Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krimi
  • Dokumentární

Recenze (727)

plakát

Syn zmaru (2014) 

Úvodom musím poznamenať, že mi to zo začiatku okamžite evokovalo mnou nie tak dávno videnú francúzsku snímku Un Prophète (či už väzenskou pasážou, príchodom mladého, neskúseného väzňa (radšej sa ale príliš nepozastavujme, ako sa prvýkrat trestaný, odsúdený na 6 mesiacov dostane do väznice k prvotriednym, elitným kriminálnikom s trestnou sadzbou 20+ rokov) a vzatím pod ochranu ostrieľanými, či aj samotnou typológiu hlavného protagonistu), avšak nakoľko táto pasáž spoza mreží trvala len veľmi krátko a bola značne zostručnená a maximálne uspôsobená dejovým potrebám (čo je podľa mňa ostatne škoda, kľudne by som privítal nejaký "väzenský" extra čas, nakoľko daný úsek bol zvládnutý vynikajúco), tak táto moja akási osobná spojitosť veľmi rýchlo zmizla. Už zhruba po štvrťhodinke sa totižto dej presunul mimo väzenských mreží, avšak našťastie moje nadšenie prezatiaľ nijak neupadalo, nakoľko tento prechod bol zvládnutý bez chybičky, a celé to - z môjho pohľadu - pokračovalo na veľmi slušnej (a treba povedať, že i značne dynamickej) kvalitatívnej úrovni. Žiadne prílišné odbočky od hlavnej línie, žiadny čas na bližšie priblíženie postáv a ich zázemia či motívov, žiadne dlhé dialógy "nad rámec nutného" (čoho som sa vcelku obával, pretože osobne mám radšej pomalšie filmy, v ktorých sa ide viac do hĺbky kľudne aj na úkor tempa), avšak čuduj sa svete, na mňa to stále fungovalo. Čo na mňa taktiež zafungovalo vynikajúco, bola prítomnosť Alicie Vikander (mimoriadne krásna a talentovaná herečka, ktorú, dúfam, čaká priam brilantná kariéra), ktorej rola - ostatne ako snáď všetkým zúčastneným -, sadla perfektne a jej prítomnosť bola k tomu ešte aj krásnou ozdobou. Nasledoval "prechod k veci", a teda samotná akcia, ktorá chvalabohu nebola nijak rušivá. Tu musím ešte podotknúť, že mi to miestami v tejto pasáži filmu aspoň čiastočne pripomenulo dobre známy Point Break, pričom i samotný Ewan McGregor mi miestami prišiel čoby Patrick Swayze v spomínanom filme niekoľko rôčkov dozadu, ale to už je asi skôr len také fantazírovanie a zbytočné (hoc príjemné) prepojenie. :) Mimochodom čo sa Ewana týka, tak po dlhej dobe (ak teda nerátam mnou skôr videný T2 Trainspotting, kde to však bola prakticky samozrejmosť) som tu natrafil na film, kde mu stvárnená postava vyložene sadla, a veľmi ma potešilo, že nešlo o kladného protagonistu skrz-naskrz (ako sa v jeho kariére v posledných rokoch stalo takmer nepísaným pravidlom, pričom podľa mňa mu práve takéto typy "zlých" postáv sadnú ešte viac). Keď už teda toľko omieľam obsadenie, nedá mi to nepristaviť sa i pri hlavnom protagonistovi, a teda Brentonovi Thwaitesovi, ktorý má síce z mnou spomenutého tria suverénne najnižší herecký kredit, nuž a je hercom v podstate vyložene neznámym, no svojim výkonom taktiež veľmi príjemne prekvapil. Aby som ale vedel zdôvodniť a obhájiť prečo "iba" štvorkové ohodnotenie (čo je však oproti väčšine tunajších užívateľov stále dosť vysoké, ale čert to ber), plne stotožnený a spokojný som žiaľ nebol so záverom, ktorý podľa môjho názoru mohol byť riešený aj inak, toto mi prišlo možno trochu prvoplánové a "slniečkarske" (to by som už ale asi chcel priveľa, ono to v podstate celkovo nebola nijak prehnane hlboká záležitosť, šlo do veľkej miery aj o aspekt akcie - skrátka nenáročná, no za to prudko pozerateľná žánrovka). To však samo o sebe nič nemení na fakte, že film ako-taký som si do značnej miery užil, a keďže pred pozretím som mal vzhľadom na tunajšie slabšie percentuálne ohodnotenie vcelku aj obavy, tak musím skonštatovať, že v konečnom dôsledku som vyložene nadmieru spokojný. 80%

plakát

Hyena (2014) 

Začiatok sľubný, priebeh atypický, koniec naprd. Najväčšie plusy filmu (aspoň pre mňa, ako žánrového nadšenca) spočívajú v pozoruhodnej autentickosti a vysoko realistickom spracovaní danej matérie (organizované skupiny prisťahovalcov, ktorí sú trefne vyskreslení ako suroví maníci bez akýchkoľvek morálnych škrupúľ schopní čohokoľvek; no a ruka v ruke s nimi zďaleka nie ideálni, skorumpovaní policajti, ktorí majú špiny až-až a sú v tom namočení po uši), viacerých surových, drsných scénach (veľmi prekvapivé a psychopatické mnohonásobné dobodanie, porcovanie vo vani,...), temnej atmosfére až po faktory, akými sú zvolené prostredie periférií, rôznych zákutí londýnskeho podsvetia (takzvanej odvrátenej strany mesta plnej ľudí z nižších vrstiev viac či menej ponorených do miestnej kriminality), celková hutnosť, zvolený hudobný sprievod a tak ďalej (bratia Česi majú pre takéto snímky veľmi trefný prívlastok "syrová", ktorého vhodný slovenský ekvivalent sa mi žiaľ doteraz nepodarilo objaviť:). Nuž a ako som už naznačil v úvodnej vete, nadmieru ma oslovila úplne prvá scéna - ponuro ladená bitka či skôr masaker nočného klubu za zvuku trefnej hudby. Naopak hlavné mínusy vidím v obsahovej nekonzistentnosti, neschopnosti udržať dostatočné tempo počas celej stopáže, viacero hluchých miest, občasné formálne chyby a chybičky, až po dajme tomu nie úplne dokonalé herecké obsadenie (myslím tým najmä uniformovanú časť osadenstva, tí "zlí" - aj keď v podstate vyložene dobré postavy sa dali spočítať na prstoch jednej ruky -, boli obsadení kvalitne, najmä teda postavy prisťahovalcov - Albánci, Turci atď.). Vadilo mi najmä nedostatočné prejavenie sa zo strany Petera Ferdinanda (od hlavnej postavy by som očakával výraznejší herecký výkon), a viac som čakal i od môjho vcelku obľúbenca Stephena Grahama (ktorému viac sedí, keď je na opačnej strane "barikády", a teda mafiánska rola). Nuž a ako som už spomínal, nie úplne mi sadol záver filmu, bolo to možné vygradovať i viac, a hlavne posledná scéna zobrazená byť mohla (a mala!), tá by konečnému dojmu mohla (aspoň v mojich očiach) značne pomôcť, pokiaľ by bola dostatočne silná a mrazivá (i keď zároveň rešpektujem vôľu tvorcov nechať rozuzlenie otvorené a neurčité). V konečnom dôsledku bola však táto pomerne málo známa snímka vcelku fajn, jej pozretie niet prečo ľutovať. Oceniť môžu najväčšmi tí, ktorí vyložene holdujú podobne ladeným snímkam (čo je ostatne i môj prípad, avšak tentoraz to žiaľ nevyšlo presne podľa mojich predstáv). 65%

plakát

Mechanik zabiják (2011) 

Hneď na úvod - nie som fanúšikom nesmrteľného superhrdinu Jasona Stathama, celkovo nemusím a nevyhľadávam akčné bijáky, nemám záľubu v efektných filmových bitkách, prestrelkách, auto-naháňačkách či výbuchoch. Nuž a možno práve to je hlavný dôvod, prečo som bol týmto filmom celkom milo prekvapený. Nechápte ma zle, nijak ma to nefascinovalo, nezanechalo to vo mne žiaden väčší dojem stojaci za zmienku, prekvapil ma viacmenej len samotný onen fakt, že som sa po fyzicky pomerne náročnom dni, kedy som sa k pozeraniu dostal čisto náhodne, na danú snímku dokázal pomerne sústrediť a dopozeral som ju až do konca. To je pre mňa samo o sebe dosť veľký úspech, že ma onen akokoľvek plytký či hlboký príbeh akýmsi spôsobom dokázal udržať pri televíznej obrazovke a to i za vcelku slušnej pozornosti. Už len z toho dôvodu dávam z môjho pohľadu pomerne slušné, priemerné ohodnotenie (čo sa mi u čistokrvne akčných záležitostiach často nestáva - i keď je pravda, že sa ich ku mne, či skôr ja ku nim, dostáva len minimum). Čiže za mňa solídna jednohubka, avšak obsiahlejší a viac vecný komentár k filmu odo mňa prosím nežiadajte. 55%

plakát

Týpci a zbraně (2016) 

Možno som vzhľadom na sľubovanú (mne značne príťažlivú) tému očakával až príliš, možno ma trailery navnadili oveľa viac než mali (a mohli), no v konečnom dôsledku som zostal po pozretí tejto snímky - a to i napriek mnou udelenej bodovej "štvorke" - mierne sklamaný. Skrátka sa mi zdalo, že potenciál životného príbehu dvoch (ne)zdravo sebavedomých a odvážnych priekupníkov zbraní a ich raketového vzostupu nebol ani zďaleka využitý naplno. Či už to bolo nesprávnou voľbou režiséra (nič proti Phillipsovi, má za sebou hneď niekoľko divácky značne úspešných komédií, no z môjho pohľadu by si to na režisérskej stoličke pýtalo skrátka o čosi väčší "kaliber", i keď je mi zároveň jasné, že tie najväčšie esá v danej oblasti by do tejto veci pravdepodobne nešli, ba čo viac by o túto matériu snáď ani len nezakopli), celkovým nesprávnym uchopením či súhrou viacerých okolností, skrátka som si to predstavoval trošičku inak. Pochopiteľne sa ale nedá stopercentne vyhovieť úplne každému, a teda je zbytočné to ďalej rozvádzať. Prúser to však v žiadnom prípade nebol, musím uznať, že som sa párkrát celkom slušne zasmial, na niektoré vydarené pasáže si dokážem spomenúť i doteraz, (a to už u mňa od projekcie ubehla vcelku dlhá doba), napr. vydarená pasáž z "tripu" do vojnovej zóny v Afghanistane, taktiež ma dostatočne zaujali aj herecké výkony (najmä Jonah Hill), avšak v konečnom dôsledku by si to - opäť vzhľadom na to, o akú matériu ide - pýtalo o čosi viac. A hoci som sa tomu chcel silou mocou vyvarovať (nakoľko mi bolo vopred jasné, že to pre túto snímku asi ani nemôže dopadnúť inak než zle), počas pozerania a tesne po ňom som sa nedokázal vyhnúť občasnému porovnaniu s Lord of War, ktorý je však kvalitatívne úplne inde, o level (alebo aj viac) vyššie. Nebolo tu prítomné skrátka nič, čo by sa na tejto snímke dalo na dlhšiu dobu zapamätať (možno až na tie spomínané občasné vtipné momenty, avšak to je samo o sebe málo), čo by z nej akokoľvek zarezonovalo, celé to proste tak nejak prirodzene vyšumí. Avšak i napriek tomu tento film hodnotím ako vcelku vydarenú jednohubku, ktorej pozeraním nie je moc čo pokaziť, no proste dá sa. 65%

plakát

Rváčův deník (1995) 

Zbožňujem filmy o ľuďoch zo špinavých, chudobnejších štvrtí, periférií miest, pohybujúcich sa na hrane zákona - a často i ďaleko za ňou -, experimentujúcich s drogami a inými návykovými látkami (pokiaľ sú teda filmami aspoň ako-tak zvládnutými, s myšlienkou, a teda nie sú to iba prvoplánové záležitosti) a skúšajúcich všelijaké, pre drvivú väčšinu nepredstaviteľné možnosti. Táto snímka je presne taká - je drzá, trefná, v istých ohľadoch možno šokujúca (i keď pochopiteľne zďaleka nie až do takej miery, ako niektorí jej iní, väčšinou menej známi žánroví "kolegovia"), a hlavne s ohľadom na vek tvorcov - tak trebárs režisér Kalvert bol v dobe natáčania čerstvým tridsiatnikom -, je i značne vyspelá, obsahujúca myšlienku/posolstvo, nazvite to ako chcete. Keď k tomu pridám celkom slušnú hŕstku scén, ktoré sa mi už po prvom, dávnejšom pozretí vryli hlboko do pamäti (a zostali tam spoľahlivo až doteraz, do pozretia druhého), veľmi kvalitný výkon mladého Leonarda DiCapria (snímka vznikla dva roky pred Titanicom, teda tým zlomovým bodom, ktorý ho prakticky vystrelil do "prvej ligy"), vedľajšej role v tom čase tiež ešte málo známeho Marka Wahlberga alebo napríklad účasti tria Michael Imperioli, Lorraine Braco a Vincent Pastore (mne známych predovšetkým z mojej seriálovej srdcovky Sopranovci), či množstvo ďalších faktorov počnúc dajme tomu štylizáciou, prostredím a autentickosťou (hoc vizuálna stránka vzhľadom na obmedzený rozpočet zjavne nie je úplne bezchybná a vypiplaná do dokonalosti), cez bezškupulóznosť v opisovaní drogového opojenia, ďalej fakt, že ide o príbeh podľa skutočnej udalosti a teda je tu premietnutý osobný príbeh autora knižnej predlohy, až po vynikajúci sprievodný monológ hlavnej postavy (onen "rozprávač", resp. sprievodca príbehom, je niečo, čo ak je zvládnuté dobre, na filmoch priam zbožňujem), vzíde mi z toho v konečnom dôsledku jasný záver, že tento film vlastne ani nemôžem ohodnotiť inak než plným počtom bodov. A to i cez fakt, že snímka ako taká nie je po remeselnej stránke úplne stopercentná, nájdu sa tu aj isté chybičky a "mínuská", no celkový osobný dojem je skrátka až príliš silný, aby to u mňa mohlo nejakým spôsobom výraznejšie zarezonovať. Je to jednoducho srdcovka "se vším všudy", ku ktorej sa časom určite ešte neraz rád vrátim. First, it's a Saturday night thing when you feel cool like a gangster or a rockstar- just something to kill the boredom, you know? They call it a chippie, a small habit. It feels so good, you start doing it on Tuesdays... then Thursdays... then it's got you. Every wise ass punk on the block says it won't happen to them, but it does. 95%

plakát

Nouzový východ (2008) 

Na rovinu priznávam, žánrovo to vonkoncom nebola moja šálka kávy, nuž a teda čo sa týka nejakého posolstva, šlo to absolútne mimo mňa. Tým pádom vopred upozorňujem, aby ste moje ohodnotenie (či strohý komentár) nebrali nijak smerodatne, je ich tu množstvo iných, oveľa užitočnejších. Osobne som si túto snímku vyhľadal viacmenej len na doplnenie relatívne početnej hŕstky videných filmov s DiCapriom, a taktiež kvôli nepochybne schopnému režisérovi, akým Sam Mendes je (osobne sa mi od neho, z dosiaľ videných, páči najväčšmi Jarhead, a v neveľkom závese za ním Road To Perdition). Čo sa týka ale tejto snímky, rozhodol som sa nerozoberať všetky vplyvy, aspekty, odkazy, idey (nakoľko som ich svojou nepozornosťou jednak nepostrehol, a druhá vec ani by ma pravdepodobne nijak zvlášť neoslovili), a teda skrátka oceňujem zvládnutú dobovosť, opätovnú skvelú súhru DiCapria s Kate Winslet (je jasne vidno, že tí dvaja spolu skvelo vychádzajú i mimo kamier), no a čo ma veľmi príjemne prekvapilo, to je aj skvelý výkon vo vedľajšej roli v podaní Michaela Shannona (ten, hoci priestoru priveľa nemal, stihol zaujať vskutku pozoruhodne). Rovnako tak by som vyzdvihol aj záver, ktorý ma, napriek celkovej prevažnej nezaujatosti z mojej strany, dokázal pomerne šokovať. Aby som to ale uzavrel, z môjho uhlu pohľadu (opäť podotýkam, že mi to žánrovo nesadlo) síce nič prevratné, ale po stránke remeselnej (či filmárskej) nepochybne precízne zvládnuté dielo. 65%

plakát

T2 Trainspotting (2017) 

Nostalgická "posledná dávka", vizuálne porno, hudobná extáza, avšak obsahovo relatívne čajík. Nechápte ma zle, film sa mi páčil, v žiadnom prípade návštevu kina nijakým spôsobom neľutujem (jednoznačne to za to stálo), avšak oproti prvej časti, ktorá svojho času odvážnosťou a drzosťou priam šokovala, je toto len taký slabý odvar. Na jednej strane to je samozrejme pochopiteľné - dvadsaťročný posun priam núti ústredné postavy tak akosi "dospieť" -, avšak predsalen, od Rentona, Sick Boya, Spuda a Begbieho by skrátka človek očakával väčší a intenzívnejší úlet, než akého sa nám dostalo. Čo sa týka častých prestrihov do pôvodnej časti, v tomto smere sa radím pravdepodobne k menšine, nakoľko mi to nijak neprekážalo, práve naopak, páčilo sa mi to (čo na tom, že to bolo nostalgickým citovým vydieraním, proste to fungovalo..). Aby som bol ale objektívny, aspoň v stručnosti sa pokúsim rozviesť to, čo som v úvodnej vete tohto komentára načrtol, a teda jednotlivé faktory. Po vizuálnej stránke vskutku nebolo čo vytknúť, uhol kamery ma viackrát prekvapil (podotýkam, že veľmi príjemne), rovnako tak často prítomná strihová dynamika, najmä v úvodnej časti, lokality škótskeho Edinburghu boli opäť priam oku lahodiace (avšak samozrejme, tú neopísateľnú špinavosť jednotky už nebolo možné nijakým spôsobom zopakovať); hudobná stránka filmu naozaj skvelá, v tomto ohľade taktiež nemám čo vytknúť, bol som plne spokojný (hoci sem-tam by sa možno pýtalo trošičku máličko pridať ale to je len uhol pohľadu); nuž a k tej stránke obsahovej? Literárnu predlohu (t.j. Porno od Irvina Welsha) som dosiaľ nemal možnosť čítať (i keď to mám v blízkej dobe v pláne, momentálne som sa však zameral na knižku Heráci, ktorá mapuje udalosti pred pôvodným Trainspottingom), avšak som presvedčený, že dozaista ponúkala oveľa oveľa viac potenciálu, než sa v konečnom dôsledku premietlo na filmové plátno. Prišlo mi to totižto väčšinu času také nevyhranené, neurčité, príliš zjednodušené, skrátka bez hlbšej pointy. Ťažiace v podstate len z onej nostalgie, neprinášajúc v podstate nič naviac. Ako samotný film - bez znalosti jednotky - by to jednoducho asi nefungovalo. Nuž a páčilo by sa mi i trošku pridať v kontroverznosti, pokúsiť sa aspoň čiastočne šokovať, neísť za každú cenu cestou zmieru (možný spoiler: ako tu už bolo spomínané, v scéne, kedy sa Begbie zmieri so synom, ospravedlní sa a popraje mu veľa šťastia, som s konaním danej postavy značne nebol stotožnený, viac by mi tam od neho pasovalo dokonca i keby uštedril slušnému synáčikovi hlavičku). Snímka neobsahovala žiaľ ani žiadny pamätný moment/scénu, akými bola jednotka priam prešpikovaná skrz naskrz. To sú ale len také moje nenaplnené túžby, skrátka nedá sa vyhovieť každému, a tieto moje predstavy, keby boli zhmotnené, by vo výslednom dojme možno dopadli úplným fiaskom. Vystačím si teda s konštatovaním, že pokračovanie som si užil, doslova vo mne vzbudilo neodbytné nutkanie opätovne si pozrieť prvú časť, pričom existuje i možnosť taká, že si tento film do kina pôjdem "strihnúť" aj opätovne . A to koniec koncov vôbec nie je málo, nakoľko ako všetci vieme, pokračovania úspešných (ba priam kultových) snímok prichádzajúce po toľkých rokoch bývajú zväčša len prázdnymi, nezmyselnými brakmi, snažiacimi sa zo slávy svojho predchodcu skrátka len vyťažiť ďalší mastný zárobok. Tomu sa našťastie "tédvojka" relatívne úspešne vyhla, hoc oproti jednotke značne poľavila. 75%

plakát

Hrdost a sláva (2008) 

Dobrí a zlí uniformovaní muži v rámci policajného zboru, chápanie odznaku ako prostriedku k zbohatnutiu verzus česť, korupcia atď., to sú hneď na prvý pohľad záležitosti, ktoré boli v rôznych podobách (a takisto na kvalitatívnych úrovniach) sfilmované už nespočetne veľa krát. Preto som do toho šiel nanajvýš realisticky, a skrátka som len veril v pomerne kvalitnú žánrovku, ktorej pozeranie nebudem mať prečo ľutovať. To by človek ostatne pri takomto sľubne vyzerajúcom hereckom obsadení plus schopnom režisérskom mene (fajn, to meno pre mňa nie je až natoľko známe, ale usudzujem podľa jeho hneď nasledujúceho filmu, ktorý vyšiel perfektne) skrátka aj tak nejak očakával. Ako to teda dopadlo? Nuž o nejakom extra sklamaní hovoriť síce nemôžem, avšak predsalen som možno dúfal v o čosi lepšiu záležitosť. Počas celej stopáže som mal pocit, akoby tvorcovia nedokázali nájsť spôsob, ako diváka naplno upútať, ako plne využiť herecký potenciál, ako vyšperkovať obsahovú stránku, navodiť vhodné napätie, no skrátka niečo tomu, napriek istým nesporným kvalitám, skrátka chýbalo. Oceňujem však autentickosť celej snímky, herecké výkony (najmä teda Farrella a príjemne prekvapený som bol i výkonom Emmericha, pričom Norton tentokrát hral až akoby druhé husle, hoci priestoru prejaviť sa mal jednoznačne dosť), a niektoré pomerne drsno riešené situácie, ktoré sa mi vskutku páčili, no na druhú stranu ako som už písal, celkový dojem to vo mne zanechalo taký priemerný. Svoje v tom nepochybne spravila i akási obsahová nekonzistentnosť, nakoľko počas väčšiny stopáže bolo ono samotné vyšetrovanie nie príliš zaujímavé, v záverečnej časti (zhruba pol, až trištvrte hodinke), keď sa veci už pomerne vykryštalizovali, to začalo byť vydarenou drámou, ktorej kvality minimálne o level predčili zvyšnú (žiaľ časovo výraznejšiu) časť snímky. Čiže ak to mám v krátkosti uzavrieť - film, ktorý nenadchne ale na druhej strane ani nijak nerozladí/neunudí atď (teda aspoň by nemal). Jemný nadpriemer, avšak v rámci tohto žánru (resp. podžánru) sa dá nájsť i mnoho kvalitnejších kúskov. 65%

plakát

Taboo (2017) (seriál) 

Pilotný diel navnadil presne tak ako mal, načrtol hneď niekoľko zajímavých dejových liniek, na ktorých postupné odkrývanie som už teraz zvedavý, a zároveň nebol zbrklý či prvoplánový odkrytím všetkých svojich tromfov hneď v úvode, ako to býva pri seriáloch nedobrým trendom. Zostal skôr komornejším, preferujúc pomalšie, no formálne o to dômyselnejšie budovanie atmosféry a onoho nádychu magična (sám neviem, či som to týmto výrazom vyjadril správne). Celkovo to na mňa zapôsobilo ako záležitosť temná, neurčito (a lákavo) tajomná, svojim spôsobom až čudácka (akiste však v dobrom zmysle slova), čo sú ostatne presne tie faktory, ktoré som od toho skrz videné teasery a trailery aj očakával. A navyše je to aj presne to, čo Hardymu, mimochodom rozhodne hlavnému ťaháku celého tohto projektu typologicky priam perfektne pasuje - tajomná, pomerne málo vravná postava založená primárne na mimike a pozoruhodnej práci s hlasom, výrazoch tváre či celkovo tela, ktorá keď sa však naplno prejaví (napr. psychopatickým výbuchom, ktoré má tento herec doslova v malíčku), tak to stojí zato. Spomedzi ostatných zúčastnených zatiaľ oceňujem najmä zaujímavo obsadenú postavu Delaneyho sestry (Oona Chaplin), ktorá je krásna i zaujímavá, a už teraz som zvedavý, akým smerom sa jej postava bude v ďalšom vývoji uberať. Rovnako tak som zvedavý, ako bude zvyšné osadenstvo schopné Hardymu herecky sekundovať (použiť slovo konkurovať asi nemá zmysel), nakoľko pokiaľ je tento herec dobre obsadený, nuž a toto zatiaľ vyzerá ako presne ten prípad - veď si v podstate vytvoril seriál, dá sa povedať, podľa svojej vlastnej chuti a šitý sebe na mieru -, tak svoje scény väčšinou vždy kvázi priam ovládne. Vysokú laťku nastavila i stránka vizuálna, kostýmy sú skvelé, je vidno, že si na tom dali záležať, no a nadšený som bol i z občasných mystických flashbackových prestrihov, resp. halucinačných úsekov. Som teda veľmi zvedavý, ako sa to bude ďalej vyvíjať, pevne však verím, že opätovná spolupráca Hardyho s Knightom ma skrátka sklamať ani nemôže. Nuž uvidíme, potenciál v tomto projekte cítim enormný. Aktualizácia (po zhliadnutí celej prvej série) : Stále viacmenej platia a sú (resp. boli) prítomné aspekty, ktoré som v komentári spomenul po prvej, resp. druhej videnej časti, avšak dovolím si pridať i pár ďalších postrehov. Tým najhlavnejším je, že miestami mi Hardyho "one-man-show" (hoc ho zo súčasnej mladej generácie hercov skutočne považujem za najobľúbenejšieho, a jeho herecký prejav mi plne vyhovuje) už čiastočne i začínala prekážať. Túto čiastočnú kritiku však nevyčítam ani tak po stránke hereckej - ostatne Graham, Pryce, Chaplin atď. sekundovali v rámci možností daných postáv plne dôstojne -, skôr však po stránke scenáristickej. Tu by som vytkol akúsi prílišnú jednotvárnosť, slabé rozvitie (ba až úplná absencia) bočných dejových liniek vedľajších postáv, načrtnutie ich motívov, nuž a dokonca i tá hlavná dejová linka už časom začínala unavovať, nakoľko neprinášala v podstate takmer žiadne väčšie ani menšie zvraty. Rovnako tak som si možno sľuboval ešte o čosi viac magična, tajomna a celkovo temnej, tajomnej, gotickej štylizácie, avšak to už je len také moje zbožné prianie. V konečnom dôsledku som váhal medzi 4 a 5 hviezdičkami, ale vzhľadom na to, že 5 by bolo značne neobjektívnych (a z mojej strany čisto "hardyovských"), prikláňam sa po prvej sérii k tomu nižšiemu, reálnejšiemu ohodnoteniu. Svoje v tom zohral i fakt, že oproti hŕstke iných, mnou "vyvolených" seriálov, ktorých nové časti hltám prakticky okamžite, som túto záležitosť sledoval značne pozvoľnejšie, skrátka tak, aby som v priebehu toho týždňa, kým výjde ďalšia, stihol pozrieť časť aktuálnu. Na druhú sériu si však jednoznačne posvietim taktiež, to bez debát. 85%

plakát

Taboo - Episode 1 (2017) (epizoda) 

Pilotný diel navnadil presne tak ako mal, načrtol hneď niekoľko zajímavých dejových liniek, na ktorých postupné odkrývanie som už teraz zvedavý, a zároveň nebol zbrklý či prvoplánový odkrytím všetkých svojich tromfov hneď v úvode, ako to býva pri seriáloch nedobrým trendom. Zostal skôr komornejším, preferujúc pomalšie, no formálne o to dômyselnejšie budovanie atmosféry a onoho nádychu magična (sám neviem, či som to týmto výrazom vyjadril správne). Celkovo to na mňa zapôsobilo ako záležitosť temná, neurčito (a lákavo) tajomná, svojim spôsobom až čudácka (akiste však v dobrom zmysle slova), čo sú ostatne presne tie faktory, ktoré som od toho skrz videné teasery a trailery aj očakával. A navyše je to aj presne to, čo Hardymu, mimochodom rozhodne hlavnému ťaháku celého tohto projektu typologicky priam perfektne pasuje - tajomná, pomerne málo vravná postava založená primárne na mimike a pozoruhodnej práci s hlasom, výrazoch tváre či celkovo tela, ktorá keď sa však naplno prejaví (napr. psychopatickým výbuchom, ktoré má tento herec doslova v malíčku), tak to stojí zato. Spomedzi ostatných zúčastnených zatiaľ oceňujem najmä zaujímavo obsadenú postavu Delaneyho sestry (Oona Chaplin), ktorá je krásna i zaujímavá, a už teraz som zvedavý, akým smerom sa jej postava bude v ďalšom vývoji uberať. Rovnako tak som zvedavý, ako bude zvyšné osadenstvo schopné Hardymu herecky sekundovať (použiť slovo konkurovať asi nemá zmysel), nakoľko pokiaľ je tento herec dobre obsadený, nuž a toto zatiaľ vyzerá ako presne ten prípad - veď si v podstate vytvoril seriál, dá sa povedať, podľa svojej vlastnej chuti a šitý sebe na mieru -, tak svoje scény väčšinou vždy kvázi priam ovládne. Vysokú laťku nastavila i stránka vizuálna, kostýmy sú skvelé, je vidno, že si na tom dali záležať, no a nadšený som bol i z občasných mystických flashbackových prestrihov, resp. halucinačných úsekov. Som teda veľmi zvedavý, ako sa to bude ďalej vyvíjať, pevne však verím, že opätovná spolupráca Hardyho s Knightom ma skrátka sklamať ani nemôže. Nuž uvidíme, potenciál v tomto projekte cítim enormný.