Khalesi

...roztomilé, vtipné, ale hlavne zmysluplné!

My ľudia zaberáme čoraz vačší priestor pre svoje domy, parkoviská, golfové ihriská, štadióny, továrne, školy atd... Správame sa, akoby celá planéta patrila len nám, akoby tu neboli tisíce ďalších živočíchov, ktoré ju s nami zdieľajú a ktorým uberáme stále viac životného priestoru. Je veľkou tragédiou tejto doby, že divoké zvieratá nemajú už skoro žiadne útočiská a miesto, kde by sa mohli cítit prirodzene a v bezpečí. Ľudská populácia je nie len sebecká, ale aj premnožená. Čím ďalej, tým viac pripomíname kobylky!

Hlavná hrdinka je bohužiaľ absolútna blbka. Vegetariánka, ktorej nevadí, že chlap žerie maso len preto, lebo si myslí, že je to jej osudová láska z ktorej sa na koniec vykľuje obyčajný idiot. Tak si zájde na hambáč do Mc Donaldu a kamošky vegetariánky nakŕmi hovadzím gulášom...táto pipina má od aktivistky na míle ďaleko a celý snímok vykresľuje ľudí bojujúcich za práva zvierat ako tupých fanatikov. Napísala by som, že to bolo smiešne, ale vzhľadom k tomu, že tam nebol jediný vtipný moment napíšem len-úbohá fraška!

O d Tykwera som skutočne čakala o veľa viac...veľké sklamanie!

Po technickej stránke filmu niet vlastne čo vytknúť. Dokonalá kamera a herci presvedčiví. Príbeh síce nie jeden z najoriginálnejších, ale budiž... čo mi však vadilo bolo to, že ma nechal citovo absolútne chladnou. Od drámy tak nejako automaticky očakávam, že vo mne vyvolá emocionálnu reakciu, možno som v tomto prípade mala príliš vysoké nároky. Napriek tomu však za autentičnosť a surovosť snímku hodnotím viac ako priemerne.

Konečne film, ktorý si zaslúži všetky tri označenia- dráma, psychologický a aj thriller. Atmosféra dokonalá a napatie sa nádherne stupňuje až k nevydržaniu. Na príťažlivosti a celkovom dojme dosť pridáva, že je natočený podľa skutočnej dalosti. Určite je dovodom prečo milujem film. Hotový herecký a režisérsky koncert s nízkym rozpočtom i keď možno dobové kostýmy neboli malou položkou, ale rozhodne nepotreboval komparz a ani zvláštne efekty či nákladnú výpravu. Excelentné!

Jeden bod za posolstvo a myšlienku, inak neskutočná hovadina!

Ako žena som si vždy myslela, že každý šport je o posúvaní ľudských medzí a predovšetkým o zábave. Stačí však trošku vačšie množstvo testosterónu a skutočne veľká dávka nudy a mužské pokolenie je schopné pretvoriť aj blbý futbal na "svatý" boj. Neviem koľko debility treba na to, aby o tom, ako si banda tupých ožranov systematicky vytĺka dušu z tela, mohli potom v hospode u pivka nadšene rečniť, ako o patriotizme, alebo súdržnosti a bratstve. Myslím, že ak už má človek bojovať a pre niečo umrieť, mal by ten dovod stáť skutočne za to. Je mi ľúto, že naše drsnejšie polovičky už nemusia chodiť na lov a nemusia chrániť svoje osady pred votrelcami a je mi ľúto aj toho, že im z toho patrične hrabe, ale očakávala by som, že existuje veľa zmysluplnejších sposobov, ako sa nahromadenej frustrácie zbaviť. Tí menej chápaví mi možu napísať do pošty a ja im nejakú činnosť veľmi rada doporučím:) Univerzálnou radou je začať chodiť do práce, alebo akoby povedal slovák-postav dom, zasaď strom a ver mi, že energia na pičoviny už ti nezvýši!

Nie že by ma upútala nejaká zložitosť príbehu, pretože pre mňa koniec otvorený nezostal. Zaujala ma Protova charakteristika nášho sveta, jeho interpretácia dobra a zla vo vesmíre. Myslím, že v scéne keď sedel na strome a doktor mu povedal, že má ukončiť celé to divadlo, musel sa na neho asi dívať, ako sa ja dívam na ľudí, ktorí mi tvrdia, že je pre moj život nesmierne doležité jesť telá mŕtvych zvierat. Trochu ako na blázna, trochu ako na hlupáka, určite s notnou dávkou trpezlivosti a tak trochu dúfajúc, že raz otvorí oči. Keby vážne existovala mimozemská inteligentná civilizácia (pardón za to nešikovné slovné spojenie:) bola by som rada, keby našu planétu objavila až v období, keď už budeme inteligenčne a emocionálne vyspelejší, než vychytralé opice. Autor predlohy je vegan:)

Mala som známu, ktorá kúpila svojej trojročnej dcére škrečka, vraj na hranie. Po mesiaci zvieratko nejedlo, nemohlo chodiť na zadné končatiny a vypadala mu srsť. Obľúbenou hrou malej paničky bolo mlátiť mu po chrbte svojou drobnou ručičkou. Iná známa si to dokaličené stvoreniatko vzala k sebe a dala ho dohromady tak, že sa z neho vykľula krásna snehobiela chlpatá gulička. Neviem kde sa v rodičoch, ktorí by mali byť zodpovední, súdni dospelí jedinci, berú nápady, že živý tvor može slúžiť ich ratolestiam ako hračka. Netvrdím, že trojročné dievčatko inšpirovala táto animovaná hovadinka, ale určite si myslím, že mnohé deti nie sú schopné rozlíšiť, čo je len rozprávka, kde postavičky prežijú všetko a ešte sa tomu zasmejú a aká je realita, keď trápia či aj zabijú nevinné zviera. Ale prečo sa vobec nad tým zamýšlať, že? Veď to bol LEN BLBÝ ŠKREČOK!