Khalesi

Mám na to chuť. Asi najhoršie štyri slová, ktoré som v živote počula. Najhoršie a najhlúpejšie ak sa to týka masa. Keby si to povedal pedofil, alebo vrah, bolo by to neprípustné. Bolo by to neľudské a brutálne. Nehovoriac, keby to povedal kanibal. Každopádne ak to povedia tí, ktorí žerú zvieracie telá, je to úplne v poriadku, že? Tak pozrime sa na to bližšie. Deti sú slabé, malé bezbranné bytosti, ktoré sú závislé na našej starostlivosti- na rozdiel od zvierat? Zabiť niekoho len tak, je teda strašný zločin, ale ak nevie hovoriť, a nikto z jeho blízkych a rodiny tiež nie, je to v poriadku? Ak sa nikto nedíva? Je to ok? A čo keby som si založila živnosť na tom, že budem zabíjať tých čo sa nevedia adekvátne brániť a hovoriť? Kanibali- no chutí im vaša matka, čo s tým narobíte? Jemu to chutí.... Sme ľudia, sme podľa našich merítok na vrchole inteligenčne a aj tisícimi roznymi sposobmi, tak kde zostáva súcit? Načo máme mozog? Tú časť, na ktorú sme hrdí najviac? Aby sme sa správali ešte brutálnejšie, ako najbrutálnejšie zviera? Vy si poviete, že preháňam, ale čo ak ja na to mám proste chuť?

Komentár obsahuje spoilery. Nervy drásajúca dráma. Vynikajúce dielko. Počínanie postáv je celkom realistické. Takto nejako to musí vyzerať, keď sa zíde sebecká žena a sebecký muž a očakávajú od seba vzájomne dokonalosť a ak sa muž nedokáže zbaviť nenávisti k vlastnému otcovi. Každému z nich ide len o to, čo práve cíti a najsympatickejšia postava je írsky predák, ktorý aj keď v kritickej situácii chlastá pivo, nájde v sebe dostatok loajality a odvahy, aby riskoval všetko, kvoli niekomu, koho rešpektuje. V živote skoro nikdy veci nejdú podľa toho, ako by nám to vyhovovalo. Udržať veci pod kontrolou za každú cenu, niekedy znamená riskovať a stratiť všetko. Musíme počítať aj s tým, že za vyhrotených okolností prichádzajú na rad priority a obetujeme to ostatné. Práca je práca, sebaúcta a obete sú súčasťou človeka. Rodina je na prvom mieste. Pokiaľ je to inak, skončí to presne ako vo filme. Manželka opustí spoľahlivého chlapa s ktorým má dve deti len preto, lebo raz sklamal. Manžel dáva falošnú nádej inej žene, ktorá sa ho snaží pripútať dieťaťom, tým, že chce urobiť správnu vec. Vec, ktorú mal urobiť jeho otec ktorému nikdy nedokázal odpustiť. Každý robí to čo robí vlastne len preto, lebo má obrovské EGO a hrdosť, ktorá je doležitejšia než všetko ostatné. Než veci a ľudia na ktorých skutočne záleží. Myslím, že muž v aute mohol urobiť veľa vecí inak, keby sa nesnažil trumfnúť otca, ktorý ho opustil. Jeho žena, keby mala len trochu súcitu, lásky a pochopenia, mu mohla dať druhú šancu, ak nie kvoli sebe, tak aspoň kvoli deťom, ktoré otca milujú. Práca sa vždy nájde pre šikovného človeka. Ale všetci chceme všetko hneď a najlepšie dokonalé. Nedá sa nič robiť. Učíme sa na vlastných chybách a žiaľ až keď nás život párkrát zrazí na kolená. Každopádne jeden herec, jedna cesta a jedno auto, rovná sa bravúrne zvládnutá dráma. Klobúk dolu.

Tak k tomuto filmu som pristupovala s predsudkami a s veľkými pochybnosťami, že ma nemecká komédia dokáže rozosmiať. Div sa svete, dokázala a to až k slzám. Komediálna stránka netlačila príliš na pílu, romantická už trochu áno, nie však neznesiteľne. Amerikanizácia na vás dýchala z každej minúty, ale nemecký povod proste neprehlušila a aj keď sa mi nepáčilo, ako veľmi americky sa film snažil posobiť, aj tak som nebola sklamaná. Všetky nedostatky vyvážil príbeh, ktorý bol síce dosť pritiahnutý za vlasy, ale aj tak dokázal udržať moju pozornosť počas celej stopáže a nádherne ma pobaviť. Veľká životná pravda je v tom, že mužov nevinnosť a nekritický obdiv priťahuje, takže Leila bola vlastne skoro ideálnou ženou. Síce mala nevinnosti viac než majú dnes desaťročné deti, ale jednoducho som to všetko zožrala aj s navijákom. Zasmiala som sa ako už dlho nie a v duši mi zostal hrejivý pocit, že každý z nás má v živote vďaka láske možnosť nájsť jeho skutočný zmysel a svoje miesto.

Asi sú dva uhly pohľadu, ktorými sa dá film vnímať. Buďto odsúdiť matku za to, že opustila svoje deti a venovala sa tomu, čo považovala za svoju vášeň, alebo pochopiť, že každý z nás sme rozdielni a máme veľmi ďaleko k dokonalosti. Nechcem sa púšťať do psychologických rozborov, alebo moralizovania. Napíšem to jednoducho. Som taký ten zodpovedný typ, ktorý má celkom pevné zásady a veľmi dokladne usporiadaný rebríček hodnot. Podľa toho, by som mohla postavu Maryl odsúdiť k zatrateniu a pohŕdavo si odfrknúť nad tým, že predsa pár hodín snahy zďaleka nevynahradí roky tvrdej práce a obetavosti matky, ktorú jej deťom nahradila iná žena. Mala by som pravdu, ale... deti milujú svoje matky a nikto nie je dokonalý. Bolo by fajn, keby sme dokázali získať druhú šancu a príležitosť pochopiť a napraviť, aj keď len z malej časti, svoje chyby. Takto som film vnímala ja a poskytol mi krásny zážitok. Rčenie všetko zlé je na niečo dobré, platí aj obrátene..

Chvíľami som si nebola istá, či sa dívam na horor, alebo na porno. Hudba presne taká katastrofa, ako v najlacnejšom pornofilme osemdesiatych rokov a herecké výkony tak toporné, že snáď ešte aj ochotnícke divadlo by to zahralo lepšie. Námet ohraný, to je fakt, ale aj napriek tomu sa dalo z filmu vyťažiť oveľa viac. Chápem, že tento žáner má svoje špecifické znaky, ale nemyslím, že trocha života do toho umierania by bola na škodu, práve naopak.

Moj priateľ tvrdil, že je to patetické. Ja si myslím, že teatrálne a ukecané, napriek tomu však hodnotím štyrmi hviezdičkami, pretože si myslím, že láska občas býva patetická, teatrálna a ukecaná:) Romantika ako vyšitá.

Dnes, žiaľ, naozaj nie je raritou stretnúť ženu, ako Simonova "sestra". Zodpovednosť nie je v zrejme in. Aj dvanásťročné dieťa je niekedy dospelejšie, ako jeho rodičia, hlavne ak ho k tomu donútia okolnosti. Nezdalo sa mi to povrchné, ako som čítala v ktoromsi komentári, práve naopak, páčilo sa mi, že bol film dostatočne silným aj bez trápneho citového vydierania. Morálne hodnoty a snaha byť dobrým človekom sa pomaly niekam vytráca a nahradzuje ich prázdna existencia a honba za nezmyselnými cieľmi. Stále viac ľudí volí jednoduchšiu cestu a zatvára oči pred skutočnými problémami a pred pravdivým pohľadom do vlastnej duše. Páčil sa mi koniec v ktorom svitla aspoň malá iskrička nádeje

Z mojej skúsenosti drvivá vačšina ľudí hľadí na svoj prospech v prvom rade, preto ak teda vážne uvažujete o tom, že chcete dobre pre seba a svojich potomkov, uvedomte si, že vaším prvoradým cieľom by malo byť zachovať čisté životné prostredie. Pokiaľ totiž máte deti, možete im dopriať všetky hračky sveta a všetku lásku, ktorej ste schopní, ale ak im nedoprajete čistú vodu, nezávadné potraviny a vzduch, nemá všetko ostatné žiadny zmysel. Earth First!

Počínanie postáv, a to skoro všetkých, bolo až zarážajúco stupídne a aj z toho dovodu bol film realistickejší. Atmosféra bola znepokojivá a nenudila som sa ani minútu. Je mi len ľúto, že tu je dosť jasne naznačované, že komunity sú bez budúcnosti a nie práve košer. Myslím, že nie každá musí dopadnúť práve takto. Naviac ma rozčuľovala neposedná kamera (found footage) nie je práve moja obľúbená. Každopádne však film vo svojom žánri rozhodne obstál.

Keď ste videli film o Diane Fosey, ktorá zachraňovala horské gorily v Afrike, spomeňte si na scénu s mláďatkom, ktoré uniesli lovci, ale ešte predtým mu zmasakrovali celú tlupu. Toto sa deje ešte vždy a to v mene "výskumu", ako napríklad vivisekcia a účastnia sa toho "vedci" na celom svete. Vybudovali na unášaní a neskor aj brutálnom týraní opičích mláďat, alebo aj dospelých jedincov celý prosperujúci biznis. Beštiálne zaobchádzanie s nevinnými s puncom vyššieho dobra stále zostane beštiálnym. Je to rovnako brutálne, ako odtrhnúť dieťa od matky zavrieť ho do klietky a roky týrať až kým neumrie v bolestiach. Tohoto sme schopní a aj horšieho v mene vedy, ale hlavne s cieľom sa obohatiť.