Nórska. Ako som ale povedal, nechystám sa tu vyjadriť akýkoľvek definitívny názor. Snaď len ten, že Hamsun nebol Celine. A zasa o prípadoch (ktoré spomína film), že sa Hamsun pokúšal pomôcť oslobodiť niektorých židov, som doteraz ani nevedel, takže kde je pravda evidentne konečne nezhodnotím. Možno mi príde trochu tendenčné, vykreslovať ho takmer nesvojprávneho už niekde v polovici vojny, obzvlášť, keď v čase rozsudku (po vojne) bol aj cez duševnú chorobu stále pri zmysloch. Nehovoriac o obsahu jeho audiencie u Hitlera (vo filme sa búri), ktorej autentickosť skrátka nemá kto dosvedčiť. Tak ako nemá kto dosvedčiť jeho motivácie napr. pri písaní Hitlerového nekrológu, ktoré film (dosť možno) fikčne predostiera ako výsledky snaženia jeho manželky. Každopádne film je to nadpriemerný a Max von Sydow je veľký herec.

Páčilo sa mi to trochu viac, ako keď som to kedysi videl prvý raz (na Štedrý večer a čakal som podvodovú krimikomédiu, nie divadelný indie queer). Takže to zvyšujem, furt má ale ten film naozaj len veľmi jemne vtipný humor, podpriemerného režiséra a ťažko prepáleného Malkovicha. 55% Ps: Scéna dvaja gayovia sa rozprávajú v reštaurácii. Kukám tú scénu už tretíkrát dokola a to musí byť nejaký Albarnov dvojník, lebo v titulkách nebol a tá podoba je mega.

Klasická trauma, alebo ako sa hovorilo v 80.tych rokoch: “rodinný film.”

Zasa raz variácia na Dickensa. Ako komédia dobré, niekedy aj dlhšie vypointované vtipy, čo je cool, je to zábavne a dobre napísané. Obzvlášť sa mi páčili scény so Sunitou Mani. Ako muzikál utrpenie; tak ako mám máločo rád, ako sú dobré muzikály, tak máločo tak neznášam, ako tie zlé. Váčšina songov (a že ich je) ide stále v jednom rytme, nikto sa ani nepokúšal vymýšlať nové melódie, prakticky sa len recituje do stereotypnej hudby. Jediná zapamätateľná pesnička je Good Afternoon. Ferrell a Reynolds hrajú svoj štandard a teda to, čo od nich každý čaká. Octavia Spencer by už nemala nikdy nikde hrať a navždy sa zamknúť niekde v pivnici, aby sa na ňu ludia nemuseli dívať. Deti v pohode. Klasika z toho nebude, lebo je to prefabrikát. Ja osobne ešte risknem nové Christmas Story, inak sa cez Vianoce budem zaoberať klasikou, teda tou novodobou. Mrázik na Ukrajine kradne práčky, Popoluška je mŕtva. Čiže opäť Kevin McAllister a po novom Last Christmas. ✌️

Myšlienka fajn, vyznenie fajn, Idris ako vždy cool, triky výborné,  záverečný fight super.  Napínák hodne. A k tomu pre istotu niekoľko nezmyslov, aby to náhodou nebolo viac než popcorn.  Ps: Asi po rokoch oprášim Burning Bright.

Zvažoval som aj 5 hviezd. Dejovo strašne plytké, ale vizuál cool, tak veľmi… ako ten plagát. Vidieť to v predškolskom veku, pravdepodobne by to patrilo medzi najväčšie srdcovky, ktoré mali dopad na formovanie mojej osobnosti (akými u mňa boli napr. rané burtonovky a seriálové TMNT).

Ja som sa toho pravdupovediac trochu bál, pretože Namor bol jeden z prvých marvelových superhrdinov, poznám jeho komiksy od detstva, a tu bolo zrejmé, že sa bude meniť mytológia. A nakoniec to je práve plusom; z vojnovej protinacistickej propagandy metamorfoval do stredoamerických stredovekých mýtov a je to do detailov premyslené a fajn. Aj keď mohli tomu venovať viac priestoru, začiatok to sľuboval. Dali by sa nájsť podobnosti / inšpirácie vo filmoch Jamesa Camerona; či už je to Avatar, alebo Abyss. Obsadenie Lupity Nyongo je super krokom v paradoxe s asexualitou Letitie Wright , pretože je pekelne sexi (v zmysle Lisa Bonet in Angel Heart sexi).  Problémom by som videl niekoľko chybových efektov, nula hosťovačiek, a hlavne, že je to trochu nedomyslené v prvom pláne. Či už by šlo polemizovať o dôvode, pre ktorý vlastne Okoye musela brať Shuri do USA, alebo to, jak píše xxmartinxx… Mne toto vždy trochu vadilo aj u Tolkiena. Vytvoríte nadľudské, megavyspelé civilizácie, a potom ich obdaríte drbnutými ľudskými vlastnosťami a necháte ich sa navzájom pobiť. Ale určite sa  jedná o jednu z najlepších a najdospelejších marveloviek z poslednej doby, ktorá na rozdiel od experimentov typu Moonknight, Ms. Marvel, či She-Hulk, prináša originalitu - alebo lepšie: rozdielnosť, ktorá nie je na škodu. Marvel sa to určite bude snažiť pretláčiť na oscary a nie je to úplne bez šance. A myslím, že tentokrát (v porovnaní s jedničkou), by to bolo viac oprávnené. Každopádne dnes (v novembri, mesiac pred premiérou druhého Avataru) už možno s istotou konštatovať, že tento rok patrí vysokorozpočtovým akčňákom.

Guilty pleasure. S čistým svedomím by som tých 3 niečo* nedal, pretože aj vo svete, kde majú hrdinovia neobmedzené schopnosti, musia platiť zákony fyziky a logiky, a s tými je Black Adam zhruba na úrovni Flasha Gordona. Ďalším problémom je neoriginalita. Príbeh o vyvolenom, hrdina s maskou à la Deadpool a schopnosťami Ant-mana, vykrádanie celých scén zo Supermana, 300, alebo Pána prsteňov, naivita. Provinčné povstania, hrdinné deti. Ale je to zábava. Dosť. Matka so synom sympatickí. Super film pre deti.

Už som tak dlho nevidel žiadne making of, že som takmer až zabudol, jak duchaplne sa herci tvária, keď popisujú zrejmé. :D Inak výborný seriál, len sa pri spomienke neviem zbaviť negatívneho dojmu, zanechaného poslednou epizódou.