ScarPoul

Rambo sa zaraduje ku kultovým filmom. Má na to všetky predpoklady. Tento malý veľký film je dosť civilný. Všetko stavia na charaktery Johnna Ramba a šerifa mestečka Hope. Sly stallone dokazuje že je herec a takéto postavy ako keby boli pre neho napísané. Ja osobne dávam prednosť jeho stvárneniu Rockyho ale keď sa rozpráva na konci s plukovníkom tak je to asi najsilnejší moment z celého filmu a dodnes mi po ňom naskakuje husia koža. Veľmi sa mi páči kompozícia akčných scén, ktoré sú podávané striedmo a v malých dávkach ale skvelo vypĺňajú priestor medzi jednotlivými obrázkami. Režisérovi môže zložiť iba poklonu pretože je na tomto filme vidieť, že aj keď herci sú skvelí dokonca aj scenár všetko závisí od réžie a Ted Kotcheff to zvládol na výbornú. Kamera skvelá pozri hlavne útek Ramba z Police station. A rozhodne nemôžem opomenúť hudbu Jerryho Goldsmitha, ktorého tóny sú ako by spomienky na udalosti vo Vietname a pri tom dokážu krásne posúvať dej. Skrátka vložil do filmu ďalší rozmer. Dôvod prečo dávam 4* je bohužiaľ nereálnosť. Žeby policajt naozaj TOTO spravil a že kvôli TOMUTO sa tam rozpúta také peklo aké sa tam rozpútalo? nemyslím ale aj tak si tento film zaslúži náš obdiv aj pozornosť.

Snímka ktorú je veľmi ľahké natočiť a to už len vďaka skvelému základu ktorý tvorí poviedka Jonathana Nolana alebo hercom s ktorých či už Pantoliano, Moss, Pearce a Tobolowsky rozohrávajú koncert na psychologickej a hlavne tej myšlienkovej úrovni. Najťažšie na tomto filme ho bolo zostrihať. lenže stih dopadol na výbornú a tento film sa tak zaradil k špičke či už psychologického žánru alebo trileru, pretože s neočakávanej zápletky a jednoduchého príbehu , ktorý sa viac menej odohráva na troch miestach, strih vytvoril niečo čo by nikoho ani vo sne nenapadlo a to TO že to zostrihal od zadu a hlavne tam vložil vsuvky zo začiatku. umelecké veľdielo, ktoré je absolútne bezchybné. mänšie nezrovnalosti by sa tam našli - keď si sammyho žena šteluje hodinky a hovorí mu je čas aby si mi dal inzulín, na hodinkách sa táto pasáž odohráva cez tridsať minút čo je vzhľadom na to že sammy trpí stratou krátkodobej pamäti,čas absolútne nepoctatný. ale to som si len tak rypol do tohoto skvostu. hudba krásne vtieravá a zvukový strih ešte viacej, niekedy ma pekne miklo v tej stoličke. a tiež vzhľadom na to že toto bol môj prvý DVD film, mám k nemu aj osobnejí vzťah. do konca môjho života budem pamätať na sammyho jankinsa.

Ak existuje niekto , kto dokázal stvoriť hrôzy vo svojej pravej podstate tak je to Murnau. Jeho nosferatu je pre mňa jediným filmom o upíroch, ktorý NAOZAJ vzbudzuje hrôzu a to aj napriek tomu že vznikol na počiatku 20 storočia, kedy film ešte mladý. Aj keď tento film má s naozaj geniálnou Stokerovou knihou pramálo spoločné- pretože je to skôr prevedenie divadelnej hry na plátno - jedná sa o znamenitý kúsok. Dôležité je povedať že Murnau aj napriek divadelnej predlohe si uvedomoval že nanatáča divadelnú hru ako to robilo veľa režisérov v tej dekáde ale vytvoril originálne exprecionistické dielo na čele s Max Schreckom ktorý je stelesnením hrôzy a nikto ho ešte nedokázal poraziť. Orchestálna hudba iba dotvára strašidelnú atmosféru bezútešnosti, strachu alebo lásky.

Druhý zo série filmov Monty Python je absolútne šialený. Nič tu veľmi nedáva zmysel, ale to mi je jedno, lebo je to fantastická zábava. Každá scéna je plná absurdít a toho najlepšieho čo anglický humor vyprodukoval - scéna z kameňovaním, ukrižovaným, alebo Pilátom, boli fantastické. Vždy sa pri tom krásne zasmejem a je mi dobre. Hlavne teraz v čase Vianoc je pozeranie takéhoto filmu ako balzám pre myseľ v neskutočnom zlepenci všetkých mrázikov a troch orieškov. Síce to nie je až taký skvelý film ako Zmysel života, alebo svätý grál, ale rozhodne má potenciál sa stať aspoň niektorými scénami pamätný. A toto prvenstvo mu už nikto neuprie. A ako obvykle najgeniálnejší Cleese vôbec.

Pomaly vojdem do jedného amerického baru. Ani som sa nepozrel ako sa volá. Skrátka som bol len smädný a tak som vstúpil. Bol štvrtok. Ako som prechádzal k pultu minul som stôl kde sa na stoličke neposedne sedelo dievča ktoré sa nepatrne ponášalo na Natalie Portman. Neviem prečo ale nevidel som na tom nič zvláštne. Prejde k baru kde mi barman dá pravú chladenú americkú Coca-colu. Pekne sa mu Poďakujem. Za pultom sú dvere s ktorých vychádza muž s bradou a čiernymi slnečnými okuliarmi a aj napriek tomuto maskovaniu je vidno že je Francúz. Ako prechádza okolo mňa povie barmanovi o pohár mlieka. Pozrem sa na hodiny. Sú 4 hodiny poobede a mlieko. Len myknem plecom. Pozerám sa za mužom a vidím ako si sadá k malému dievčatku. Asi otec a dcéra pomyslím si. Vtom zazvoní zvonček na dverách a vstúpi Gary Oldman. Gary Oldman o môj bože ani si od neho nemôžem vypýtať autogram lebo nemám papier a pero. Zrazu sa francúz postaví a vytiahne pištoľ a strelí ho do nohy. Muž spadne. Všetci v bare sa rýchlo rozbehnú k dverám Ja samozrejme tiež. Než výdem vidím ako francúz podáva mužovi odistený granát. Rýchlo vybehnem von keď sa ozve výbuch. Nájdem sa na zemi a všade hasičov a policajtov, Počujem muža ako hovorí niečo o nejakom Leonovi. Postavím sa a pomaly odchádzam. V tom uvidím na konci cesty francúza a dievčatko ako ho drži za ruku. Amerika je zvláštna pomyslím si a vraciam sa do hotela

Vztýčený prostredník pátosu a všetkým možným aj nemožným druhom politickej angažovanosti a korektnosti. Bábky a prostredie v ktorom sa príbeh odohráva je na veľmi vysokej úrovni. Bohužiaľ South Park je stále o triedu lepší. Viac menej vo všetkom.

Prvá polovica perfektná. Bavilo ma to, nieslo sa to v typickom Scottovskom ultra klipovom štýle. Keira je perfektná ale hlavne poteší Mickey, ktorý u Tonyho slavil comeback, ešte skôr než mu ho ponúkli Stallone a Aronofsky. Od druhej polovice to ale stavia na konkrétnej zápletke a zo životopisného fláku( ktorý je naozaj zaujímavý) sa dostávame do akčnej roviny, ktorá je síce funkčná, ale pre mňa trochu rušivá v rámci toho čo som videl v prvej polovici. Na druhú stranu je tam znova množstvo režisérskych vychytávok a slávnych štekov - hlavne Tom Waits a krásna Mena Suvari poteší. Domino je potvrdením nového Tonyho Scotta. Film, ktorý má drajf, našlapaný soundtrack a je plný premyslených detailov a emócií. To, že sa to trochu dramaturgicky rozpadá je jediná výhrada. Na druhú stranu - na to koľko je tam postáv, je každá podaná realisticky - bez rozdielu ako dlho je na obraze a každá má charakteristiku. Čo tiež nie je vždy pravidlom. Nie dokonalé ale kvôli postávam zábavné aj na viac pozretí.

Pestré, dynamické s uveriteľnými charaktermi a peknou pointou. Spy Game pre mňa vždy bude najlepším filmom Tonyho Scotta.

Enemy of the State je postupne stupňovaný a podobne ako v prípade Crimson Tide logicky zmotivovaný film. Množstvo vedľajších postavičiek poteší hlavne kvôli svojej rôznorodosti ale hlavným ťahúňom sú Smith a Hackman. Jediné čo mi na filme vyslovene vadilo, že ich spoločné dobrodružstvo fungovalo posledných 40 minút. Inak ďalší zárez v sebareflexívnej filmárčine, ukazujúcej zábavným spôsobom neduhy politickej nadradenosti a technickej dostupnosti. Síce má Tony Scott lepšie filmy, ale stále je to príbeh, ktorý pekne pracuje s kauzalitou a je hlavne dramaturgicky funkčný.

Výsmech solídnym historickým látkam. Američania sa nielenže serú do gréckych mýtov, ale aj celkom šikovne hovadia Rím. Čo do atmosféry je film dobrý, podkopáva mu nohy príšerný scenár a hlúpe dejové zvraty. Hounsou mi nikdy neliezol tak na nervy a v mojej krátkej filmovej životauvedomelosti považujem Gladiátora za najpreceňovanejší film vôbec. Alebo ako Hollywoodu kraľuje blbosť. Som zvedavý čo svetu okrem Lisy a Hansa film skutočne ponúkol. Po dlhom čase som pozrel Special Edition. Tých 171 minút robí svoje. Film pôsobí konzistentnejšie. Dejové zvraty už nemajú taký hlúpy spád a má to aj nejakú prímes logiky, ktorá je v mojom prípade vítaná. Ale to nič nemení na tom, že ten scenár je skrátka zlý. Vizuálne podmanivé. Hudobne meditatívne. Príbehovo priemerné. Tých pár minút na viac ale zachraňuje veľa. Zvyšujem na tretiu *.