Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie

Recenze (2 304)

plakát

Sněžné bratrstvo (2023) 

Počas sledovania som mal neustále pocit Déjà vu. Už som tieto udalosti určite niekde videl - aj som s časti tušil čo asi bude nasledovať - ale nedokázal som si spomenúť. Až po dobrých dvoch tretinách snímky sa mi rozsvietila pomyselná žiarovka nad mojou hlavou. Videl totiž staršiu adaptáciu z roku 1993. Prežiť. Kde si zahral Ethan Hawke, a vôbec to nebolo zlé. Táto adaptácia mi však prišla ešte lepšia. Surovejšia, chladnejšia, beznádejnejšia a_______ skutočnejšia? S tým posledným som si nie úplne istý. No minimálne ma šokovala v záberoch kanibalizmu. No pozor - nebolo to samoúčelné. Ide o dobre spracovanú látku - teda podľa môjho vkusu.

plakát

John Wick: Kapitola 4 (2023) 

Bolo to pre mňa svojim spôsobom akčné guilty pleasure ktoré sa na nič nehralo a niektoré scénky ma skutočne bavili. No sledovať cez 2 a pol hodiny viac-menej to isté čo tu už v nejakej forme v predošlých častiach bolo, ma nebavilo. Hoci som každú jednu časť nakoniec aj tak ohodnotil troma hviezdičkami, štvorka ma bavila viac ako posledné 2 časti. Je to môj subjektívny pohľad a nie som ani žiadny fanúšik série, takže  tento komentár by rozhodne nemal byť mienkotvorný ale rozhodne nemôžem povedať, že by išlo zlý film. Práve naopak. Akčný žáner je  už dnes záležitosť historikov alebo keď sa aj snaží, hrá na retro strunu a myslím si, že drvivá väčšina nových filmov je skôr katastrofa, preto je super keď sa raz za čas v tomto žánri podarí natočiť dačo stráviteľného.

plakát

Kde je dům mého přítele? (1987) 

V poradí druhý film ktorý som videl od režiséra Abbasiho Kiarostamiho. Opäť milé prekvapenie ktoré potešilo cinefilné oko, psychoanalytického ducha ale zároveň nezachádzalo do extrémov ktoré by mohli odstrašiť bežného diváka. Herecké výkony, hlavne tie detské ma odzbrojili. Naozaj si nepamätám, že by som niekedy videl lepšie zachytené emócie detí. Až mi príde, že to z nich nemohli dostať úplne nenásilnou formou. Hlavne ten plač. Bolo to ozaj silné. Silnejší bol už iba samotný príbeh ktorý je vo svojej podstate tak jednoduchý, okresaný, ba až minimalistický, že by jeden povedal, že téma sa dá spracovať do rozsahu krátkometrážneho filmu.  Avšak naturalizmus aký bol tuto prevedený, v mojom prípade dokonca prebudil spomienky z detstva. A veru, podobné ignorovanie ako zažívala hlavná postava, zo strany dospelých, som zažil v detstve aj ja. A bojím sa, že niekedy ako dospelý robím podobnú chybu. 5/5*.

plakát

Avatar: The Way of Water (2022) 

Napriek tomu, že sa premiéra odďaľovala, až sa mi zdalo, že potencionálnych nových divákov ďalšej generácie to vôbec nemusí zaujímať. Napriek tomu, že prvá snímka nastavila latku pomerne vysoko a mnohé recenzie, názory a články po premiére neboli až také nadšené, musím povedať, že ja som bol s výsledkom celkom spokojný. Jadro príbehu z jednotky, stret dvoch civilizácií, (menej technologicky vyspelá vo svojom domácom prostredí je napadnutá vyspelejšou), tuto pekne rozvíjali ďalej. Nesmierne rád som prijal tú pozitívnu atmosféru s biodiverzity ktorá bola cítiť v každom zábere fauny. Bolo to aj v prvej časti ale tuto som to nasával ešte viac. Tak, že hneď po dopozeraní sa mi chcelo zabehnúť si niekam do prírody. Ďalšia taká maličkosť ktorú málo kto v recenziách spomína, je fúzia kultúr ktorú tu začal Cameron načrtávať. Človek ktorý vyrastal a žije s avatarmi sa naučil ich jazyk, žije podľa ich zásad a spoločenských pravidiel+noriem a farbí sa na modro a na druhej strane tu máme avatara ktorý sa farbí ružovo bielym odtieňom. A kým hlavnej postave neprekáža človek a jeho začlenenie sa, tak pri v avataroch mu to vadí, hoci proti nim využívajú ich zbrane. Je to veľmi krásny príklad toho ako vzniká spoločenský fenomén ktorého sa dnes mnohí tak stránia. Je to multikultúra. A takýchto pre mňa podnetných momentov ktoré kritici nespomínajú často, tam bolo viac. Špeciálne efekty, zvuk a fauna boli perfektné ale viac ma bavili tie spoločenské mechanizmy ktoré boli spracované oveľa lepšie ako v prvej časti. Za mňa prekvapivo lepšie ako prvá časť.

plakát

Všechno, všude, najednou (2022) 

Koncept ma veľmi zaujal. Aj Oscara by som mu doprial, no vo výsledku som len nechápavo krútil hlavou, prečo? Mne osobne by sadla vážnejšia tvár. Téma multidimenzií nie je v kinematografii zatiaľ na toľko používaná aby sa z toho nedalo vysekať niečo, čo by tak rýchlo nevyfučalo z hlavy. Úprimne sa divím ako mohlo získať až toľko ocenení. Woke Hollywood mi tu opäť prišiel tak trocha samoúčelný. Budiš, také sú pravidlá, no škoda, že máloktorému tvorcovi sa podarí zapracovať tieto prvky tak, aby to nevyzeralo samoúčelne... Aj toto je jeden z príkladov kedy to vôbec nevyšlo. Na snímku síce kydám ale nie je vôbec zlá, má v sebe plno popkultúrnych odkazov (verím tomu, že som všetky neobjavil) a teda kreativitou nešetrí tiež. 3/5 - 5.. Je to zaujímavé a viackrát dokáže počas sledovania prekvapiť. Takže, asi skôr odporúčam.

plakát

Párty Hárder: Summer Massacre (2022) 

Mrzí ma, že sa mi nepodarilo dostať na premiéru a dokonca ani na premietanie ktoré bolo v lete na Slovensku. O to viac som sa príjemne prekvapil, keď sa tvorcom podarilo dostať túto snímku na netflix. Prečo sa teším, nie len za seba, ale aj za nič netušiacich divákov, odpoviem nižšie. Filmový aj hudobný tvorca Martin Pohl, viac známy pod pseudonymom Řezník, dokázal niečo, čo sa teda často nevidí. Dokázal nakrútiť film, ktorý veľmi cynicky paroduje teenagerské komédie a neslávne známe, pre mňa odpudivé, akože vtipné České komédie. Robí si z nich takú blaženú srandu, že to až stavia zrkadlo divákom ktorí takéto lacné výplachy sledujú. Tvorbu Martina Pohla sledujem od roku 2010. od amatérskych začiatkov až po teraz. Preto som veľmi rád, že sa niekomu, kto má ako ja podobný názor na kultúrny gýč, podaril takýto husársky kúsok. Dostať sa medzi kategóriu filmov ktoré nemá rád a infiltrovať tam ten svoj, ktorý prerazí ich komfortnú zónu svojou kontroverznosťou. Je to iba moja hypotéza ale viem si predstaviť ako sa nejaký párik 50+ rozhodne pustiť si Párty Hárder: Summer Massacre, preto, lebo to bolo nedávno na Netflixe v kategórií najsledovanejšie: a buď sa totálne zhnusia alebo sa im odvážnosť tvorcov zapáči. Ale poďme späť k filmu. Čo sa týka deja, príbeh je klasická šablóna teenagerských filmov, ale o to tu nejde. Vtipy a scénky ktoré parodujú istú časť spoločnosti, sú také skvelé, že taký Troška ktorého tvorba je za posledné roky ohraničená iba zbieraním nie veľmi vtipných vtipov, by sa mohol pokojne poučiť. Čierny humor, bizarnosť, začlenenie rôznych subkultúr deja, to všetko robí z tohto filmu unikát. Odporúčam každému kto má rád čierno čierny humor. Za mňa 4/5. Plné hodnotenie som nedal preto, lebo predošlá časť Párty Hard z roku 2019 bola ešte viac nekorektnejšia No tá bola tvorená vyslovene pre fanúšikov, nie pre širší okruh divákov, takže tomu rozumiem a odpúšťam :D

plakát

Velryba (2022) 

Je to už nejaký ten piatok čo ma Darren Aronofsky takto emočne ošklbal (mám v podstate rád všetky jeho filmy, aj zatracovaný Noe (2014) a úplne šialená Matka! (2017) mali dačo do seba, ale Black Swan to teda neboli). Snímka  The Whale ma uchvátila z viacerých uhlov pohľadu. Môžem sa na to pozerať ako psychológ, psychiater, sociológ, cinefil, terapeut a nepríde mi to akoby to ako plytká, neosobná umelecká výpoveď. A to, že vďaka tejto snímke sa vrátil Brendan Fraser späť do pomyselnej elity hereckých hviezd Hollywoodu, je jeden z posledných dôvodov na ktoré by som chcel poukázať. Obezita je spoločenský fenomén, ktorý je problémom dnešnej civilizácie. To, čo sme v tejto snímke videli nie je úplne ojedinelá vec. Závislosť na jedle, ktorá dokáže spôsobiť takéto závažné zdravotné problémy, nie je novinkou. Nikdy som však, až na pár reportáží a videí na YouTube nevidel, že by sa nejaký tvorca chytil tohto zaujímavého, neprebádaného konceptu a natočil o tom takto explicitne, surovo, výpoveď. Sám som pri sledovaní pociťoval za hlavnú postavu hanbu. Nie, že by som trpel týmto problémom, ale tiež si rád vychutnám jedlo, no pri sledovaní Veľryby som nemal chuť jesť nad rámec hladu a pre pôžitok. Vzťahy ktoré boli tiež dôležitou časťou snímky, možno najdôležitejšou, boli zachytené tak dôveryhodne, že som im všetko uveril. Či už išlo o akože opatrovateľku, či o dcéru alebo o pomýleného misionára, dialógy boli napísané tak skvele, že by som si rád pozrel aj pôvodnú divadelnú hru, z ktorej táto snímka čerpá. Neštítim sa povedať, že ide o jeden z najlepších filmov ktoré som videl za rok 2022.

plakát

Muž jménem Otto (2022) 

A Man Called Otto zahreje pri srdiečku. Nenútené emócie kolíšu zdravo medzi komediálnymi prvkami a drámou avšak netreba zabúdať, že zachytáva veľmi náročnú tému: Tému samovraždy. Existencializmus a jeho kríza nemá hádam rýdzejšiu podobu ako samovražda, a keďže som na túto tému už videl zopár filmov: Napríklad Taste of cherry alebo  Last Days či 2:37 tak ma prekvapuje, že práve tie najsilnejšie momenty odhodlania sa k záverečnému činu sú tu v podstate tie najmenej zaujímavé. To na čo som čakal neprišlo ale na druhej strane ma prekvapilo to, ako si to žilo vlastným tempom a dokázalo to, čo sa často nestáva. Miernym nátlakom ma donútilo obľúbiť si postavy ktoré mi na začiatku prekážali. Nátlak som s radosťou prijal. Musím vyzdvihnúť ako film parádne zachytili myšlienku-podstatu a predložil ju nesmierne pútavo. Ukázala nám v čom všetkom si môže človek nájsť zmysel života___________ Ako napríklad pomáhanie tým, ktorí to potrebujú. Nebola to úplne moja šálka kávy ale dokážem uznať, že to bolo nakrútené perfektne. Tom Hanks ako zvyčajne, nesklamal. 4/5*

plakát

Na západní frontě klid (2022) 

Ako veľký fanúšik knižnej predlohy, autora aj Oscarmi ovenčenej filmovej verzii z roku 1930 som veru nedočkavo čakal ako dopadne Netflixová verzia tohto generačného kultu ktorý otvoril oči a rozmetal romantickú vidinu vojny. Musím povedať, že som spokojný. Výber hercov bol super. Keďže v predlohe ide o študentov, prakticky deti. bál som sa, že tam dajú zase 30-40ročných hercov ktorý vyzerajú na 30-40. Predlohy aj myšlienky sa to celkom držalo a to je pre mňa najviac. Bojové scénky na fronte vynikajúce, miestami by som to blato ešte viac preoral traktorom, na frontovej línií umierali mladiství po kolenách v blate a možno ešte hlbšie. Psychické rozpoloženie vojakov, miesta kde sa ich ilúzie o hrdinskom boji roztrieštia na franforce sú zachytené na jednotku. A aj Hollywood môže jasať, je tam aj jeden černoch (viac som ich nevidel). Iba dve veci sa mi nepáčili: Hudba, vôbec mi tam tie skreslené trúbky (alebo to boli dubstep zvuky? ktoré aj dialógy prehlušovali) nesedeli aj to ostatné bolo také nevýrazné a s vizuálom mi to vôbec nešlo pod kožu. Čo mi však vadilo ešte viac je scenár. Boli to ako keby epizódky ktoré dokopy veľmi nedržali a za tých takmer 150 minút to človeka začne nudiť. Áno na front sa pozerá dobre ale keď divák ani nevie poriadne čo sa deje (to asi ani vojaci nevedeli ale aj tak) prečo sa to deje a s postavami si nevie vytvoriť vzťah lebo nevie ktorý je ktorý a ktorý už zomrel. Môže sa stať, že to po chvíľke začne nudiť.. Preto hodnotenie 4/5*.

plakát

Bullet Train (2022) 

Prekvapivo celkom zábavná "Tarantino-GuyRitchieovka" počas ktorej som si užíval scenár a detaily v ňom. Naozaj premyslené, bez výraznejších hluchých miest, bezhlavo násilné ale na druhej strane aj vtipné. Malo to svoj štýl, svoju atmosféru a väčšina hlášok bola aj vtipná. Zaujímavé-pestré herecké obsadenie, Pitt, Joey King, Michael Shannon, Sandra Bullock či Hirojuki Sanada som si užíval rovnako ako tie kinematografické, pop-kultúrne odtiene ktoré neboli vyslovene hmatateľné odkazy... Ale ja som to tam cítil :D . Odporúčam každému fanúšikovi hore spomenutých režisérov.

Ovládací panel
173. nej uživatel Slovensko
31 bodů