Real Tom Hardy

S príchodom povojnového obdobia a primárne niekedy v 60./70. rokoch nastal v Amerike veľký rozmach filmov, ktorých témy sú rôzne politické konšpirácie, sprisahania a komploty, čo by sa dalo atribuovať vtedajšej globálnej hrozbe konfliktu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Z nich sa potom začali derivovať snímky riešiace konšpirácie, avšak na úrovni vedeckej. Spoločným prelínajúcim faktorom zvyklo byť nejaké zapadnuté malé americké mestečko v strede ničoho, ktoré sa stalo obeťou rôznych vládou zorchestrovaných pokusov, väčšinou súvisiacich s kontamináciou niečoho, prípadne vírusmi či biologickými zbraňami. Motívom bývala kritika establišmentu či všeobecná nedôvera voči vládnucim orgánom (podobne ako napríklad pri dystopických trileroch, hoci ide vo výsledku o iný súdok). Takéto filmy mnoho zástupcov nemajú (paradoxne si ale myslím, že majú, len na viac ako päť si aktuálne asi nespomeniem) a jediný, ktorý si ako-tak vydobyl väčšiu pozornosť, bol Romerov Crazies zo '73. Grécky režisér Mastorakis s jedným takým prišiel, hoci pomerne neskoro, koncom 80. rokov, čo naznačujú hneď úvodné osemdesiatkové synťáky a tomu podobné zvukové efekty a neóny. Zvyšok už tematicky sedí – pomerne dosť škaredý albíno vedec v rámci testovania svojej biologickej zbrane vypustí do vodného zdroja silne žiarivú zelenú substanciu a s pomocou nejakej záhadnej agentúry izoluje malé vidlácke mestečko v strede Utahu, ktorého obyvatelia sa následne po konzumácii vody menia na krvilačných maniakov so zelenou krvou. Prvej polovici filmu dominujú prsia manželky hlavného hrdinu vtesnané do ružového tielka, s príchodom tej druhej a noci nastáva obmena, kedy sa z filmu prakticky stáva "súčasný" western (zaujme záverečná naháňačka helikoptér cez kaňon). Rozhodne zaujímavé spojenie, ktoré ale zrážajú dole všemožné neduhy počnúc absentujúcim herectvom, diletantským spracovaním akčných scén či obsesívnou záľubou režiséra používať všade explózie neprimeraných proporcií. Lebo keď motorkár nabúra do auta a je z toho Hirošima plus on samotný lieta vzduchom ako Evel Knievel, niečo nie je v poriadku. (18.7.2022) (20.7.2022)

Televízne adaptácie kníh z pera Tonyho Hillermana som si značne užíval, najmä teda kvôli dôrazu na zobrazovanie indiánskej kultúry, autentickosti prostredí a z času na čas slušného obsadenia (bohovský Lou Diamond Phillips). Netreba hovoriť, že som bol rovný rok dozadu celý bez Seba po započutí, že látku si pod palec preberá AMC. Ba čo viac, relatívne kontemporárne zasadenie v Navajo rezervácii, Eyre na režisérskej stoličke a McClarnon (plus Matten ako bonus) v hl. role?! Viac som si priať ani nemohol a bolo mi kryštalicky jasné, na aký produkt sa môžem najviac nedočkavo tešiť. O rok neskôr a o 6 epizód po tom odovzdávam najmrzutejšie dve hviezdy, aké som tu kedy dal. --- Kruciálnym problémom je až nepríčetne absurdný scenár (a rovno poviem, že jeden z najhorších, čo som za posledné roky videl) spolu so zvratmi ako v typických 80s/90s akčných filmoch, kde sa pozliepali rôzne bludné nápady dokopy a nikto neriešil, že sa vo výsledku jedná o úplné hovno. Dobré snímanie exteriérov, autentické ceremoniálne kostýmy, že o indiánoch si točia indiáni a viac než uspokojivý McClarnonov výkon proste nestačia a netiahnu. A reprezent indiánskej kultúry oveľa lepšie dávali už vyššie uvedené TV filmy či pokojne aj niektoré epizódy Longmire. A to je prúser.

Vítaný prequel k seriálovému megahitu Yellowstone, ktorý ukazuje strastiplnú cestu udalostí predchádzajúcim založeniu rovnomenného ranču Duttonovcami v Montane. Zároveň je miešaninou viacerých prvkov – poriadne drsným a tragickým westernovým mäsom, niektorými príbehovými linkami pretkaným dnešnými "hodnotami" zaváňajúcimi utópiou, avšak z pohľadu historického kontextu absolútne nie nemožnými, preto mne obratom príliš nevadiacimi (inak áno), čistokrvnou kopírkou Lonesome Dove a silným zápachom telenovely a nikdy nekončiacimi vnútornými monológmi sebeckej blonďavej hrdinky, ktorá oplakáva svojho budúceho manžela, milovaného kovboja, s ktorým chcela stráviť zvyšok svojho života, len aby o pár dní neskôr jazdila na indiánovej fujare po tom, čo jej dal indiánske meno a z vlasov uplietol koníka. Krásne, nie? Záchranou bol len fenomenálny herecký koncert veterána Elliotta, charakterom presvedčivý bradatý McGraw & Garrett a Sheridanov cit pre silnú dramatizáciu a cynickosť a surovosť reálií prostredia. Od mnohými označovaného westernového majstrovského opusu to má ďaleko, istým spôsobom a po eliminácii niekoľkých elementov však nie tak úplne moc. (x) (x) (2.2022) (15.7.2022-16.7.2022)

Toto bolo niečo neskutočné... Predtým, než trh filmov "tak zlých, až sú 'dobré,'" ovládlo štúdio Asylum a pred ním ho do mainstreamu poslal feťák Tommy Wiseau s jeho dielom The Room, tomuto cirkusu viedlo turecké akčné krimi Karateci Kız, ktoré sa mnohými svojimi scénami (x) zapísalo do análov urban internetu, najmä po roku 2012. Mne sa však zdá, že korunku si poctivo vydobyl, bez váhania zaslúžil a vo vzdialenom závese všetky vyššie menované zanechal Birdemic. Slová ťažko opíšu, čoho som bol svedkom. Treba vidieť. Neoľutuješ... PS: Ak niekedy Psychor natočí svoj prvý horor, pravdepodobne bude vyzerať podobne :D

Ak je prečítanie krátkeho článku o reálnom incidente viac vťahujúcejšie a zábavnejšie ako sledovanie jeho sfilmovania, niekde evidentne nastala chyba a nie jedna. Above Suspicion som (spolu s Arkansas) v polovici roku 2020 netrpezlivo vyčkával, aby som nakoniec schytal dvojitú porciu trpkého sklamania. Drsné krimi v prekrásnom tmavom kamerovom filtri z metamfetamínom presiaknutých rurálnych oblastí notoricky známych Apalačských vrchov, incestový redneck raj plný žltých a vypadaných zubov, vyšetrovačky FBI, lúpeže drobných malomestských bánk, brunetková Clarke v tesných leviskách & kožených kovbojkách a Johnny Knoxville ako díler anjelského prášku menom fencyklidín? Film, poď do mňa! Aj išiel, zanechal však len ten filter... Nechutný strih, neustále spomaľovanie záberov, biedne obsadenie zvyšku ansámblu, absencia umnej réžie austrálskeho veterána, ktorý v 90. rokoch točil solídne krimi, nepresvedčivé a debilné vnútorné prehovory hlavnej hrdinky, ktorá bola obsadená isto len preto, že ukázala dvojičky v GoT... Dám tomu ale šancu aj do tretice a možno už zajtra. A jediné, čo ma i tak najviac štve – že som si také dobré jedlo (domáce wannabe tacos) premrhal práve nad týmto... (11.7.2020) (27.6.2022) (28.6.2022)

Neviem, či je ideálne pozerať dokument o vojne v Mali skrz produkt z dielne francúzskeho ministerstva obrany, jednu veľkú devízu to však rozhodne má – (archívne) zábery z frontových línií aj spoza nich lepšie v žiadnom inom zatiaľ neboli. A tie ofenzívne operácie v centrálnom Mali... čistý logistický majsterštik. Niektoré krajiny z východnej pologule sa mohli sledovaním čosi priučiť :D --- Uložím si: (x / x) / (x / x)

Jeden z pätice 80s filmov, ktorý Tarantino menoval ako exemplár (policajných) krimi drám, ktoré zašli ďalej než bolo v tom čase konvenčné, minimálne čo sa narácie a očakávaní diváka týka. A po prekrásnej úvodnej otváracej štvorminútovej sekvencii preletu helikoptérou ponad Downtown Los Angeles som tomu tvrdeniu na chvíľu aj veril. A po hodine znovu začal. Jeff Bridges ako Scudder, neohrozený, prepotený a vodkou presiaknutý expolicajt s novým poslaním – chrániť high-end prostitútky v kasíno-bordeli, ktorému velí nádherná Rosanna Arquette a herecky šéfuje Andy Garcia. Ďalšími štyrmi menovanými boli klenoty Zjazvená tvár, Lovec ľudí, Žiť a zomrieť v L.A. a Rok draka. A hoci má posledný Ashbyho počin od nekvality relatívne ďaleko, medzi nimi vyzerá úplne beznádejne, všakže?

Veľkolepé zakončenie pôvodnej trilógie, ktorému vojvodí princezná Leila v železných bikinách, spútaná v reťaziach obézneho slizkého Jabbu v jeho tmavých kobkách na púštnej planéte, mesiac Endor & jeho malí chutní "mackovia" a osudovosť moci zla vo vzťahu syna-otca v grandióznom záverečnom súboji. Scéna zosádzania masky definujúcim momentom. A až po zhliadnutí projektov 4K77 (pre IV) a 4K83 pre VI si uvedomujem mieru mrzutosti ich absencie pre epickú, kolosálnu piatu epizódu. (x) (16.9.2018) (2x20.6.2022)

Kto choval pocit, že štvrtá epizóda mala blízko k dokonalosti, touto piatou mu bol vytretý zrak a názorne ukázané, ako ďalej sa ešte dá zájsť. Dizajnom jednotné, no o hodný kus vyšperkovanejšie, až je očami možné cítiť sebaistotu štúdia a producentov pri tolerovaní navyšujúceho sa rozpočtu. Roky prepisujúci sa scenár dostal rozpínavejšie črty, predstavil nové dôležité postavy a priniesol zvrat – a jednu z najikonickejších scén všetkých čias v súhre svetiel a laserov – ktorý sa tučným písmom zapísal do popkultúry až tak, že ho postihol Mandelov efekt. Životom pulzujúci vesmír, démonicky rezonujúci hlas Jamesa Earla Jonesa, Williamsov um, Reynoldsova božsky nádherná scénografia (ktorú s príchodom projektu 4K80 budem pravdepodobne chváliť ešte o hodný kus viac), Kasdanove dorábky/revízie a Kershnerova brilantná réžia, ktorá sa pod tlakom bezprecedentného úspechu prvého filmu nezosypala. Episode V bude navždy len jedna... (x / x) (30.8.2018) (19.6.2022)

Sledovať Tarantina a Stonea neprestajne pochvaľovať a rešpektovať históriou filmu trestuhodne opomínanú režisérsku prácu Michaela Cimina bol presne ten balzam na moju filmovú dušu, aký som potreboval. Veľmi slušne zostrihaný/zrežírovaný prierez Ciminovou tvorbou od famózneho debutu Thunderbolt cez notoricky legendárne snímky Lovec jeleňov a Nebeská brána až po tie záverečné (Rok draka <3), s dôrazom na ich dôležitosť v rámci kinematografie a tragickosť vývoja režisérovej kariéry, ktorého potenciálna stopa v dejinách filmu mohla byť bezhraničná, a miestami emotívne, čo podtrhujú Ciminove monológy z archívnych rozhovorov. Vysoko tiež cením obsah, ktorý sa viac-menej striktne venuje jemu v spektre jeho diel, nie primárne osobnému životu, čo býva v bio doku zvykom. Za mňa nevýslovná spokojnosť. (x)