Khalesi

Takto dopdne každý, kto chce patriť do stáda a nepoužíva mozog. Tu je jasne vidieť, kam až mladý dnes sú ochotní zájsť, len aby sa niekam zaradili a cítili sa súčasťou niečoho exkluzívneho, otázkou však je, prečo nemajú tušenia, čo je naozaj v živote podstatné. Množíme sa veselo a takto vyzerajú tí, ktorí znamenajú našu budúcnosť. Smutné, že? Pokiaľ sa aj nájde jeden, čo je ochotný urobiť správnu vec, je okamžite ostatnými zrazený na kolená. Podľa mňa dosť reálne!

Tento film mal obrovský potenciál. Ponúkalo sa riešenie, alebo aspoň načatie hneď niekoľkých pálčivých tém a problémov súčasnej civilizácie. Celý čas som čakala, čo z toho nakoniec vyjde a musím priznať, že som bola neskutočne sklamaná. Jediné o čom totiž film pojednáva je to, že dievčatko milovalo svojho deduška. Ó aké prekvapenie!

Oslava povrchnej debility súčasnej spoločnosti a zároveň rádoby morálna sonda typu láska víťazí a úprimnosť nado všetko a blá blá blá... Striedavo ma zachvacoval smútok či sa mi chcelo zvracať. Akože jedna skurvená handra za 9000 korún? Akékoľvek šaty za dvadsať litrov? Tak dobre, raz a navždy drahé dámy a slečny- to podstatné je osobnosť a inteligencia, pokiaľ abstinuje jedno či druhé nebude to lepšie ani v predražených handrách. Keď ste tak tupé, že to dajme tomu v dvadsiatich neviete, zalezte do diery a ušetrite ostatných toho utrpenia kontaktu s vašou okúzľujúcou osobnosťou.

Vážne mi nejde o to byť cynická, len už je mi zle z toho, že keď umierajú ľudia je okolo toho taký cirkus. Smrť patrí k životu a to, že sa o tom natočí srdcervúci film na tom nič nezmení. Viem, že ak umrie dieťa, je to pre rodičov tragédia a bolesť, akú nezažili a snáď už nikdy nezažijú. Každopádne denne umierajú miliardy iných bytostí našou vinou a nikto po nich ani nevzdychne, práve naopak- ich smrť je pre drtivú časťz ľudí žiadúca. Nevraviac o tom, že veľa úžasných ľudí umrelo nie len bez pozornosti médií či dokonca okolia, ale aj bez toho, aby ich blízki aspoň tušili koho vlastne stratili a akí úžasní boli. Viem, aké je to ak umrie dieťa a viem, aké je to ak umrie niekto iný, koho milujete, nezáleží na tom či je človekom, alebo nie, smrť bolí vždy rovnako.

Zbytočný film o zbytočnom odvetví a zbytočných ľuďoch robiacich zbytočnosti a nabádajúcich ostatných hromadiť zbytočnosti. Patetický snímok a oprázdnych hlavách povrchnosťou oplývajúcich, egocentrických megalomaniakov.

Tak neviem, či je už celý svet tak otrávený, že už vezme za vďak čímkoľvek, ale ešte stále nie som tak zúfalá, aby som verila v reinkarnáciu, alebo akýkoľvek posmrtný život či dokonca stvoriteľa! Som inteligentná, mysliaca bytosť a rozprávky mi nevadia, kým nemajú skryté nábožensko- fanatické posolstvo. Potom sa mi chce blinkať.

Vizuálne nádherná volovinka.

Tak neviem či je hlavným problémom to, že sa so sebestrednou a nechutne anorektickou hlavnou hrdinkou nedokážem ztotožniť, alebo v tom, že si nedokážem ani len predstaviť, že by podobná do neba volajúca kravina dokázala tak zamávať mojím svetom až by mi z toho solídne preplo. Každopádne za srdce ma to nechytilo, čo sa týka nejakého nerváku, ten ma minul tiež a drámu vidím akurát v tom, že sa podobnými vypatlanými pipinami svet priam hemží.

No k tým komentárom pod mojím asi toľko- to, že je dokument jednostaranný by mohlo byť na škodu, keby sme nevedeli o rakovine čriev, vysokom cholesterole a srdcovocievnych ochoreniach či obezite, ktoré konzumácia masa zapríčiňuje. Keď však o tom už vieme, neviem čo viac k tomu dodať než to, že je to škodlivé. Trpiaca kravička na jatkách? Toto napíše len niekto, kto si nedokáže utrpenie ani len predstaviť nie že ešte nejaké priamo zažil, pretože to čo tu je zobrazené, je žiaľ veľmi krutá realita a to, že ju budeme zosmiešňovať či bagatelizovať ju menej krutou neurobí tak, ako z kata či sadistu neurobí dobrého človeka. Evidentne si však hromada ľudí myslí, že keď na jatkách či veľkochovoch ososbne nepracujú, nenesú za tieto zločiny zodpovednosť. Aký osudný omyl!

Takíto naozaj sme a toto máme každý deň na tanieri. Máme k dispozícii Raj, ale robíme z neho pre každého úplné Peklo. Vždy sa o človeku dozvieš najviac, keď uvidíš čoho sa je schopný dopustiť za zatvorenými dvermi na tých, ktorí sa nevedia brániť a ani o tom nikomu povedať. Skoro všetci to vedia, ale aj keď už sú k dispozícii takéto pravdivé dokumenty nič moc sa nemení. Čo to asi o nás vypovedá? Má zmysel bojovať o zachovanie ľudskej rasy? Prečo jediné čo týmto nevinným tvorom doprajeme je upieranie slobody, brutálne utrpenie a vražda ľudskou rukou? Robí sa mi nevolno keď viem, že toto je dedičstvo, ktoré predávame našim deťom. Najhoršie, čo sa zvieratám mohlo prihodiť, sme my ľudia.