GTS_PUNK

Cameronove pokračovanie legendárnej filmovej série je prinajmenšom tak dobré ako jeho predchodca, ktorý spracovaním šokoval svet a zmenil dejiny kinematografie. "Druhé kolo" v univerze s vesmírnym monštrom už síce nie je tak nervy drásajúcou záležitosťou, ale exceluje na iných frontoch. V hlavnej úlohe sa divákov znovu predstavuje Sigourney Weaver ako Ripley, ktorá sa spolu s posádkou mariňákov musí znovu vrátiť na planétu, kde sa vesmírne monštrum poprvýkrát objavilo. Tentoraz však nebude jedno, budú ich celé hordy. A zatiaľ, čo členovia posádky padajú dolu jeden po druhom, musí Ripley vymyslieť ako z planéty uniknúť, zničiť votrelcov a tentokrát nielen ako zachrániť seba. Vesmírne pokračovanie prišlo po siedmich rokov od pôvodného počinu a berie to za úplne iný koniec. To je dobré, pretože opakovať prvky by sa nemuselo vyplatiť a všetka psychologická stránka bola v prvom dieli využitá takmer maximálne. Je preto snáď aj logické, že tentokrát prednosť dostala akcia. A že jej je dosť, aj keď pri rozbehu potrebu podstatnú porciu minutáže filmu a začiatok môže byť pre niekoho až príliš dlhý. Ponúka však dostatok priestoru na zoznámenie sa s postavami a "ponorením" sa do hĺbky deja. Ten je viac než solídny, viac prepracovanejší a z viacerých aspektov aj divácky atraktívnejší. Samozrejme nielen kvôli enormnejšej porcii akcie, ktorej si divák užije do sýtosti, ale aj vďaka prepracovanosti jednotlivých postáv, interakcii medzi nimi a snahe využiť maximálny potenciál každej z nich. Postavy tak dokážu pôsobiť nielen vážnym a serióznym dojmom, ale hýria aj vtipom, ktorý ponúkajú najmä scény pred pristátím na planéte LV-426. Herecky nemožno povedať krivého slova, takisto treba vyzdvihnúť väčší počet ženského hereckého obsadenia. Votrelca si divák takisto užije pomerne dosť, ale atmosférou sa už rozhodne nemôže vyrovnať prvému dielu. V ňom to bolo niečo nové, nevídané a desivé. Tuto je to stále samozrejme desivé a kvalitne spracované, ale to povestné "IT" ostáva v prvom dieli. Výprava a prostredie vesmírnej stanice treba takisto pochváliť a aj spôsob, akým ho dokázala kamera vykresliť. Vesmírne, chladné, mŕtve, skvelo zapadajúce do tohto univerza. Aliens neponúka veľa vecí na kritiku a môžeme sa baviť, či svojou kvalitou dokonca neprekonáva prvý diel. V tomto mieste sa divácka základňa delí a je ťažké sa rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridať. Poviete si, že je to "len pokračovanie", ale prekvapivo kvalitné, hoci v konečnom dôsledku neprináša nič nové. Snáď okrem spomínanej dávky akcie, ktorá je práve tým, čo robí tento diel tak dobrým. Nech už si teda o kvalite pokračovania myslíte svoje, treba uznať, že dnes už má svoje pevné miesto nielen vrámci "Alien" franchise, ale medzi sci-fi filmami všeobecne.

"If you think about it,it was a blowjob after all, that brought down America's last chance at a healthy democracy." Julie Delpy (Marion) a Adam Goldberg (Jack) čoby milenecký pár na dvojdňovom výlete v Paríži, kde sa zastavili po ich návšteve Benátok. Tá možno nevyšla podľa ich predstáv a tak si to snažia vynahradiť práve v "meste lásky", ale to má pre nich obidvoch prichystaných niekoľko prekvapení a pre diváka nefalšovanú porciu zábavy. Film sa prezentuje ako pohľad na dve odlišné kultúry v jednom vzťahu, čo so sebou prináša značné množstvo patálií, ktoré spôsobujú práve kultúrne stereotypy. Ich kolízia však tvorí dokonalý celok, aspoň z diváckeho hľadiska a vnáša do celej veci dávku vtipu, ktorý funguje na jednotku. Nejedná sa ale o prvoplánové vtipy či trápne scénky známe z viacerých romantických komédií, ale film na to ide skôr šikovným a pasujúcim sarkazmom a sexuálnym humorom, ktorý svojou soft formou jemne nadvihuje kútiky úst každého diváka, hoci sa to pri sledovaní môže snažiť skrývať. Ale prečo sa nezasmiať naplno? Film k tomu nabáda nielen pri sexuálnych vtipoch o balónikoch na penise či umeleckej vernisáži s obrazmi s názvami ako napríklad "Fucking angels", ale aj pri sarkastických poznámkach o americkej spoločnosti, buržoázií alebo teroristických útokoch v európskych veľkomestách. Scény s americkými turistami alebo z metra len dokazujú, že film dokáže na humore postaviť solídne základy. Tie dopĺňa príbehom fakticky toho, že človeka, s ktorým žijeme vlastne ani nemusíme vôbec poznať. Romanticko-dramatická stránka rozhodne filmu nedominuje, ale dobre ho dopĺňa. 2 Days in Paris je veľmi príjemnou komédiou so sympatickým hlavným hereckým obsadením, hľadajúc skutočnú podstatu svojho vzťahu v meste, ktoré priťahuje zamilované páry z celého sveta. Pre nich dvoch to však neplatí, aj keď divácky to fungovať môže. Niekoľko pekných lokácií sa vo filme vyskytne a môžu zaujať. Solídna európska komediálna filmárčina, ktorá sa nebojí spraviť si srandu aj sama zo seba, z mnohých stereotypov, predsudkov a komplikácií v (nielen vzťahovom) živote. Ako oddychová záležitosť jedna z tých lepších a skutočne zábavných.

Juhoafrická republika blízkej budúcnosti sa zmieta v problémoch. Ľudské policajné zložky nestačia a tak sú poprvýkrát v histórii do boja so zločinom povolaní roboti. Ich tvorca, Deon (Dev Patel), ich chce upgradovať a vštiepiť im umelú inteligenciu, ktorá by predčila aj myslenie človeka. Na to však potrebuje vyradeného robota a práve v deň, keď ho tajne získa, sa Deon stane obeťou únosu gangu, ktorý chce robota používať v svoj prospech. Gangu musí robota aktivovať, ale tým sa kolobeh všetkého iba rozbieha. Zrodil sa Chappie. Filmov s robotmi existuje veľké množstvo a nazývať zrovna tento jeden špeciálny, by bolo pravdepodobne trochu odveci. Určite o ňom ale možno povedať, že je zaujímavý a väčšinu divákov upúta hneď z niekoľkých dôvodov. Prvotne zaujme hneď, keď sa človek pozrie na réžiu, herecké obsadenie a tvorcu hudby. Toto zloženie sľubuje veľmi kvalitnú záležitosť, ale zdanie neraz klame. Námet vyzerá na papieri celkom dobre a jeho prenesie na plátno takisto, problémom však je, že zo seba nedokáže dostať maximum. Príbehová línia je miestami buď to veľmi rýchla, inokedy zas zbytočná a viaceré faktory ako keby na seba ani nenadväzovali. Objavuje sa tu tradičný námet boja dobra proti zlu v trochu inej podobe, než sme zvyknutí, ale takisto aj vyobrazenie priateľstva, ktoré musí prekonať nejednu prekážku. Vyznieva to typicky rozprávkovo a ono to tak aj z veľkej časti je. Celý film je kvázi veľkou sci-fi akčnou rozprávkou a nedočkáte sa tu žiadnych väčších ani menších plot-twistov, ale niečoho, čo by vám ako divákovi mohlo vyraziť dych. Dá sa pri tom však solídne zabaviť a to je dôležité. Film neoslní, ale ani nenudí. Herecky sa tu objavuje pestrá zmes tvárí, ktorej dominuje známa ZEF-rap dvojica Die Antwoord, pričom vo filme väčšinu hudby tvoria práve ich skladby a prostredie ich "základne" takisto nesie umelecké znaky ich tvorby. Celkovo si vo filme spravili dobré promo aj so svojim merchandisom. Čo však prekvapuje je fakt, že Sigourney Weaver je "odtlačená" na druhú koľaj a je škoda, že vo filme nedostáva viac priestoru. Chappie ponúka viacero dobrých vecí, cez námet, hudbu, výpravu a aj herecké obsadenie, no rovnako však aj plejádu tých menej podarených, ku ktorým by sme mohli zaradiť rozháraný, miestami zvláštny storytelling a aj chýbajúci "IT factor", vďaka ktorému divák na film rýchlejšie zabudne. Stále sa ale jedná o podarenú akčnú sci-fi rozprávku s trošku hrubším juhoafrickým slovníkom, pri ktorej sa dá zasmiať. Skôr oddychová záležitosť, ktorá by k dokonalosti potrebovala výrazný upgrade.

Londýn je mesto plné kontrastov a mnohých rozdielov. Máte tu vyhlásené štvrte, do iných sa chodiť neodporúča. Z nebezpečných ulíc britskej metropoly pochádzajú aj hlavní predstavitelia tohto filmu. Môžeme v ňom sledovať adolescentnú mládež z nie zrovna prívetivých pomerov, pretĺkajúcu sa svojim mladým životom "najlepšie" ako vie. Alkohol, drogy, sex, násilie - s týmto všetkým prichádzajú takmer denne do kontaktu. Všetko sa zdá byť sivé a to až do chvíle, kým jedno dievča zo školy nespácha samovraždu. Vtedy sa vo viacerých niečo zlomí a uvedomia si, že toto nie je život, aký by chceli žiť. Staré vojnové sekery však nie sú zakopané a už môže byť príliš neskoro. Ako tínedžerská dráma z prostredia londýnskej nižšej strednej vrstvy pôsobí tento film ešte ako-tak solídnym dojmom. Keď sa naň však pozrieme trošku kritickejším okom, môžeme vidieť, aký nedokonalý tento film vlastne je. Chybuje už na svojom začiatku, keď "hádže" diváka do rozbehnutého príbehu, o ktorom nič nevie a tak si môže pripadať, ako keby sledoval akúkoľvek epizódu akéhokoľvek seriálu. Chvíľu trvá, kým sa prudko dynamický úvod upokojí a postupne sa začína odkrývať pozadie toho, čo divák vlastne sleduje. O zaujímavej forme storytellingu sa ale rozprávať určite nemôžeme. Hoci cítiť, že snaha o budovanie príbehu by sa našla, jeho podanie je takmer žalostné. Väčšinu deja sledujeme ako sa tri hlavné postavy prechádzajú po Londýne a riešia dookola stále to isté, aby sa neskôr rozkmotrili a na záver, vo "veľkolepom" finále, opäť spojili. Všetko s príchuťou trpkého "happy-endu" tu pôsobiaceho ako plesnivá čerešnička na torte. Po hereckej stránke veľmi neznáma záležitosť, ktorá pravdepodobne pre väčšinu ostane neznámou aj naďalej, keďže z relatívne početného obsadenia nepresvedčil nikto. Nezaujímavé a plné britského slangu, ktorý je inak vynikajúci, ale tu pôsobil skôr odpudivým dojmom. Kidulthood sa síce snaží pôsobiť tvrdo ako vodka, ale chutí slabo ako čaj. Všetko sa snaží budovať na najprimitívnejších nerestiach, ale ani to nedokáže podať s akousi gráciou ako to dokážu iné filmy s podobnou tématikou. Akokoľvek sa bude divák snažiť, toho dobrého nájde na filme len veľmi málo. Možno povedať, že najlepšími faktormi filmu sú výprava a hudba. To je síce fajn, ale na celkový pozitívny dojem a kvalitný výsledok treba zahrnúť aj iné, podstatnejšie filmové aspekty. Bohužiaľ, tu sa tak nedeje, čo robí z filmu kvalitatívne podpriemernú záležitosť.

Tretie pokračovanie kultovej zombie série pôsobí značne izolovaným dojmom. Hlavná hrdinka Alice (Milla Jovovich) sa ocitá opustená v púšti, kde musí čeliť nielen krvilačným zombies, ale aj "zdravým" lovcom lebiek. Má však šťastie, keď narazí na konvoj preživších, ktorých jediným cieľom je prežiť čo najdlhšie. Vyhrané však ani zďaleka nemá, keďže konvoj ohrozujú nástrahy postapokalyptického sveta a Alice má v pätách stále Umbrella Corporation. Či už Alice alebo spoločnosť, ktorá vypustila do sveta T-Virus, sa nehodlá vzdať bez boja. Po viac než solídnom druhom dieli je, povedzme si to otvorene, tretia časť veľkým sklamaním hneď na viacerých frontoch. Film samozrejme pokračuje v nastolenom zombie trende a všade ich pchá čo najviac. Na nedostatok krvilačných "živých-mŕtvych" sa tak divák nemôže sťažovať. Niektoré zo scén sú však veľmi predvídateľné, čo znižuje celkovú kvalitu diela. Nielen tohto, pretože sa jedná o problém celej série. Najväčším problémom, ktorý sa týka len tejto časti je však fakt, že nebol naplno využitý potenciál, ktorý ponúka. Stretnutie konvoja a rozšírenie skupiny je niečo, čo na chvíľu výrazným spôsobom oživí atmosféru a divák si celkovo nepripadá tak "mŕtvo". Ponúka sa tu aj solídna porcia akcie, ale čo je najväčšou chybou je nevyužitie výpravy. Hlavná časť deja je situovaná kdesi do púšte, čo je síce zámer, ale mnohé zo scén sa v jednej lokácii odohrávajú až príliš dlho a to nie je pre film vôbec dobré. Aby bola naplno udržaná divácka pozornosť, potrebuje k tomu nové vnemy, aj v podobe zmeny prostredia, a keď ich nedostáva, pomaly stráca záujem o celý film, hoci scenár k nemu môže byť napísaný zaujímavo. Tak ako v tomto prípade. Film totižto určite nepatrí medzi najhoršie výtvory kinematografie a ponúka toho pomerne dosť dobrého. Relatívne dobre vyznieva scenár a takisto aj herecké obsadenie, ktoré na scénu nevyťahuje len viacero nových zaujímavých tvárí, ale aj postavy známe z predošlých častí. Resident Evil: Extinction je pravdepodobne najslabším dielom celej série. Vďaka svojmu scenáru, ktorý nie je síce zlý, ale výrazne neponúka nič nové, pôsobí skôr iba ako spojovacia línia medzi udalosťami, ktoré sa už stali a udalosťami, ktoré sa ešte len stanú. Najviac film stráca na spomínanej výprave. Tá je určite zaujímavá, bohužiaľ ju tvorcovia nedokázali využiť naplno a film sa jednoducho iba v piatich lokáciách odohrávať nemôže. V konečnom dôsledku kvalitný spojovací diel, ale ako samostatná časť skôr podpriemerná záležitosť nasledovaná najlepšou časťou celej série.

Skôr než som tento seriál začal vôbec sledovať, som naň videl viacero upútaviek, ale žiadna z nich ma viac nedokázala zaujať. Aj napriek tomu som sa rozhodol, že mu predsa dám šancu. Keď sa na celý seriál pozriem spätne, určite nemôžem povedať, že by som ľutoval. Seriál diváka zavedie do vymysleného komunitného centra kdesi v Londýne, do ktorého si prišla skupina mladých delikventov odpracovať verejnoprospešné práce. Hneď prvý deň však Londýn zasiahne zvláštna búrka a tá dá každému z nich nejaké superschopnosti. Nie však len im, ale takmer každému, s kým prichádzajú do styku. A práve o tom je dej celého seriálu. Skupina z komunitného centra väčšinou bojuje proti ľuďom zneužívajúcim svoje superschopnosti. Zároveň sa však medzi nimi vytvárajú vzájomné vzťahy a budujú tak širší príbeh v pozadí. Divák si od samého začiatku najprv síce musí zvyknúť na nezvyčajný námet seriálu, ale ak ho chytí, mal by ho adekvátne baviť. Určite však nečakajte superkvalitnú záležitosť, tej sa totižto v žiadnom prípade nedočkáte. Dočkáte sa však solídnej zábavy a miestami aj drámy so štipkou hororu. Lacného, ale hororu. Lacno v tomto prípade pôsobí aj väčšina trikov, najmä čo sa týka tých počítačových. Z celkových piatich sérií je najkvalitnejšou určite prostredná, ale bavia aj dve záverečné, ktoré nasledujú po nej. A to dokonca aj napriek tomu, že sa po tretej sérii zmenilo takmer celé obsadenie seriálu. Väčšina divákov by vám možno povedala, že to celý seriál pokazilo, ja naopak musím povedať, že nové charaktery bavia omnoho viac ako tie staré. Zo "starých charakterov" (viď prvá až tretia séria) v pokračovaní (viď štvrtá a piata séria) chýba snáď len Robert Sheehan, ale toho adekvátne, snáď ešte lepšie, nahrádza Joseph Gilgun. Ten je, bez najmenších pochýb, vôbec najlepšou postavou, ktorá sa v celom seriáli objavila. Čo sa ostatných postáv týka, vyzdvihnúť možno ešte herecký výkon Shauna Dooleyho v roli probačného pracovníka v sériách číslo štyri a päť. Misfits je zvláštna zmes komédie, drámy, sci-fi, nejakého toho lacného hororu a námetu, ktorý možno považovať za jedinečný. Avšak práve všetky časti tejto zmesi nemusia vytvárať dobrý mix a po prvej sérii môžu množstvo divákov odradiť. Keď sa však už divák rozhodne v sledovaní seriálu pokračovať aj naďalej, určite neoľutuje, ale takisto nebude na seriálové dianie hľadieť s otvorenými ústami a v nemom úžase. Čo si treba povedať je fakt, že žiadnych plot twistov ani nečakaných udalostí sa tu divák nedočká. Ako komplexný celok možno seriál zhodnotiť ako pozitívnu záležitosť, hoci len priemernú, ktorá však dokáže pobaviť, nenudí a sem-tam ponúkne aj dobrú hudbu. Základné kvalitatívne faktory tak určite spĺňa, ale neprevyšuje ich. Oranžové pracovné uniformy už nikdy nebudú ako predtým.

Záverečná séria seriálu Misfits výraznejšie neobmenila obsadenie a pokračuje s tvárami, ktoré ako nové prišli do série predošlej. Pridaných bolo len viacero vedľajších postáv, aby osviežili celkové dianie z dôvodu, že posledných osem epizód skvele odzrkadľuje to, ako sa celý seriál dokázal za niekoľko rokov zmeniť. Nielenže sa zmenilo obsadenie, ale piata séria sa viac-menej už ani nezameriava na to, aby podávala nejaký komplexnejší príbeh. Samozrejme, gro akéhosi hlavného príbehu zostáva zachované, ale už ho nie je tak cítiť. Jednoducho povedané, príbehy v jednotlivých epizódach prevažujú na hlavným príbehom tiahnúcim sa celou sériou. Jedná sa o zmenu, ale nemožno sa na ňu sťažovať. Partia z komunitného centra dokáže diváka zabaviť a to je podstatné. Zábavný Joseph Gilgun si to "šinie" už tretiu sériu za sebou a diváka dokáže stále rozosmiať aj niekoľkokrát za jednu epizódu. Za zmienku stoja však aj výkony jeho hereckých kolegov, nielen v hlavných úlohách. Vo vedľajšej roli, podobne ako predošlú sériu, baví Shaun Dooley. Rola probačného pracovníka mu sadla dokonale, hoci už dostáva menej priestoru než kedysi. Z nových postáv na obrazovke rozhodne zaujme Ellie Kendrick. Ani nie tak vďaka predvedeným hereckým výkonom, ako skôr vzhľadom a akcentom. Dobre sa na ňu pozerá a počúva. Misfits - Season Five si podobne ako predošlé série dokáže držať stabilnú kvalitu pohybujúcu sa v rovinách celkovej priemernosti. Diváka stále dokáže niečím zaujať a zabaviť, ale nedokáže priniesť niečo, čo by bolo nové, svieže a vyložene úchvatné. Hlavnej príbehovej vetve nie je venovaný dostatočný priestor a zdá sa, akoby jej ho tvorcovia ani nechceli dopriať. Všetko okolo nej postavili na jednom svetri, od ktorého následne ženú príbeh dole prúdom čo najrýchlejšie. Niekedy až moc rýchlo. V konečnom dôsledku to až tak nevadí, ale pre diváka je to možno škoda. Séria určite nesklame a za seba musím povedať, že dokonca baví viac než niektoré predchádzajúce.

Život burzového makléra z Wall Street nie je prechádzka ružovou záhradou. Vlastne, ako sa to vezme... Jordan Belfort (Leonardo DiCaprio) založil spoločnosť obchodujúcu s cennými papiermi a netrvalo dlho, aby sa z malej garáži predrala až na ulicu, z ktorej sa riadi svetová ekonomika. Kto zväčša rýchlo zbohatne, nedostane sa k peniazom zrovna legálnou cestou a to je aj prípad spoločnosti, ktorej vzostup a pád môžeme sledovať v tomto filme. Všetko na základe skutočných udalostí, ktoré v svojich knihách opísal samotný Jordan Belfort potom, čo sa dostal von z väzenia. Nuž, filmové príbehy založené na skutočných udalostiach majú vždy niečo viac do seba, než ostatné filmy a potvrdzuje sa to aj v tomto prípade. Hoci má film tri hodiny a metráž sa môže javiť ako desivá, divák sa nemusí ničoho obávať. Film má veľmi dynamický začiatok, v ktorom hlavná postava, čiže Belfort, opisuje jeho ranné začiatky v biznise. Keď sa už táto dejová línia poriadne rozbehne, nehrozí jej, že by sa do konca filmu zastavila. Všetko poriadne šľape a divák môže cítiť samotnú dynamiku, akoby bol na rovnakom množstve kokaínu ako postavy vyobrazené vo filme. A hoci je storytelling urobený veľmi dobre, v samotnom deji však chýba niečo skutočne poriadne, čo by diváka priam dostalo a prinútilo ho povedať si "áno, toto je fakt dobré". Deju filmu niečo takéto chýba, ale to neznamená, že nedokáže baviť. Ba naopak, darí sa mu to veľmi dobre a tento malý-veľký nedostatok kamufluje za iné, pre niekoho možno menej podstatné filmové aspekty. Jedným z nich je kamera doplnená šikovným strihom, pričom obraz celú dobu hýri pestrou paletou farieb, ktorá udržuje divákovu pozornosť a všetky scény "pri živote". Niekedy sa vďaka nemu objaví aj nejaká tá filmová chyba, ktorá je ľahko zaregistrovateľná a v celom filme je ich niekoľko. Herecké výkony, na ktorých samozrejme stojí každý film, sa pohybujú na značne solídnej úrovni. O kvalitách Leonarda DiCapria sa ani nemusíme baviť, zaujala však aj pestrá plejáda jeho hereckých kolegov vo vedľajších roliach. Najviac samozrejme šialený Jonah Hill a veľmi pohľadná Margot Robbie. The Wolf of Wall Street je filmom, ktorý sa síce zakladá na skutočných udalostiach, ale nemožno o ňom povedať, že by mal vysokú výpovednú hodnotu. Samozrejme, jedná sa o veľmi dobre natočený film pod taktovkou režiséra, ktorý už má niečo za sebou, ale divákovi v konečnom dôsledku po jeho skončení vlastne nič podstatné nedá. Snáď len poučenie, aby nerobil podvody s cennými papiermi na Wall Street alebo kdekoľvek inde. Na druhú stranu sa však jedná o totálne šialený film s množstvom zábavných scén, takmer nekončiacou hromadou nádherných žien ľahkých mravov, na ktoré sa veľmi dobre pozerá a aj napriek trom hodinám ho možno označiť za oddychovú záležitosť. Určite sa tak jedná o nadpriemerne kvalitný počin s vynikajúcim soundtrackom ako čerešničkou na torte.

Pokračovanie divácky legendárnej gangsterky The Godfather pôsobí omnoho lepšie ako prvý diel, ktorý položil základy pre celú túto trilógiu. Dej diváka prenáša do doby, kedy je pôvodný don už nejaký čas mŕtvy a rodine Corleone vládne Michael (Al Pacino), ktorý to však vôbec nemá ľahké. Potýka sa s mnohými problémami, ku ktorým patria pokusy o jeho zabitie, zrady blízkych priateľov, súdne procesy, politická situácia v Spojených štátoch na konci päťdesiatych rokov a menovať by sa takto dalo ďalej. Aj napriek polenám, neustále padajúcim mu pod nohy, sa vždy musí s kamennou tvárou vyrovnať s nepriaznivou situáciou a spoľahlivo viesť svoju rodinu, svoju firmu. O všetko sa totižto dá veľmi rýchlo prísť. Ak sa na tento snímok pozeráme z akéhokoľvek uhla, musí nám byť jasné, že kvalitatívne je niekde omnoho vyššie než diel prvý. Veľa vecí, ako napríklad väčšina hereckého obsadenia, zostala zachovaná, takže divák sa už nemusí toľko trápiť s tým, aby si znovu pamätal nové a nové mená, ale niekoľko podstatných vecí sa zmenilo. Snáď možno povedať, že dokonca k lepšiemu. Najvýraznejšie zmeny pozorovať v spôsobe rozprávania deja celého filmu. Zatiaľ čo v prvej časti bola väčšina scén a dialógov zdĺhavá, komplikovaná a miestami až nudná, v tomto prípade všetko pôsobí inak. Scény sú kratšie, vďaka čomu pôsobia omnoho dynamickejšie a postup dejom je tak omnoho plynulejší. To je pri filme s takto dlhou metrážou rozhodne pozitívna vec. Skrátené sú takisto aj dialógy, ktoré vďaka tomu pôsobia údernejšie a sofistikovanejšie. Postavy diváka tak skoro neomrzia. Veľkým plusom filmu a tým, čo si na ňom všetci toľko pochvaľujú, sú však scény, ktoré sa retrospektívne vracajú na začiatky nebohého Vita Corleoneho. Od jeho mládežníckeho príchodu do Spojených štátov, cez začiatky amerického snu a vypracovania sa až na pozíciu dona, uznávaného, ale nebezpečného človeka. Postavy, v ktorej v prvej časti zažiaril Marlon Brando, sa tentokrát ujal Robert De Niro, aby sa vžil do role mladého Taliana zo Sicílie na vzostupe za mocou. Dobový New York prvej polovice 20. storočia uchváti a scény z neho sú bezpochyby najlepšími časťami filmu spoločne s tými, ktoré zobrazujú priebeh Kubánskej revolúciu v Havane. Najväčším neduhom je, opäť raz, celková minutáž filmu. Tri a pol hodiny sú ako jedno filmové sústo naozaj veľa, hoci v tomto prípade dej plynie relatívne rýchlo. Objektívne však treba skonštatovať, že kvalitne by sa tento film dal natočiť aj s kratšou minutážou. The Godfather: Part II stále nie je tým typom gangsterky, kde by sa veľa strieľalo a bolo veľa akcie. Rovnako ako v prvom dieli tu dominuje skôr psychologická stránka fungovania mafie, pohľad na rodinu ako celok, zradu a podobné faktory. Narozdiel od prvého filmu sa na to však pozerá, aj napriek dlhej minutáži, omnoho lepšie. Divák sa baví, aj keď si otvorene môžeme povedať, že viac akcie by filmu určite neuškodilo. Ba naopak. V spojení s mnohými kvalitne spracovanými scénami, by ho mohlo posunúť v celkových hodnoteniach ešte vyššie. Každopádne sa jedná o poctivú filmárčinu a Oscar, minimálne ten pre Roberta De Nira, je absolútne zaslúžený.

Ak chcete niekomu predstaviť skupinu Rammstein v kocke, pustite mu tento videoklip. Sumarizuje všetko, čím sa skupina počas svojej existencie preslávila, a v tomto prípade zachádza ešte viac do hĺbky celej veci. To tak, že inšpiráciu pre túto pesničku čerpali zo skutočného prípadu "internetového kanibala" Armina Meiwesa. Z toho aj názov skladby "Mein Teil". Zatiaľ, čo pri väčšine hudobných klipov výrazne dominuje buď to zvuková alebo obrazová zložka, v tomto prípade tomu tak nie je a kvalitatívne obe kráčajú ruka v ruke. Z albumu "Reise, Reise", ale vlastne z celej diskografie Rammstein, v subjektívnom ponímaní, radím túto skladbu veľmi vysoko, keďže ponúka nielen tvrdý zvuk vrcholiaci úderným refrénom, ktorý "buší" do bubienkov ako kladivo, ale textársky na pozadí ponúka aj príbeh, čo je jeden z faktorov, ktorý môže akúkoľvek pesničku naprieč všetkými žánrami kvalitatívne vystreliť o nejeden stupeň vyššie. Videoklip pasuje k skladbe dokonale, striedajú sa v ňom perverzné výjavy a "disturbing" momenty natočené dobrou kamerou a ešte lepšie zostrihané. Záver videoklipu z berlínskych ulíc takisto stojí za to a dnes je už legendárny. Mein Teil je kvalita. Ako po stránke hudobnej, tak aj po stránke vizuálnej. Rammstein vás v ňom vezmú do najhlbšieho perverzného pekla a verte, že táto jazda sa vám bude určite páčiť. Skladba nemá kvalitné prevedenie len v tejto podobe, ale stojí za to si ju vypočuť aj naživo a vidieť, ako Till Lindemann páli Flakea Lorenza gigantickým plameňometom.