Arsenal83

Film má byť o sebaakceptácii a teraz babo raď, keď ti radia aj jesť zdravo a skvele vyzerať, no na druhej strane tí istí hovoria, že je ok byť tlustý, už aj na titulky dávajú všelijaké opachy, lebo je to normálne. Takže jasné, že nejaká štrnástka sa v tom stráca. Na Paulu číhala anorexia, ale čo na ňu určite nečíhalo bola podváha. A nakoniec žiadne rozuzlenie nepríde, takže sa postavila sociálna téma súčasnosti, no videli sme viac menej len blbnutie puberťákov.

Obraz zrnitý ako šmirgeľ stovka, herecky samozrejme silné, dokonca aj chemoplast Zdena bola bez umelej hmoty, no a príbeh večný. Najznámejšie dielo Puškina, ktorý ho dokončil v roku 1833, aby ho o 4 roky stihol podobný osud, ktorý v tejto knihe Oneginovmu sokovi Lenskému napísal. Paradox, podobne ako nepochopiteľná Vargova hudba, ktorá nie že je päsťou na oko, to je ako parný valec cez ušný lalok.

Ani nie tak western, ako konflikt medzi pokoleniami vo westernovom prostredí. Úmyselne čiernobiely a žiaľ obsahovo tak do hĺbky popísaný, že 90% sa vie vopred. O tom, ako sa časy menia, prichádza výmena stráží a staršia generácia si nerozumie s mladšou. V podstate večný príbeh so zaujímavosťou, ktorá to potvrdzuje: v románe je hlavná ženská postava černoška, no vo filme je beloška, pretože "Amerika na to nebola ešte pripravená". A dnes po šesťdesiatich rokoch by to bolo presne naopak. Na ranči by bol Morgan Freeman s Willom Smithom a jeho synom a gazdinú by im robila nejaká nepodstatná herečka, hlavne, že by mala na čele vytetované hešteg MeToo.

V telenovelovom sparne sa v Dunaji až tak veľa toho neudeje, okrem toho, že si človek uvedomí, že medzi wehrmachťákmi boli aj dobrí ľudia, len museli stratiť pamäť. A ešte je tu jedno obrovské napätie: bude seminarista nakoniec semináriť, alebo semänáriť?

Bol aj nôž v krku a aj sáčok na hlave, čo som naposledy videl u bratov v Letanovciach, keď zase čosi oslavovali s toluénom. Inak to šeptavé afro hranie bolo ako z nejakej rozprávky, až počítačovej hry, umelo robený drsný hlas, ako keď sa Rytmus tvári, že je raper. No ale, čo sme mohli čakať, keď to točil Pičíno.

Ej či som sa len zľakol, ako tam na začiatku nabehlo červeným, že Shudder za tónov desivej hudby. A potom som si to prehrával znova znova na mobile, lebo vo filme už nič desivejšie neprišlo. Niekedy reklama na streamovaciu službu predčí dielo. Len pochybujem, že to bol aj zámer.

Výnimočne sa to dalo zvládnuť, napriek už tradičnej agitke za modrožltých napadnutých celosvetovým agresorom, pričom sa vysiela v krajine, ktorá nikdy, ale nikdy agresorom nebola, tradičné posmešky z republikánov, pravice či Trumpa, tradičné podsúvanie tých jediných správnych hollywoodskych hodnôt, ktoré však končia tam, kde by prvýkrát mohla získať Oscara Indiánka - fujky, na to ešte nie je čas, s Indiánmi máme veľmi zlé skúsenosti - a tak to radšej pokúsili šeredke, ktorá sa svojou rolou k Oscaru vyslovene preludrovala a päty nevypulírovala. Prekvapenia neprišli vlastne žiadne, Kimmel pomerne často vtipný, ale len v rámci určených hraníc, aby nedostal po pysku, ako chudák Hart, no a vydržať sa to hlavne dalo preto, že naozaj dosť často dávali reklamu. 

Film o prospechárovi bez poriadnych emócií či zvratov. Je dobré vidieť Dibarboru v akcii, zvyšok slabší priemer a takmer dokonalý muž tak podľa červených denníkov naďalej môže ostať Korčok s jeho nalomeným okulárom.

Nezabudnuteľne dlhý Eastwoodov pohľad funguje aj keby ho dával 50x za sebou, ale v dnešnom ponímaní tu je jedno veľké zamyslenie: čo by boli tieto filmy bez úžasných melódií Ennia Morriconeho? Pochybujem, že niekto iný by dokázal zložiť kompozíciu tak neuveriteľne sediacu k filmu a jeho deju. A to v tomto filme ani nie sú jeho vrcholné kúsky. Klasický western, u ktorých nikdy nevadí, že je jasné, kto je dobrý a kto zlý, no tento dokázal dokonca aj prekvapovať.

Našťastie nešlo o skutočného Romula, to by aj syn bol už dosť starý. Obraz traumatického detstva v odľahlej oblasti austrálskej polopúšte s veľmi dobrými hereckými výkonmi, kde dokonca aj Franka Potente pôsobila veľmi potentne a presviedčala o tom nejedného muža. Celkovo ale nejednoduchý film na pozeranie, film aj o toxických ženách, dnes jav už takmer nestvárnený. Zaujímavý výrok: „Ako človek budeš hodnotený svojou prácou. Práca človeka je jeho dôstojnosťou.“ No a teraz to povedzte tým naším influencerkám s kačacími hubami, ktorým blbí odberatelia platia chemicko-fyzikálne roztoky umelo vtesnávané do tiel. Tie podľa tohto merítka nemajú dôstojnosti ani za semiačko maku.