Anderton

Kedysi odvysielané na Markíze v sekcii "Skutočný príbeh". Za Ruska sa tam zrejme dosť húlilo.

Producenti, keď vymýšľajú ďalší spotrebný tovar pre určitú divácku skupinu, tak sa držia osvedčených škatuliek a klišé ako kliešť. A nakoniec možno majú aj pravdu. Možno si chcú tridsiatničky s deckom či deckami pozrieť vo vytúžený voľný večer prestrelenú komédiu o "svojich životoch" s vopred ohadnuteľnými situáciami. Ak je chlap priemer, tak samozrejme nemôže zostať s najväčšou kočkou vo filme, na tú čaká vyšportovaný megafešák s dokonalým telom a ešte dokonalejšou povahou. A nakoniec nás čaká samozrejme premúdrelý preslov pred stovkami žien. Herecky film ovládla Kathryn Hahn, Mila je fajn a zvyšok nestojí za reč.

Dalo by sa napísať, že Princezná nevesta je len jedna, ale ani ten spôsob postmoderného prístupu mi nepripadal stoprocentne vtipný. Princ a pruďas nie je ani paródiou typu Brooksovho Robina Hooda. PaP je nakoniec iba obhrublou sexistickou fantasy komédiou. Zopár nápadov sa nájde, ale pri príchode Natálie som cítil, že bez nej by tento film nestál už vôbec za nič, pretože si ho kradne celý pre seba. Takže ma nepresvedčil ani Franco a z McBrideho mi bolo skôr nevoľno. A možno najvtipnejší na celom projekte je horný slogan našom distribučnom plagáte.

Postavy sa ocitajú v situáciách, v akých by som sa nikdy ocitnúť nechcel, žijú v dobe, v ktorej by som žiť nechcel a na mieste, z ktorého by som zutekal. Priznávam, chyba je čisto na mojej strane, nedokázal som tak do filmu a jeho duše, a že ju teda má veľkú, preniknúť. Niektoré silné scény ale zostanú v mysli dlhšie.

Kto pozná zbežne Klugeho tvorbu tak ho čaká presne to, čo očakáva. Len tentokrát v o niečo menej frenetickom tempe, ako niektoré iné jeho mixy dokumentárnej a hranej tvorby. Kluge nechá diváka vydýchnuť, prežiť spoločne s postavami ich príbeh a do toho opäť dáva zdanlivo nesúvisiace dokumentárne epizódy. V konečnom dôsledku o niečo menej hutné ako napríklad Útok času alebo Stredná cesta, zato viac stráviteľné. Pre tých, ktorí tento film budú vidieť až po nich, môžu mať pocit, že Kluge sa už trochu opakuje.

Slovenský študentský experimentálny film, ktorý vyzerá ako profesionálny zahraničný experimentálny film.

Pri niektorých experimentálnych filmoch nemáte šancu prísť na to, v ktorej dobe boli nakrútené. To je aj prípad čiernobieleho Copy shopu. Chlapíkovi sa vymkne z ruky kopírovanie, asi preto, že robí v kopírke a začne sa sám množiť. Bratia/sestry Wachowskí/é by zaslúžili za "skopírovanie" nápadu uplatneného na agentovi Smithovi poriadnu žalobu. Alebo aspoň vyšticovať.

Útok súčasnosti nie je iba dvojhodinovým filozofickým komentárom k pojmu čas, ale skôr sa cez jeho definície a vnímanie dostávame k "prízemnejším" a menej abstraktným pojmom ako napríklad bežný ľudský život. A aj umenie a samotný film. Film je rozdelený do viacerých epizód, ktorých sujet je vždy o niečom úplne inom a odlišujú sa aj vizuálne, Útok napriek tomu pôsobí ucelene, čo je spôsobené najmä Klugeho snahou o maximálnu divácku pozornosť a postupné spájanie si jednotlivých motívov z rôznych častí. Ako býva uňho zvykom, výsledkom je občas komédia a takmer vždy z jeho filmov odchádzam s pocitom, že žiaden iný režisér nepozná tak dobre nemeckú náturu. V tomto prípade je ale všeobecnejší.

Chápem, že mnohým bude toto podobenstvo pripadať príliš doslovné, čo ale Aronofsky vlastne vôbec neskrýva a doslovný je (asi) zámerne. Čaro osobne vidím v tom, v akom žánri ho podáva, totiž v totálnom hororovom a takmer až trashovom béčku. Akoby sa sám vysmieval z umenia pre umenie a tak niečo, čo by sa dalo nakrútiť ako nezrozumiteľný art podáva v béčkovom háve. Film funguje v oboch myšlienkových rovinách aké som z neho vyčítal a to tak, že paralelne a v podstate nezávisle na seba. Matka je film, o ktorom by sa vopred nemalo skutočne nič vedieť, pretože presiaklo toho von myslím až príliš veľa a tak človek vlastne aj vie čo očakávať, čo je veľká škoda. Inak veľmi podobný prípad ako A Ghost Story, kde jedna skupina bude krútiť hlavou a druhá prežívať orgazmy, pričom rozdielnosť týchto pocitov nebude závisieť od intelektu jednotlivca.

Viac menej spokojnosť a dilema v rozhodovaní, lenže Sláma začne povedzme že situáciu, ľudí a vzťahy relativizovať až po nejakej dobe. Dovtedy si musíme zaradiť postavy medzi sympaťákov a pičusov a to pôjde veľmi jednoducho. Manželka syna je iba bio a má luxusný život, takže je to druhé. Podnikateľ je samozrejme sebec a mudrc, čo sa nedokáže o rodinu poriadne postarať je slaboch. Ľudia okolo vody, žijúci na divoko sú maximálne v pohode. Nakoniec to ale vďaka tretej tretine filmu funguje, pretože sa začnú vzťahy trochu nečakane komplikovať a záver je vskutku nečakaný a je to veľmi dobre. Dosť možno Krónerovej životná úloha, pričom je ale cítiť, že na ten zvyšok sa v scenári myslelo trochu menej. 70%