JohnMiller

People are just like animals You love them, you bury them, that´s it. Gaspar Noé, môj najobľúbenejší novodobý režisér hneď po Tarantinovi, ma neprestáva fascinovať. V každej jeho snímke, ktorú som videl, a rozhodne ešte všetky nie, rozoberá nejakú určitú, konkrétnu ľudskú vlastnosť alebo neresť. Nakrútil film o zvrhlosti, drogovej závislosti, najnovší film je naopak o láske (samozrejme zachytené jeho kontroverzným a štipľavým štýlom) a tento jeho prvý celovečerný film rozpráva o kríze stredného veku. Noé má neskutočne umelecké cítenie, jeho filmy sú plné surrealistických oparov, zachytené veľmi originálnym a svojským spôsobom. Je to jeden z tých tvorov, ktorého buď milujete alebo nenávidíte. Všetko svoje umenie servíruje bez servítky .Táto snímka sleduje 50 ročného mäsiara bez práce, ktorý sa potĺka životom. Jeho obchod mu zatvoria a druhá tehotná manželka čaká doma u jej matky. Nieje psychicky v poriadku. Prehráva si život a uvedomuje si, že premrhal najlepšie roky svojho života a nič nedokázal. Raz mu rupne v bedni a doma dobije svoju ženu päsťami až potratí. Chlapík ujde. Zmizne do Paríža, do motela, kde počal s prvou manželkou svoje jediné dieťa, dcérku, ktorá je teraz na psychiatrii. Je to celé, také symbolické a filozofické, kde sa nakoniec nedočkáme happyendu, ak milostný vzťah zo svojou mentálne chorou dcérou nepočítam. Myšlienkové pochody pohrávajúce sa neustále s myšlienkou samovraždy sú perfektné. Oproti iným snímkam Noého by som možno poznamenal, že to bolo trocha nudnejšie, takmer nič sa tu nedialo ale vo svojej podstate to je perfektná snímka starnúceho chlapa, ktorý musí žobrať o prácu ľuďom, s ktorými voľakedy spolupracoval ako obchodník. Perfektné

Japonci, Japonci, you´re sick f*ks, nikdy vás nepochopím, ale niektoré vaše filmy si vyslovene užívam. Ako napríklad tento experimentálny, hlboko industriálny, guláš, plní kovových súčiastok,ktorý nedáva vôbec žiadny zmysel. Tak, máme čiernobiely obraz a jedného chlapíka. Na úplnom začiatku si vyreže do stehna ranu a strčí si tam metrickú skrutku bez hlavičky, asi dvadsať päťka. Po čase sa pozrie na tú ranu, dá si dole obväz, a hľa, čo nenájde, červíky, aké nečakané! Onedlho si všimne, že mu z líca vytŕča kovová trieska a nedokáže sa jej zbaviť, netrvá dlho a príde na to, že sa jeho organické telo mení na kovový stroj. Nie je to príbeh podobný Muche (1986) Ono to nemá taký spád meniacej sa osoby ani odhaľovanie vnútorných pochodov postihnutého, je to čistá avantgarda, kde naschvál nič nedáva zmysel. Mieša sa tu realita v snímke, s fantazmagorickou TV inscenáciou, ktorá zasahuje do deja. Prítomnosť chlapíka, ktorý hlavnú postavu chce zabiť, pretože je prvý, ktorý sa dokázal takto transformovať z kovu bez hrdze, tamtomu mutovala najprv hrdza z DNA, tiež nedávala zmysel. Prekvapilo ma, miestami náročné stop-motion zábery, hlavne pri konci, ktoré by v anime bez problému spravili ale v hranom filme? Asi nie. Cením si tvorcu, že si na tom dal tak záležať. V celej snímke bolo toľko kovových súčiastok, že produkcia musela vykúpiť minimálne jednu celú šrotovňu. Tam toho bolo toľko, ale toľko všemožného kovového odpadu, že len za odovzdanie do zberu by zaplatili celý film. Najvtipnejší moment bol ten, keď si to chlapík chcel užiť zo svojou frajerkou ale práve vtedy sa mu pretransformoval penis do podoby dosť veľkej vŕtačky, éj holka to veru neprežila. Je to veľmi čudné a bizarné, nič podobné som ešte predtým nevidel, takže gratulujem tvorcom.

Nebaví, hoci to malo, viac, než dosť vtipných momentov, takéto investigatívne, komediálno-akčné srandičky u mňa dokázali udržať pozornosť, popri reklamách na komerčných televíziách, iba keď som bol podstatne mladší. Nostalgia mi síce hovorí, nech dám o hviezdičku viac, ale to radšej dám iným filmom podobného ranku, ktoré ma vtedy bavili. Ako oddychovka v TV alebo backround, perfektné.

Eisenerove prvotinky, ktoré dával na youtube, ešte pred Hobo with a shotgun, sa mi páčili viac. Možno neboli tak technicky zvládnuté ale ich vyvrcholenia boli lepšie. A nejde iba o dĺžku. Pamätám sa na jeden kúsok, čo mal 20 možno 30 sekúnd a mal hlbšiu myšlienku. Akože nebolo to vyslovene zlé, ale námet z nejakými prekliatymi duchmi, či čo, snažiaci sa uväzniť pod hladinou nové obete by si zaslúžil trocha viac minút. 2,5*

Nič originálneho, táto vyrvaždovačka, do sveta horroru nepriniesla. Ide o úplne štandardnú, šablónovitú, kópiu ostatných slasherov z 80´s rokov. Ide o taký priemer ale po toľkých zhliadnutých kúskoch, už ani tento lepší nebaví, hoci patrí očividne k tej lepšej polovičke. Vraždy zaujímavé, nápadité, aj krv sa tu nájde, spolu zo psychopatom, ktorého poháňa trauma z detstva. Nemocničné prostredie podobné tomu z Halloweenu II, ma tiež bavilo. Ale ako píšem, takých tu už bolo.

Aj vám sa stalo, že ste si stiahli nejaký film do vášho pc, a zabudli naňho? Pól roka sa vám skrýval na disku, a keď ste ho objavili, úplne ste zabudli o čom to vlastne malo byť? Tak, mne sa presne toto stalo s týmto sadistickým, homosexuálnym, pedofilným, nekrofilným, gerontofilným, fašistickým umeleckým dielom. A bez zveličovania, ostal som šokovaný. V surreálnych motívoch sa tu bez servítky zabíjajú a zneužívajú deti. Pri mnohých filmoch si dokážem predstaviť ako vedia dieťa pripraviť na určité scénky aby z toho nakoniec neskoršie nemalo traumu ale tuto sa to nedalo.... s toho natáčania si museli odniesť psychický problém do konca života. Snímka prvoplánovo šokuje a poukazuje na skazenosť ľudského plemena, v ktorom sa miesi zvrhlosť, nenávisť a základná potreba ukojiť svoje sexuálne pudy. Obraz bol zachytávaný formou tak, že mi to pripomínalo Taliansku kinematografiu a to konkrétne práce Paola Pasoliniho, a teda 120 dní Sodomy. Iba z rozdielom, že tuto sa pristúpilo na umeleckejšie zachytenie obrazu. Na prekvapenie, ako ma film svojim obsahom odstrkoval a znechucoval, tak ma nádherná forma priťahovala. Možno by som aj povedal, že je to dokonca cinefilský horror. S tohoto celého textu vás môže napadnúť, že takúto zhovädilosť si môže užívať iba zvrhlé prasa, ale nieje tomu tak. Vo svojej podstate ide o veľmi silnú drámu, v ktorej karma vracia najznamenitejšie úder. V podstate sa film krúti okolo maníka, ktorý ešte pred pár rokmi mučil a sexuálne zneužíval deti, fotil si ich a tak. Avšak sa mu stala nejaká, bližšie neurčená, nehoda a momentálne je celý paralyzovaný, teraz musí dokonca života ležať v sklenenej klietke ktorá zaňho aj dýcha. Ide o bohatého baróna, takže si to môže dovoliť. Takto ho raz navštívi jedna z jeho obetí, ktorej sa podarilo ujsť. Ale miesto toho aby sa chcela pomstiť, urobí presný opak. Trpí Štokholmským syndrómom, a bude žiadať, nech uňho môže zostať ako jeho opatrovateľ, inak všetko prezradí jeho žene. chorý, tak súhlasí. Chlapec, ktorý nemá ani 20 rokov, berie tohto zvrhlého psychopata za svoj vzor. keď bol uňho v zajatí, ukradol mu jeho denník, plní popisovaného násilia. Podľa toho denníka teraz on sám zabíja a mučí deti, a k tomu ho jeho vzor sexuálne priťahuje, takže sa aj na ňom uspokojí. Celý film je popretkávaný zlom. o nič iné tu nejde, ani happyendu sa nedočkáme. Za to dostaneme mindfuck koniec, na ktorý som ale že vôbec nečakal. Také zlo sa veru nevidí každý deň.

Na to, že išlo o nezávislú, viacmenej, amatérsku kravinu, to bolo celkom slušné. Celý koncept pôvodného predátora vsadili do stredoveku, obdobie križiackych výprav, a zhustili to do necelej pól hodinky. Nebolo to nejak extra vážne ani koniec sa moc nevydaril ale v priemere to je slušná oddychovka, ktorá kvôli svojej metráži, pôvodnej hudbe z Predátora a známym scénkam z originálu rozhodne ani na sekundu nenudí.

Z dnešného pohľadu ide o horror, ktorého ohlodal zub času, vyslovene, do morku kosti. Je to naivné, z časti nudné, dneska to nevystraší už ani 10 ročné decko a 70´s produkcia dneska takisto nepatrí k vyhľadávaním faktorom, tvorcov. Avšak pre mňa ako filmového a horrorového (ne)znalca, to bol nádherný ukážkový príklad takzvaného proto-slashera. Ide o klasickú vyvraždovačku, ktorá je naplnená od hlavy po päty prvkami, ktoré sa neskoršie v 80´s využívali tak často, až sa stali klišé tohoto žánru. Tento film vznikol skoršie, pred Halloweenom (1978) Piatkom 13 (1980) Sleepway Camp (1983) a mnohými ďalšími. ktoré by som mohol vymenovávať do rána. V podstate ide o jeden zo základných kameňov vyrvraždovačiek. Rozhodne nejde o nejakú mohylu, bez ktorej by dnešné horrory neboli tam, kde sú, ale niečo to do seba má. Príbeh je v istej časti úplne štandardným, poctivým slasherom. V malom mestečku sa po nociach prechádza obrovský chlapík z vrecom na hlave a zabíja páriky, ktoré si išli užívať do lesa. Muž má na hlave presne také vrece ako kuklux klan vo filme Django Unchained alebo ako Jason Vorhees v Piatku 13 druhej časti (1981). Vrah má nesmiernu moc a políciou je Nepolapiteľný. Jediný moment, ktorý nieje vyslovene klišé, je ten, že identitu ani výzor vraha neodhalia. Tým pádom ho nedostanú. Ide o nezvyčajne netradičný a depresívny koniec. Ale dneska to už stratilo na atmosfére a ani vtipné prvky a skeče policajtov tomu veru nepomáhajú, udržať si vážnu tvár. Ide o priemer, ale z historického vývoja horrorov, rozhodne neurazí

Minimálne za nápad, palec hore. Hraný found footage, patrí k žánrom filmového priemyslu, ktoré radím k mojim najmenej obľúbeným. Jednoducho ma nebaví sa hodinu a pól pozerať na roztrasenú kameru a vychutnať si jeden či dva podarené zábery, niekedy aj menej. S tých lepších ma napadá akurát tak klasika Záhada Blairwitch, kratučká snímka Perfect child of Satan od Neslávne známeho Lucifera Valentina, nacistická Russia 88, V/H/S 2 a nesmiem zabudnúť ani na legendárny Cannibal Holocaust . Tieto vecičky sa podarili inak bieda. Bieločierny film sleduje zábery filmového štábu, ktorý dokumentuje každý krok jedného masového vraha. Ich vzťah je dosť kamarátsky, takže psychopatovi nerobí problém zabíjať ľudí pred kamerami a robí to, čo vo svojom bežnom voľnom čase. Dokonca má aj niekedy chvíľky, kedy štábu a pred kamerou vysvetľuje ako sa má jednoducho zlomiť väz, ako si najlepšie vybrať dom, ktorý chcete zmasakrovať a tak. Všetko prebieha v relatívnom pokoji, zabije sa nejaký poštár, nejaká babička a tak. Je s toho celkom čierniočierny humor až sa isté veci vymknú kontrole. Niektoré obete sa bránia "nečakane" agresívne a tak si to niektorý z členov štábu nedobrovoľne "odnesú!, čo samozrejme zredukuje ich počet. Ono to celé znie zaujímavo ale v celku ma to dosť nudilo, že som si to nedokázal pozrieť naraz bez prestávky. Vizuál mi prišiel ako by sa jednalo o nejaký nezávislý experimentálny film. Je Francúzky, takže sa tomu vôbec nečudujem. Ono vo found footage ide hlavne o to aby mal s toho divák pocit, že sleduje skutočné zábery, ktoré nefingujú tvorcovia. A tu sa dejú také nelogické veci, že ma nezaujímalo čo sa ďalej bude diať z hlavnými postavami. Mohli to spraviť tak, že keď už začal vrah zachádzať priďaleko, mali prestať natáčať (ale iba jeho kamera by stále bežala), vziať nohy na plecia a rovno na políciu, a vrah by išiel za nimi nech mu dajú kotúče s filmom a nakoniec by s toho bol strašný masaker, napríklad. Ale takto? Napríklad, pri konci ujde z väzenia a štáb ho opäť sleduje. Dostanú sa do nejakého centra v meste a on tam vykrikuje na všetky strany a nikto si ho nevšimne,, mi príde tak troška over the top. Originálni film na zamyslenie hodný, hoci postráda hocijakú, metafyzickú myšlienku alebo filozofiu.

„Damn.. Nobody left to kill me.“ Toľko bezpredmetného a samoúčelného násilia, mučenia a zabíjania, čo natlačili do tejto snímky, som veru v žiadnej inej gangsterke nevidel, nechytá sa dokonca ani Sin City, to čo tu predvádzajú niektoré Japonské klany mafie, by možno niekomu nadvihlo aj kufor. Ide o exploitation ale nie nejaký extrémne šokujúci, ktorý vás prinúti svojim realistickým ponižovaním, obrátiť zrak, to nie. Je to vizuálne štylizované ako manga, keďže podľa nej to vzniklo, a vieme, že Japonci sú v tomto riadne prasatá, takže sa tu nachádzajú rôzne zvrhlosti, masochizmus, vraždy ako na bežiacom páse, doslova tu umrie KAŽDÝ!!! . Jednému Japonskému mafiánskemu klanu unesú bossa a odídu aj z 300 miliónmi yenov. Pravá ruka bossa,nesmierny sadista a ešte väčší masochista, sa rozhodne, že za každú cenu vypátra svojho šéfa, ktorý ho tak rád mučil a jeho to sexuálne uspokojovalo. Paranoja ho neminie a tak začne podozrievať ostatné klany a tým si ich rozhnevá. Zomrie nespočetne veľa ľudí až zistí, že jeho šéf padol pod čepeľami Ichiho, najlepšieho nájomného vraha v Japonsku. Ichi je vlastne psychicky chorý muž, ktorému jeho šéf nakecal, že ho v detstve šikanovali a preto sa musí pomstiť zlým ľuďom. A tak pod nánosom týchto rečí si podáva každého a rozkúskuje ho na plátky. Čím mu stúpa viac adrenalín a je vo vraždiacom rauši, tým viac plače a ľutuje sa, že mu ubližujú a tým dosť často zmietne protivníka. Japoncov nemám veľmi v obľube ale rozhodne je tento kúsok dobrý. V poriadnej gangsterke majú byť silné charaktery, a tu ich teda zopár je. Má to svojim zvrhlým spôsobom humor a veľký štýl. Akurát mi nesadli neskutočne zlé CGI efekty, ako chápem a uvedomujem si. že ide o rok 2001, ale bez nich by to bolo lepšie.