tron

„Vyzeráš ako tapeta.“ Hororový kráľ Steve Miner (WARLOCK, producent prvého PIATKU TRINÁSTEHO a režisér druhého a tretieho, horor DOM atď) a hororová kráľovná Jamie Lee Curtisová (HALLOWEEN 1 - 2, MODRÁ OCEĽ, HMLA) sa stretli v spoločnom filme. A prekvapivo sa nejedná o horor (tým bolo až ich druhé stretnutie, fantastický HALLOWEEN: H20 z roku 1998), ale o romantickú komédiu s melodramatickou sci-fi zápletkou. Síce má logické dierky až piepasti (prečo hrdina namiesto seba nezmrazil svoju lásku?), ale limonádový výplach je nakrútený tak pekne a herci sú takí fajn (šarmantný švihák Mel Gibson, zlatý Elijah Wood), že priemerný scenár neprekáža. P.S. Počas nakrúcania skoro ráno Gibson, povestný kanadskými žartíkmi, zaklopal na Curtisovej dvere v halloweenskej maske a s nožom v ruke.

Piatok 13 prišiel do kín 2 roky po Halloweene a tvorcovia sa ani nesnažili zakrývať, že ho vykradli: úvodné drastické prejavenie zla relatívne nesúvisiace s neskorším dejom, nezastaviteľný vrah a orientácia na tínedžerské postavy s dôrazom na ich sexualitu, čo v tých dobách rovnalo sa smrti, dospelí sú z deja až na výnimky vyčlenení, aby mladistvým nemal kto pomôcť. Je prekvapivé, že namiesto úbohej kópie sa zrodil fenomén, ktorý sa s Halloweenom a Nočnou morou z Elm Street zaradil medzi základný pilier slasherov a v nasledujúcich desaťročiach dostal množstvo sequelov, remakov a crossoverov, ktoré zarobili stovky miliónov dolárov. On sám sa potom stal pojmom, legendou a žánrovou klasikou. Dokonca vytvoril samostatnú odnož slasheru: tzv. „táboráckú“ alias camp slasher (ďalej napr. Sleepaway Camp). Tvorcovia sú na seba zbytočne prísni, ak o svojom poklade hovoria ako o kópii. Ono to vlastne s Myersom až tak veľa spoločného nemá. Miestami je to naopak dokonca diametrálne odlišné. Kým tvorcovia Halloweenu stavili na mesto, Dušičky, napätú atmosféru a gore obmedzené na minimum, banda okolo režiséra Cunninghama si naopak vybrala letný tábor v čarokrásnom lone divokej prírody s jazerom a táborom pre deti, namiesto ponurej jesene siahla po vrcholiacom lete plného kúpania a opaľovania a gore nie že obmedzila na minimum, ale ho práveže vyhrotila extrémnym, na tú dobu šokujúcim spôsobom. Nenajala naň totiž nikoho menšieho, než klasika gore splatteru Toma Saviniho (a jeho kamoša Tasa N. Stavrakisa, práca oboch pánov bola nezabudnuteľná v Romerovom Úsvite mŕtvych). Pánov v ich krvavom úsilí bezprecedentne podporil zanietený kameraman Barry Abrams. Atmosféra bezstarostného letného tábora je parádna, ale najlepšie na nej je, že sa do nej postupne zákerne zakrádajú nepríjemné predzvesti veci budúcich. A tie veci vôbec nie sú príjemné. Napr. neustále povedačky miestnych o „prekliatí“ tábora pri Crystal Lake. Kasting je sympatický; hoci tu nájdete aj Harryho Crosbyho (syn legendárneho speváka a herca Binga Crosbyho), viac zaujme Walt Gorney ako Bláznivý Ralph (vrátil sa aj v dvojke), začínajúci Kevin Bacon, fajn ústredná hrdinka v podaní Adrienne King a samozrejme Betsy Palmer. Betsy nadávala ako zle platená kuchárka, scenár považovala za sračku a napokon v tom hrala len vďaka tomu, že sa jej pokazilo auto a potrebovala si zarobiť na nové. Hoc je jej prínos do série nespochybniteľný a mrazivý, neviem, či sa mierne nezveličuje. Herečka má totiž vo filme dá sa povedať len hŕstku scén. Ale zas o to nezabudnuteľnejších. Prijatie snímky divákmi bolo rozporuplné. Rodinný príslušník herečky Jeannine Taylor dokonca vyhlásil, že zažil vojnu a toto bolo horšie. Stavanie na násilí a sexu mnohým nevyhovovalo, z filmu sa každopádne stal hit. Len behom prvého víkendu zarobil okolo 6 miliónov, do roka a do dňa vznikla dvojka a jednotka pri skromnom 500-tisícovom rozpočte zarobila šialených 60 miliónov, čo z nej na desaťročia urobilo jeden z komerčne najúspešnejších hororov v histórii. Inak, vedeli ste, že legendárny Manfrediniho hudobný motív nie je zmesou náhodných (pa)zvukov, ale ide o „kikiki-mamama“ (teda o začiatky slov „kill“ a „mamma“, čo sú slová, ktoré vo finále hovorí istá postava)? A všimli ste si, že hudba znie len v scénach s vrahom? A že ruky Betsy Palmer vo finále sú podozrivo chlpaté? Sú to totiž ruky jedného z maskérov. Na snímke vo viacerých funkciách vypomáhal budúci solídny hororový režisér Steve Miner, ktorý následne natočil dvojku a trojku. Slávne finálne vynorenie v scenári nebolo; vzniklo dodatočne po tom, čo film videl producent a napadlo mu, že by to na koniec chcelo nejakú šupu, že tomu niečo chýba. Režisér to tam teda dal, hoci mu to k predchádzajúcemu konceptu nesedelo. Možno i preto sa „poistil“ a zaklincoval to scénou v nemocnici, kedy je vlastne ono vynorenie svojím spôsobom popreté (alebo nie?).

Šup s tým hokejovým hajzlom do vesmíru, tam ešte nebol! Ale prečo o tom hneď dofasa nakrúcať celovečerný film?! Počas úvodných minút (likvidácia Davida Cronenberga) to ešte niečo má do seba (keďže sme radi, že Jasona znova vidíme v plnej poľnej), následne ale blábol JASON X bez debaty a dlhého rozmýšľania staviam po bok Carpenterovej blamáže DUCHOVIA MARSU. Krátka scéna od Krištáľového jazera to nezachráni. Sračka. To nie je urážka. To je terminus technicus.

Spoilery. „Málo proteínov, veľa zinku. Potom človek začne rozrezávať ľudí.“ Toto fakt nevidím ani len na 3*. Veľkolepý režisérsky návrat po viac ako dvoch desaťročiach... sa nekoná. Pravdupovediac, mne nikdy ktovieako nesedela ani dvojka z r. 1981, ale na tie 3* to zbedačene určite má. Príbeh hrozný, herecké výkony (až na Loomisa) nijaké a logika na tie Dušičky do Haddonfieldu nezavítala, napriek tomu Halloween 2 (1981) ponúkol skvelú atmosféru. Rosenthalov návrat do série som preto vnímal tak, že štúdio mohlo zvoliť aj horšieho režiséra, to sa našťastie nekonalo. No a tým by sme s pozitívami pomaly končili. Ono je prekvapivé už to, že vzhľadom na to, aký trhák bol H20, sa sequel dostavil až o 4 roky neskôr. Záujem a chuť o tému za ten čas zjavne stihol vychladnúť a to nielen na strane divákov (rozpočet 15 miliónov, celosvetová tržba 37, akože prepadák to nebol, ale komerčný fenomén vyzerá inak), ale zjavne i na strane tvorcov. Tí vytvorili ukážkové béčko pôsobiace nezaujímavým, vynúteným, dá sa azda povedať nechceným dojmom.  H20 je môj najobľúbenejší Halloween, takže keď som sa dozvedel, že vznikne pokračovanie, ostal som v nemom šoku. Po takom konci? Ako sa preboha "to" (vy viete čo) dá vysvetliť?! Ako vraví klasik, všetko sa dá, ak sa chce. Ale ako vraví iný klasik: čo je veľa, to je veľa. Hneď na začiatku sa dozvieme, že na konci predchádzajúcej časti nezomrel Myers, ale nevinný muž, ktorý mal na tvári nasadenú jeho masku a ktorému Myers rozdrvil hrtan, aby muž na danú záležitosť nemohol upozorniť svoje okolie. Vskutku diabolský plán, aký by Michaelovi mohli závidieť i tvorcovia telenoviel. Aby nebolo šialených zverstiev málo, ako bonus je v úvode Vzkriesenia zavraždená Laurie, čo je asi taký dobrý nápad, ako keby ste zabili v Alfovi Alfa. Následne sa ignoruje v podstate všetko, čo kedy v sérii zaznelo. Márne by ste čakali Laurieinho syna Josha Hartnetta. Do centra diania sa dostávajú nové postavy. Zápletka vskutku nie je z náročnejších. Recykluje nápad zo šestky, aj keď v nej nakoniec zostal nezrealizovaný: postavy mali ísť do Myersovho rodného domu. Nuž, tak tentokrát prišli. A všade sú kamery, keďže v tej dobe boli v móde reality show. Samozrejme sa dostaví mlčanlivý Myers a začne to tam všetko kidliť hlava-nehlava. Občas sa vyskytne dobrý nápad, ako sú nastrčené falošné rekvizity alebo falošný Myers. A paradoxne debilný úvod je z celého filmu nie že najlepší, ale najzábavnejší. Zvrhlým spôsobom. Ale je. Potom už to je horšie. Rutina, stereotyp, klišé. Nesympatické postavy, nudne nezastaviteľný vrah, krvavé vraždiace scény, málo ponurej atmosféry a jeden dom. Ani som nevedel, že je až taký obrovský. Po Jamie Lee Curtis štafetu preberá drsná spevácka dvojka Busta Rhymes/Tyra Banks, pričom jeden z nich (nebudem spoilerovať ktorý) na vyvaleného Michaela vo finále vybalí karate. Hardcore, to sme teda klesli ozaj hlboko. Scenár je hrozný, hoci sú všade kamery, počas vraždenia práve na ne náhodou nikto nepozerá, je tam plno divných náhod, Myers v jednej chvíli tradične z miesta činu zmizne behom sekundy, aby inokedy zostal pseudo atmosféricky stáť v rohu temnej miestnosti, ale konkrétne v rohu, do ktorého žiadna postava nepozrie, len my. Mäsiar Rick Rosenthal sa veru nevytiahol a pochoval slávnu sériu tak hlboko, že i Weinsteinovci pochopili, že tadeto cesta nevedie a sériu na pár rokov pochovali (až do kontroverzného reštartu Roba Zombieho v r. 2007).

"Môže sa človeku stať niečo také strašné, že sa z toho už nikdy úplne nespamätá?" Takýto vyzretý hororový sequel si Michael Myers po toľkých obskúrnych dieloch snáď ani nezaslúžil. Keby existovala len jednotka, dvojka a H20, šlo by o skvelú (napriek priemernej, hoc riadne temnej dvojke) trilógiu. Siedmy (!) H20 je podľa mňa ešte lepší film, než kultová jednotka. Bravúrne sa vydaril ako kasting (ikonická Jamie Lee Curtis, sympaťák Adam Arkin, nová generácia v podaní napr. Michelle Williams či Josha Hartnetta), plno skvelých žmukrnutí (sestra Marion, Jason Voorhees, Janet Leigh, Myersove šoférske superschopnosti), tuhá hororová atmosféra (skvelé je to, že hoci sa podstatnú časť minutáže zdanlivo nedeje nič výslovne hororové, o to je atmosféra napnutejšia, až do neznesiteľnosti), príjemne krátka minutáž (ani to nezačne a už to končí), napínavé akčné sekvencie a ťažko prekonateľné finále, v ktorom Laurie uzatvorí školský areál a ide hľadať brata, ktorý vždy doteraz hľadal ju. H20 vznikol počas vrcholiacej Novej vlny slasheru (odpálenej v r. 1996 Vreskotom), kedy to boli samé srandičky a hranie sa s pravidlami žánru (hrdinka pripravená o panenstvo hneď v úvode Viem, čo ste robili minulé leto), takže o to viac prekvapí, o aké vážne, seriózne, dospelé, tvrdé, nekorektné a beznádejné pokračovanie ide. Paradoxne, na produkcii sa podieľal Kevin Williamson, stojaci za touto "odľahčenou" slasherovou vlnou (a hoci je H20 plný typických williamsonovských hlášok a ostrých dialógov, oficiálne sa Kevin skutočne podieľal čisto na produkcii a do písania scenára údajne nezasahoval). Kino Považan NMnV 1999

Jeden z najnapínavejších dialógových filmov, aké som ja osobne videl (je pravda, že som ich nevidel veľa... asi preto, že ich nevzniká veľa). Za výborným výsledkom stojí trpezlivá práca režiséra Donaldsona a sústredených hercov; okrem Greenwooda ako JFK boduje predovšetkým pokojný, v úzadí mlčky postávajúci Kevin Costner ako jeho poradca, ktorý hovorí málo, ale vtedy sa ho oplatí počúvať (Costner si snímku i múdro produkoval).

Nenáročná a nedomyslená buddy movie, pôsobiaca dojmom, že sa dosť brutálne strihalo, pretáčalo a dotáčalo a výsledok je nemastný neslaný, ale všetci boli radi, že to ako-tak dorazili do konca a mohli ísť na pivo. Scenár priemerný, akcie málo, vtipných scén ako šafranu (dvojité vypočúvanie) a réžia nenápaditá. Jedinými ťahákmi Sheldonovej uťahanej snímky sú atraktívne prostredie Hollywoodu a zaujímavo skombinovaný pár: šarmantne nešarmantný vlk samotár Ford a meditačný zajačik Hartnett. Obávam sa, že toto nespasia ani slušné podporné roličky (schválne, spoznáte Loua Diamonda Phillipsa?).

„Noc je plná temných a strašidelných vecí. A my sme tu na to, aby sme ich zastavili.“ Komiksovú predlohu som nečítal, ale napriek tomu sa "dobrý čert" zapísal okamžite do môjho srdca. Slušné akčné scény a fajn triky sú jedna vec, tento film má ale v prvom rade veľké srdiečko. Tvári sa namyslene, ale v skutočnosti cítite, ako sa chveje a chcete ho zahriať. Nájdete sa vo všetkej tej platonickej láske, strate najmilovanejších, o ktorých ste si mysleli, že bez nich zomriete, a sile, akú dáva láska. Možno sa dokonca občas budete tváriť, že vám niečo padlo do oka (pohreb alebo „A tak som im povedal: ´hej, mocnosti pekelné, ak mi ju nevrátite, prídem si za vami pre ňu´.“). Gigantická rozprávková výprava, výborné nápady (hovoriaca kostra Ivan), pôvabné postavičky (Jeffrey Tambor) i scény (pitie mlieka, zajedanie cookies a hádzanie kamienkov). Netradične obsadený Karel Roden je čerešnička na originálnej torte. Kino Považan NMnV 2004

Spoilery. V tomto som vždy závidel bratom Čechom. Im išiel do kín namakanaý Boeing 747 v ohrožění. Nám úbohé Konečné rozhodnutie. Tak či onak, Seagal vďaka nemu navždy vstúpil do análov (hm) akčnej kinematografie, keďže ako akčná megahviezda na vrchole svojich síl zomrel v prvej polovici filmu (po trápnej JEDNEJ jedinej akčnej scéne). V rýchlom tempe sa odvíjajúci režijný debut Stuarta Bairda (dovtedy strihača hitov producenta Joela Silvera); Stuart to žiaľ neskôr nezvládol (priemerní Šerifovia, mizerný Star Trek X). Boeing 747 v ohrození (názov si Slováci konečne privlastnili počas uvedenia snímky na Markíze) som videl prvýkrát v kine. Mal som sladkých 15 rokov, zbožňoval som Seagala (vtedy som bežne chodil na jeho hity do kina) a asi vám nemusím zdôrazňovať, že šlo o chlapčenský splnený sen. Vidieť novú seagalovku v kine bolo pre dospievajúcich chalanov v 90. rokoch niečo ako pre rádovú sestru zbadať Ježiša. Navyše v tom bolo gigantické lietadlo, zlí teroristi a parádny tím mariňákov. Zrejme vám nemusím vysvetľovať, ako odvrhnuto, pošpinene, zničene, ponížene a znásilnene som sa cítil, sediac si v kine, užívajúci si drsných teroristov, ktorí uniesli lietadlo, do ktorého nastupuje neporaziteľný Steven a zrazu... Nedalo sa to opísať inak, ako slovom ŠOK. Solídna, miestami veľmi dobrá (inokedy však predvídateľná a nesnaživá), remeselne špičkovo spracovaná žánrová fuška. Kurt Russell je síce podstatne menej zaujímavý, ako Seagal (nikdy som si nemyslel, že čosi také napíšem), ale dá sa to s ním zvládnuť. Zvládnuť sa to dá aj s letuškou, ktorá je v podaní Halle Berry jednou z najvydarenejších postáv, aké táto nie príliš schopná herečka kedy stvárnila. Skvelý je zlosyn v realistickom podaní Davida "Poirota" Sucheta. Fajn sú i jednotliví členovia tímu (B.D. Wong z Jurského parku, Joe Morton z T2, John Leguizamo zo Spawna alebo Oliver Platt z Hráčov zo smrťou) Je prekvapivé, že tento akčný letný vysokorozpočták vlastne ani nie je príliš akčný (až na dunivý začiatok a koniec), čo am svojho času trochu sklamalo. Spolieha sa skôr na budovanie atmosféry a šponovanie napätia. To je šikovne dosiahnuté tým, že to vlastne dáva logiku - mariňáci na palube lietadla sa musia správať čo najnenápadnejšie, aby oddialili nevyhnutný krvavý stret s nepriateľom. , Prekvapujúce je, že film je zábavný a napínavý aj v neakčných momentoch. 4*, ale s výrazne prižmúreným okom. Diváci zas až tak vo vytržení neboli, možno čakali viac akcie, ťažko povedať, film každopádne pri rozpočte 55 miliónov zarobil na celom svete 121, takže prepadák vyzerá inak. Kino Považan NMnV 1996

„Ak sa vozíš púšťou na takomto fáre, to už si naň rovno môžeš ceduľu som hovado a koledujem si o malér.“ Poctivý deväťdesiatkový triler za 36 miliónov. Tá prašná atmosféra opustených amerických ciest! Desiatky kilometrov máte po pravej strane púšť a po ľavej tiež. Geniálne. Určite si mnohí spomenú na Stopára s Rutgerom. Únos je miestami strhujúci, po väčšinu minutáže svižný (skoro) akčný triler s krásne jednoduchou a pritom ráznou hitchcockovskou zápletkou. Prvú polovicu si uznanlivo vravíte: hm, to je fakt zaujímavá a zapeklitá situácia, čo by som na hrdinovom mieste asi tak urobil ja? Nikto nič nevie, hrdina ani postavy okolo neho, ale ako hrdina, aj my z nich máme pocit, že niečo taja. Ale čo? A prečo? Občas bohužiaľ tempo uvädne. Kurt Russell je sústredený ako diabol a ťahá film k záverečným titulkom s usilovnosťou bobra obhrýzajúceho strom, ale pravdupovediac už v 90. rokoch, keď som to prvý raz videl na VHS, mi tu nesedel. Typovo sa sem podľa mňa nehodí. Kathleen Quinlan (ktorá sa neskôr do nehostinnej púšte vrátila v remaku Hory majú oči) ešte menej, tá je ale našťastie na plátne minimálne. O Únose je najlepšie nič nevedieť a nechať sa voľne unášať relatívne nepredvídateľným dejom. Na konci sa ukáže, že to celé v skutočnosti bolo strašne jednoduché. Niekomu to môže vadiť, iný naopak ocení, že gauneri nie sú žiadni mraziví zlosynovia, ale obyčajní chlapi v šiltovkách v čele so spoľahlivým J.T. Walshom (zomrel o rok neskôr na infarkt vo veku 54 rokov). Určite to má niečo do seba, Únos si vždy rád pozriem a niektoré scény sú vskutku napínavé a minimálne prvá polovica je fakt realistická, uveriteľná. Potom sa to postupne rozpadne, hoc naozaj poteší vysvetlenie, ktoré je rovnako realistické a uveriteľné, ako prvá polovica. Režisér Mostow odviedol dobrú prácu. Ale ako celok skôr priemer a scenár obsahuje viacero nepekných klišé. Občas vás hrdina príjemne prekvapí tým, ako sa zachová, inokedy sa ale chová ako s prepáčením blbec a občas si ťukáte prstom na čelo (premena džípu na loď). Výprava ako taká je síce super (nekonečné a temer opustené cesty uprostred nehostinnej americkej púšte s len kde-tu roztrúsenými pumpami a motorestami). Zvláštne pôsobí strážca zákona, ktorého scenárista do deja absurdne montuje do najnečakanejších momentov.