dr.horrible

Sympaticky rozťahané a prvotriedne zrealizované, ale neviem si k tomu vytvoriť vzťah. Del Torovu top 3 (Labyrint, Chrbtica, Mimic) to neohrozí a dokonca aj Podobu vody mám radšej. Ne-osobitosť a ohranosť sú zlá kombinácia, aj keď sa jedná o kvalitný film.

Jednoduchá komédia východoeurópskeho štýlu s iritujúco lacnou hudbou jak z estrády, ale tiež dobre hrajúci a neuveriteľne sympatický Zelenskyj, kvôli ktorému to, na moje vlastné prekvapenie, po prvej časti nevzdám. Nahlas som sa zasmial dvakrát.

Tak si môžem odškrtnúť najdlhší film všetkých čias, resp. jeho zostrih. Zaujímavý hudobný podkres, udržuje človeka v napätí. Pritom len samé kontajnery. Nejaká televízia by to mohla na časti odvysielať celé počas záverov vysielania. Hodnotiť nebudem.

Aj cez peknú kameru, výtvarnú stránku a skvelé záverečné cameo, sa jedná len o konvenčný životopis, kde sú všetky postavy karikaturisticky extravagantné a celé je to originálne, asi jak antivaxer v márnici. Keď chcete pôsobiť ako Wes Anderson, musíte byť Wes Anderson, inak budete neskorý Burton. Ubiehajúcou stopážou a pribúdajúcimi mačkami sa to síce zlepšuje, ale výsledný dojem je len trochu mačky, zato hodne depka z chudoby, duševných chorôb a rakoviny.

Adrian Lyne natočil posledný film 20 rokov dozadu a vtedy niekedy by vynikol aj Deep Water. V sobotu v noci, v telke, s Billym Zaneom v hlavnej roli. A Ana de Armas mala byť viacej nahá.

Snažil som sa dať 3*. Páčila sa mi Singhovská štylizácia, Lily Collins je perfektná Snehulienka a Julia Roberts je tu asi prvý raz od roku 97 pekná. Ale niekto sa úplne iracionálne rozhodol, že to musí byť komédia a to akože vôbec ani vizuálne.

Vincent Gallo si chcel natočiť svoj vlastný Paríž, Texas. Mal nato 10 mega, ale pôsobí to, že mal skôr 10 dolárov. K tomu mal veľké ego, odhodlanie prekračovať hranice a depresívnu náladu. A v závere mu to funguje, viac než by človek čakal. Ale je to čistá pocitovka, kde sa takmer nerozpráva, takže záleží fakt od nálady. O felovacej scéne som dopredu vedel. 3,5*

Úchvatná súhra farieb a melancholickej hudby. Obsah až tak nie, ale je to pastva pre oči, že pri nej aj nový (Wes) Anderson pôsobí ako študentský film.

Neskutočné zábery. Že je to trochu jednostranné? Áno, logicky, keď je to dokument o štátnom terore. Neviem či tu niekto očakával, že tam budú aj zábery vyviňujúcich sa policajtov, ktorí by bez mlátenia neozbrojených a strielania ostrými prišli o prácu. Že tam nemali dávať toho chlapca? Áno, nemali. Ale je to nepodstatné, dnes, v čase imperiálnej fašistickej invázie zakomplexovaného národa do suverénnej krajiny, viac než kedy predtým. Ja len dúfam, že budú mať naši lídri guráž  uťahovať opasky a za cenu drahších energií nás konečne oprostia spod vplyvu sovietskych vrahov detí.  Ps: Len alkoholické rusofilné hovno ako je Netrass dokáže napísať “Tady ty záběry vypadají zase třeba trochu jinat, že” ako komentár k videu, kde niekto s šatkou cez hubu mláti nehybné telo tehlou do hlavy. Tfuj.

Asi som ešte nevidel film o osamelosti v Tokiu, ktorý by sa mi nepáčil. Aj keď to samozrejme nie je rovnaká liga ako Stratené v preklade, ani Strach a chvenie. Začiatok trochu odradí; ženský voice over, náhodný sex a bondage, a kto to pochopil ako variáciu lacných hollywoodskych sex filmov posledných rokov, ten to nepochopil. Nie je tam nahota a nie je to o sexe. Je to o mladých ľuďoch, ktorí sa hľadajú a nenachádzajú nič len prázdno.  A tak sa prepadajú do depresie a stále dokola. Bez výraznejších dramatických zvratov a aj tak až na dno. Podstatné je, že to funguje, film si drží stále rovnako melancholickú náladu, nočnú atmosféru, udržuje pocit vzdialenosti - ani nie od rozdielnej kultúry  (nie je jediný moment, kde by kultúrna, či jazyková bariéra predstavovali akýkoľvek problém), skôr od ľudí ako takých. A od šťastia, pretože jeho hrdinovia nič také nepoznajú. Náladovka. Štvrtá hviezda zato nepochopenie tu.