boogieman

boogieman

boogaloo boom

okres Trenčín
g -g-g-g-groovin'

homepage

16 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 8 10
    • 17.11.2018  13:57

    Netradičný film, ktorý žiaľ v druhej polovice stráca dych, a nastolenú premisu rozmelňuje pod nánosom sentimentu. Vizuálna štylizácia je fajn, charaktery sa tu pohybujú v hraniciach archetypov. Prvá polovica je však veľmi svieža, to že sa celý film točí okolo sexu, ktorý sa javí ako jediná vec pre ktorú postavy existujú, je veľmi zábavné a humorné. Naratívna štruktúra je však pomerne strnulá, a príbeh je rozprávaný až príliš mechanicky strnulo, bez nejakého pokusu o niečo zaujímavé. Napriek tomu som rád, že som tento film videl, Yann Gonzalez je určite jeden z väčších talentov pôsobiacich v rámci Queer filmu súčasnosti. V určitom ohľade mi tento film pripomenul Bertranda Mandica, ktorého tvorba ma však zaujala o trochu viac. Rád si pozriem aj iné režisérove filmy, rozhodne v ňom vidím potenciál. 3.5*.

    • 23.9.2018  23:58
    Divoši (2017)
    ****

    Mohlo to byť kratšie cca o 20 - 30 minút, a ide o ten typ filmu pri ktorom je mi úplne jasné prečo sa ľuďom nepáči. Na druhej strane je to výsostne originálne, audiovizuálne fantastické, mizanscéna je premyslená a celé je to koherentné a drží to pokope. Takisto to prirodzene zapadá do Mandicovej filmografie, je to poplatné jeho štýlu, ktorý rozvíja už nejaký čas. Chápem keď to niekto odsúdi kvôli tomu , že ide o style over substance, ale pre mňa je ten style jedným z najsviežejších, ktoré sa momentálne v kinematografii vyskytujú. Naviac spôsob akým sa tu, podobne ako v zvyšku režisérovej tvorby, využívajú fantasy elementy je úplne podľa mojho gusta - ide o zvláštnu surrealizmom nasiaknutú hommage fantastike nemého filmu, v podobnom duchu ako to robí Guy Maddin, no stále svojsky. Takisto sa tu pristupuje k téme sexuality a jej objavovania úplne inak ako v drvivej väčšine vecí čo som videl - opojný pocit z naplnenia svojich túžob je tu primárny, či už v sexualite alebo aj v tom ako sa chlapci radujú z "odchodu" kapitána. Nejaké racionálne aspekty, respektíve hlbší rozbor toho čo s takýmito túžbami prichádza, sa v tomto filme vôbec nevyskytujú. A to je dobre.

    • 12.9.2018  12:06

    V tieni udalostí, ktoré sa okolo Louieho zomleli koncom roku 2017 má tento standup až prorocký nádych. Spoločnosť je riadne skurvená. Tváriť sa na nevinných a hádzať do Louieho kamene, keď on bol prvý ktorý vravel že je perverzný idiot je úbohé. Nikto pri zdravom rozume nepodporuje správanie aké Louie predviedol, ale je rozdiel medzi tým keď dáte decku pohlavok za to že sa nesprávalo dobre, a medzi tým že ho zmlátite palicou a kopete doňho ešte päť minút keď sa zvíja v bolesti na zemi. Okolo celého prípadu by sa dala napísať ukážková práca na tému postupného zániku slobodného vyjadrenia v Západnom svete. Našťastie tento komentár je písaný koncom roku 2018, kedy sa veci ohľadne tejto kauzy vyvíjajú správnym smerom, ktorý mi dáva nádej, že sa stále nájde množstvo ľudí ktorým nechýba kritické myslenie, a neboja sa ísť proti nezmyselne vykonštruovaným prúdom politickej korektnosti. Louie sa vráti a stále bude jedným z 3 najlepších komikov, ktorý sú momentálne v hre.

    • 4.8.2018  22:11
    Psí ostrov (2018)
    ****

    Nikto to nerobí tak ako Wes Anderson. Tá hravosť, ľahkosť a dobrý feeling sú neskutočne osviežujúce a moje srdce po nich skáče radosťou. A je krásne že točí aj animované filmy. Isle of dogs možno nie je až tak dobrý ako Grand hotel Budapest, ale je stále typicky Andersonovsky skvelý. Keď sa Vám štýl tohto režiséra nepáči, nemá to asi ani zmysel pozerať, tento film Vás nepresvedčí.

    • 25.6.2018  10:49

    Je tu prítomných mnoho režisérových trademarkov, čo je na jednej strane skvelé, keďže Yuasa je jeden z najunikátnejších autorov v svojom obore. Na druhej strane sa miestami môže dostaviť jemný pocit recyklácie niektorých ideí. Ja som to však zhltol a mal som krásny zážitok. Pozitívna energia.

    • 20.6.2018  19:59
    Kaili blues (2015)
    *****

    Jeden z najlepších debutov čo som videl. Neskutočné. Povedal som wow.

    • 27.4.2018  11:07

    Aj keď sa na tento film budem pozerať čisto ako na vizuálne dielo, nemám pocit že by dosahovalo výnimočného statusu. Je tu zopár zaujímavých obrazov, a režisér má rozhodne do budúcna potenciál predviesť obrazovo dospelé dielo, ale tu sa potýkame iba s nadpriemerom. To však nie je primárny problém. Mám pocit, že film by obrazotvornosťou a niektorými výjavmi chcel byť kontroverzný, a možno vlastne aj je - v temáticko-myšlienkovej rovine však ide len o naivnú provokáciu bez reálnej hĺbky. Samotný záver možno niekoho zaujme, no mne prišiel lacný a na smiech, a k tomu ešte aj predvídateľný. Nemôžem povedať, že by som trpel, a rád si pozriem aj ďalší film od tohto mladého režíséra, ale nepovažuejm tento film ani za nadpriemerné dielo. Nie je ani temné ako Grandrieux, ani vizuálne fascinujúce ako Noé, ani nápadité ako Cronenberg, ani provokatívne ako Reygadas, ktorý mimochodom tento film produkoval. Napriek tomu by som ho odporučil pozrieť miestnym cinefilom, nakoľko som sa stretol aj s pozitívnymi názormi, a viem si predstaviť, že by niektorých miestnych užívateľov mohol zaujať. Takisto si viem ale predstaviť, že by niektorí dali odpad :)

    • 23.4.2018  22:25
    Uri Nakayama – Spring Time-Old Man (hudební videoklip) (2016)
    ****

    Vizuálny rozmer animácie úplne prebíja pre mňa nezaujímavý hudobný aspekt. Novší režisérov film Long dream mi príde trochu lepší, lebo hudba je pre mňa znesitelnejšia, aj keď stále nič pre mňa. Hodnotím však animáciu.

    • 22.4.2018  12:35

    Absolútna špička medzi filmami založenými na konverzáciach medzi postavami. Lepšie sa to snáď už ani nedá. Konverzácie tu neslužia iba ako naratívny nástroj, ale sú geniálne začlenené do celkovej štruktúry filmu. Pojednávajú o komplexných témach, ktoré film v priebehu celej svojej dĺžky reflektuje svojou štruktúrou, postavami a dejom. Napriek hĺbke rozoberaných tém však nepôsobia konverzácie ako pseudofilozofanie - majú ľudský nádych, narozdiel napr. od Godardových filmov, kde sú postavy často len nástroje pre režiséra, pôsobiace ako ústa ktorými sú vyslovované Godardove myšlienky (to nie je výtka, ale konštatovanie). Postavy sú tu vykreslené ako reálni ľudia, aj napriek tomu, že mnohé témy o ktorých vedú dialógy by mohli na papieri pôsobiť príliš akademicky. Čiastočne je to brilantnými hereckými výkonmi, a čiastočne Rohmerovým umom v konštrukcii scenára a dialógov. Film tak poskytuje značnú myšlienkovú hĺbku, no je podaný s ľahkosťou, ktorá spôsobuje, že si ho dokáže užiť aj úplný idiot.

    • 20.4.2018  01:29

    Skutočne nejde o nejaké majstrovské dielo, to ani náhodu. Mám však v ňom osobný vklad. Cítim ako keby voiceover hovoril priamo z mojej hlavy a obrazy to dokonale dopĺňali. A podobne ako u iných Rohmerových filmov, i tu je najdôležitejší vnútorný pocit hlavnej postavy. To je pohľad na mestá, ktorý je blízky aj mne. V 13tich minútach je to pre mňa skoro dokonalý film, nemám čo vytknúť. 4.5*.

    • 13.4.2018  23:08
    Ma (2015)
    ***

    Mal som podobný pocit ako pri Caprice od Roi Cydulkina. Podobne ako v tom filme, i tu máme dočinenia s tvorcom, ktorý vie narábať s vizuálnym jazykom, a vie predložiť pútavé obrazy. Ostáva však už len obrazom vdýchnuť niečo viac, niečo čo by dalo filmom zmysel a pomohlo im preklenúť z čisto vizuálnych cvičení na komplexné diela s výpoveďou. Na druhej strane sa pýtam, či tvorcovia vôbec niečo také zamýšlali dosiahnuť, a odpoveď je pravdepodobne nie. Napriek tomu mi ostáva na jazyku horká pachuť toho, že som čakal o trochu viac ako len vizuálne nápadito spracovaný film. V konečnom dôsledku možno ide iba o rozpor medzi očakávaním a skutočnosťou. Vizuálne je totiž Ma podobne ako Cydulkinovo Caprice zaujímavým dielom, ktoré efektne pracuje s estetikou fashion reklám a fotografie. Avšak v náväznosti na filmovú históriu ide o pomerne prázdne obrazy, a v porovnaní s množstvom majstrovských diel dokážu tieto filmy konkurovať iba v rovine vizuálnej, ak vôbec. Napriek tomu nechcem, aby to vyznelo tak, že sa mi film nepáčil. Práve naopak. Považujem ho za odvážny celovečerný debut, ktorý sa nebojí ísť iným smerom ako väčšina americkej nezávislej produkcie, a už len za to ho treba oceniť. Dôraz na telesnosť a pohyb, spolu s rezignáciou na naratív je osviežujúca, a čakal by som ju skôr od študenta filmu ako od tanečníčky a performerky. Preto si ďalší film režisérky veľmi rád pozriem, napriek tomu, že ma jej krátkometrážna tvorba príliš nezaujala, a jej dlhometrážny debut zaostal za mojimi vysokými očakávaniami navodenými fantastickým trailerom. Je však cítiť, že v nej drieme talent, ktorý sa raz môže naplno rozvinúť, a v takom prípade by som bol rád pri tom. 3.5*.

    • 25.3.2018  16:11
    Ping Pong The Animation (TV seriál) (2014)
    *****

    Príbeh je ok, ale nie kvôli nemu je toto výnimočný počin. Ide však o masterpiece animácie, ktorá zobrazuje pohyb a radosť z neho spôsobom, ktorý je absolútne strhujúci. Spôsob akým sa tu pracuje s rozdeľovaním obrazu do "komiksových polí" a rozprávaním deja v priebehu ping pongového zápasu cez elaborátne montážne sekvencie je fantastický. Zachytenie pohybu cez neproporcionálnu kresbu s netradičnou perspektívou dáva filmu unikátnu dynamiku, a začlenenie tohto druhu animácie je brilantným ťahom. Bez debát jedno z najzaujímavejších animovaných diel aké moje oči zhliadli. Príbehovo je to tiež fajn, ale rozhodne to nedosahuje rovnakej kvality ako po animačnej stránke, ale o to ani nejde.

    • 5.3.2018  00:57

    Po zhliadnutí 7 režisérových filmov som v nemom úžase. Kreativita, ktorá je v jeho diele zobrazená je z inej planéty a porovnateľná iba s absolútnou špičkou avantgardnej kinematografie. Keby mi niekto pustí tieto filmy a neviem kto za nimi stojí, myslel by som si, že je to Stan Brakhage vo fantastickej forme. Neskutočné. NE - SKU - TOČ - NÉ.

    • 26.2.2018  22:24

    Poetický romantický film o nevyhnutnosti lásky. Čistý, v tejto dobe sa už také točia len zriedka. Pod pojmom čistý, myslím to, že neplytvá slovami, hudbou, zábermi. Všetko tu má svoj zmysel, nič tu nie je naviac. Každé slovo má váhu, každý záber má zmysel, hudba je sporadická, ale o to zmysluplnejšia. Po kamerovej stránke ide o nadpriemerné dielo, ktoré dá v štýle miestami spomenúť aj na poctivú filmarinu v duchu Tarkovského. Sú tu drobné nedostatky - niekto môže namietať, že film je príliš naivný a prostý, že sa hlavní hrdinovia správajú miestami až pateticky - ja žiaľ nie som v tej pozícií aby som mohol takéto výtky vzniesť. Mám rád filmy o láske z každého uhlu, a tento mi pripomenul, že na lásku netreba zanevierať, a treba v ňu stále veriť. A to je pre mňa cenné. Samozrejme, som citlivý uplačkaný kokotko, ale ak sa do tejto kategórie radíte aj vy, možno vás to chytí. A možno nie.

    • 21.2.2018  10:31
    Atlas (2013)
    ****

    Ťažko poprieť silu týchto obrazov, aj keď sa divákovi nemusia páčiť. Je to však život - medzi nami existujú drogovo závislí ľudia, prostitútky, prázdne schránky a skrachované existencie, u ktorých len ťažko nájdeme niečo, pre čo by malo zmysel žiť. Tento dokument ich ukazuje bez príkras, s dôrazom na ich nahé telo. Štýl nasnímania sa ďaleko vyhýba zabehnutým štandardom nielen komerčného, ale aj artového festivalového filmu. Do toho počujeme prehovory o biede ich životov, o ich pohľadoch na sex, každodennú existenciu a drogy. Nejde o pekný pohľad, a pozitívne emócie tu nenájdeme. Napriek tomu ide o film, ktorý je vizuálne pútavý (aj navzdory chladnosti digitálnej kamery), a má silu ukázať biedu tohto sveta a jeho ľudí, pričom si divák môže uvedomiť, že jeho život je vlastne celkom fajn. A to sa aspoň mne celkom počíta.

    • 19.2.2018  12:22

    Z denníku avantgardného hipstera :)

    • 14.2.2018  09:07

    Cením si typ úprimnosti ktorý je tu zobrazený. Viem si predstaviť, že v dobe vzniku mal tento film väčšiu hodnotu, no v dnešnej dobe už mnohé veci v ňom pôsobia banálne. Zároveň mam trochu pocit, že rovnako ako je vo filme prítomná pekná úprimnosť, je tam aj trochu výkriku - pozrite sa na nás, pozrite sa aké sme úžasné ženy. A kopec pseudofilozofujúcich rečí, spolu s určitou samoľúbosťou tomuto snímku príliš neprospieva. Ale cítim tam aj niečo reálne, ináč by to bola úplná sračka. Ak ste film videli koncom 70.rokov, pripočítajte si jednu hviezdičku :)

    • 11.2.2018  10:50
    Time Being (1991)
    *****

    Zhliadol som už zopár filmov, ale osobný rozmer tohto možno porovnať iba s malou hŕstkou snímkov, ktoré by som spočítal na jednej ruke. Existuje málo vecí ktoré môžu byť silnejšie ako natočiť svojho zomierajúceho rodiča, naviac ešte takýmto štýlom. Takisto mi tento film pomohol lepšie pochopiť nasledovný citát od režisérky: "I have made both surrealistic and expressionistic films, but I prefer the term ‘personal film.’ That is what it is about."

    • 9.2.2018  22:28

    Chýbajúce pojítko medzi filmom a komiksom. Je fascinujúce aká dynamika sa Klahrovi podarila vytvoriť s minimom prostriedkov. Dej, respektíve udalosti ktoré sa v tomto filme udejú sú chaotické, ale stále sa vynára určitý naratív ktorý je čiastočne možné interpretovať. Hudba dobrá. 4.5*.

    • 9.2.2018  21:46

    Podobne ako pri väčšine experimentálnych filmov, i u tohto snímku je kľúčové aby ho divák videl projektovaný tak ako má, teda v priestore na tom vyhradenom a premietaný s dvoma projektormi. Keďže som videl celú performance len ako redukujúci 2d záznam, jediné čo môžem hodnotiť je vizuálny dojem zo snímku, ktorý je pomerne žalostný. Na druhej strane, toto hodnotenie je úplne iracionálne a postráda zmysel. Čím chcem vlastne povedať, že som idiot.

    • 9.2.2018  13:36

    V podstate ide o nemý film, s troma hlavnými hrdinami, skvelou hudbou a kamerou. Nejde tu príliš o príbeh, je to len sled scén, ktoré sú vždy uvedené pomocou medzititulku - samotný štýl snímku má miestami až dokumentárny charakter a pri sledovaní sa mi neraz v hlave vynorilo spojenie cinema verité. Zaujalo ma však, že film si so sebou nesie až existencionálny nádych a atmosféru, ktorá je naviac podporená aj vynikajúcim soundtrackom.

    • 8.2.2018  15:07

    Zvedavosť z toho ako funguje svet prebúdza v človeku dieťa. V tomto krátkom dokumente sa to Jonovi Boorstinovi podarilo pekne zachytiť.

    • 7.2.2018  20:55

    Hoci chápem, že niekomu môže toto dielo prísť príliš literárne, za mňa osobne nemôžem povedať, že by toto bolo záporom. Myslím si, že Llinás má veľký talent, a je to vidieť aj z tohto filmu, v ktorom vytvára formu, ktorá síce má základ v literatúre, ale to nič nemení na tom, že je prevedená do filmovej podoby v spektakulárnom štýle. S minimálnymi prostriedkami sa režisérovi podarilo dosiahnuť maximum - obišiel sa bez dobrých hercov, precíznej a nákladnej kamery, detailného sound designu i epického a obsiahleho soundtracku. Hlavní herci až na zopár slov vo filme takmer ani neprehovoria! Všetko je odrozprávané pomocou voiceoveru, ale tak nápaditým spôsobom, že film na ploche 4 hodín vôbec nenudí a miestami dokonca pôsobí grandiózne. Striedanie štýlov rozprávania je neskutočne prirodzené, podobne ako prechod medzi žánrami, alebo od postavy k postave. Budovanie napätia je skvelé, príbehy ako aj postavy sú vynikajúco napísané a aj keď sú priemerne zahrané, vôbec to nevadí - práve naopak, s precíznym herectvom by film nefungoval až tak dobre. Množstvo štýlov a módov rozprávania, ako aj príbehov ktoré režisér dokáže vtesnať do 3 hlavných naratívnych rovín je udivujúce. Takisto sa mi páči, že naproti súčasnému trendu rozprávania "vizuálom", sa film nebojí odložiť obrazovú stránku na vedľajšiu koľaj. S tým málom čo tu režisér pracuje dokáže úžasné veci, a už dlho som sa pri filme tak nezabavil. Vo filme sa v podstate až na zopár dramatických momentov nič zásadné neudeje (samozrejme v úvodzovkách, ale čiastočne je to aj pravda), no napriek tomu má medzi riadkami nejaké posolstvo o dôležitosti ľudskej interakcie. Rozprávanie negraduje klasickým spôsobom a rozuzlenia príbehov sa tu nedočkáme, pre mňa je to však o to zaujímavejšie. Myslím si, že celá forma bola aj režisérovým zámerom a nie len z núdze cnosť, lebo nemal peniaze. Film mohol vtesnať do hodiny a pol, a tým pádom mohol s rovnakým rozpočtom dosiahnuť precíznejšieho formálneho spracovania - myslím však, že mu išlo o niečo iné. Je tu prítomná hravosť s fikciou, ktorá mi dala spomenúť na Calvina alebo Borgésa, rovnako ako aj hravosť filmová v duchu napr. Godarda. Napriek môjmu nadšeniu však nemôžem tvrdiť, že nemám zopár drobných výtok, a niektoré z nich plynú aj z low-cost spracovania. V porovnaní s plusmi sú však zanedbateľné, a v mojich očiach ide o výnimočné dielo. Určite nesadne každému, ale pokiaľ nie je určitá literárnosť vo filme pre diváka problémom, bude odmenený kreatívnym dielom, ktoré určite patrí medzi to najlepšie čo Argentínska produkcia svetu ponúkla v novom miléniu.

    • 7.2.2018  19:20

    Dlho som mal z Rosenblattových filmov trochu zvláštny pocit, a nevedel som presne pomenovať v čom spočíva. Asi ide o to, že občas pôsobia tak strašne banálne aj napriek komplexným témam. A to asi po každej stránke - od členenia do menších celkov, ktoré filmom dodávajú až didaktickú štruktúru, cez síce pekné a silné jednotlivé obrazy, ktoré sa k rozoberanému materiálu aj hodia, ale postrádajú nejaké unikátne nápady vytvorené pomocou nápaditej montáže - v podstate tie obrazy závislé na textoch bez ktorých príliš nefungujú. Potom je tu občas dojem, že samotné filmy tlačia až príliš na pílu v emocionálnom smere - viď napríklad poznámka o smrti blízkeho člena rodiny počas natáčania tohto filmu, ktorá bola viacmenej ireleventná, alebo mohla fungovať iba v rámci kontextu blízkej rodiny režiséra. A aj samotné texty doprevádzajúce tieto filmy nedisponujú skutočnou hĺbkou natoľko, aby dokázali vnímavého inteligentného diváka obohatiť v zásadnom zmysle. Literárne a dramaturgické kvality režisérových filmov tak málokedy prekročia hranicu nadpriemernosti. Napriek tomu sú obrazy ktoré sú k textom zobrazované vhodné a nepôsobia lacno, hudba je tiež primeraná, a v budovaní atmosféry filmov režisér podľa mňa väčšinou uspeje. Najväčším plusom sú však samotné témy - keďže ide o psychologické filmy, spracovávané témy sú natoľko univerzálne, že sa musia dotknúť každého kto má trošku empatie. Kvalita samotných filmov spočíva teda aj v tom, koľko je do nich schopný divák investovať - čo platí všeobecne pre kinematografiu, ale v tomto prípade možno ešte o štipku viac ako pri klasickej naratívnej kinematografii. Na základe filmov, ktoré som od tohto tvorcu videl, musím konštatovať, že tvoria viac ako len súčet ich častí, ktoré sú neraz samé o sebe iba nadpriemerné. Ako celok však vo väčšine prípadov pôsobia ako solídne a kvalitné zamyslenia nad rôznymi psychologickými témami, ktoré síce môžu pôsobiť trochu banálne, ale fakt je, že pri témach ktoré sú tak ťažko obsiahnuteľné ide o z mojho pohľadu o hodnotné filmy, ktorým sa oplatí dať šancu. (Komentár sa dotýka predovšetkým režisérových found footage filmov).

    • 5.2.2018  14:35
    Subway I. (2018)
    ***

    Slušné. Vidím tam potenciál. Mal by si rozhodne pokračovať Tomáš, je pravdepodobné, že sa dopracuješ k niečomu skvelému. 3.5*.

    • 2.2.2018  14:10

    Krásny film, ktorého najväčším plusom je ako bezstarostne a s ľahkosťou kombinuje dokumentárnu rovinou s rovinou fikčnou. Sledujeme japonského námorníka Akiru na výlete v Kube, kde v Havane stretne Marciu - miestnu členku hnutia revolúcie. Zamiluje sa do nej, ale jeho láska nie je opätovaná, a tak sa rozhodne prenasledovať ju po celej Kube. Film je nádherne nasnímaný, a má skvelú hudobnú zložku. Osudy Akiru sú poprepletané dokumentárnymi pasážami, ktoré sú však veľmi krátke a nikdy nevyrušia od samotného príbehu, alebo sú do neho prirodzene zapracované. Príbeh tematizuje nemožnosť lásky medzi hlavnými hrdinami, nakoľko Marcia je oddaná krajine a revolúcií, ktorú podľa jej slov miluje rovnako ako muža. Hoci Akiru miluje, nie je schopná s ním ostať, nakoľko jemu síce je revolúcia sympatická, no nerozumie jej v úplnosti. Film funguje na viacerých úrovniach - od historického dokumentu, až po príbeh o láske, a tematizuje témy ktoré majú čo povedať. Rozhodne sa tu dá nájsť mnoho materiálu na zamyslenie. Etnografický rozmer snímku skúmajúci kubánsku kultúru je úspešný - vidíme tu lásku k hudbe, tvrdú prácu na poliach s cukrovou trstinou, úctu k ženám na tú dobu nevídanú, i revolučný zápal jedinca v prospech spoločnosti, silné národné cítenie. To všetko v nádhernom kabáte, z ktorého sa musí radovať každý milovník filmu. Aj napriek silnej dokumentárnej stránke, film stále ostáva primárne fikčným dielom - nesúdi a nevnucuje názor - revolúciu nevyzdvihuje, ani nehaní, a nešpliecha divákovi politické postoje do tváre. Skvelé dielo, ktoré odporúčam. Okrem iného je na ňom aj vidieť, ako sa zmenila doba. A hoci to môže miestami vyzerať, že k horšiemu, netreba sa nechať pomýliť. Doba je lepšia, a mali by sme za to byť radi. 4.5*.

    • 2.2.2018  13:54

    Nejde len o prostú "emuláciu" Jarmuschovho štýlu, tento film má vlastný charakter a režijný štýl je fascinujúci. Rozhodne nejde o esenciálny dielo - je to len slušne natočený americký nezávislý film, miestami evokujúci práve Jarmuscha. Samotný štýl je oproti iným mladým americkým filmárom napr. z hnutia mumblecore dostatočne odlišný a osviežujúci, aby film nepôsobil len ako ďalšia zo solídnych, ale mdlých Sundance drám, ktorých sa nám každý rok dostane zo tridsať. Nejde však ani o dielo, ktoré by poskytovalo niečo viac, alebo by štýlom vynikalo natoľko, aby sa dalo považovať za výnimočné. Napriek tomu si ma film získal niečím špeciálnym, a nedám naň dopustiť. Sám pre seba ho nosím v hlave a v srdci medzi dielami ktoré ma zasiahli, a nedám na ne dopustiť. Rád si od syna slávneho Kena Jacobsa pozriem aj iné filmy, a teším sa na to, ako sa jeho režisérsky um s rokmi vyvinie. 4.5*.

    • 28.1.2018  00:37
    Moons Pool (1973)
    *****

    Vizuálne nádherný film. Podvodné scény so zrkadlami sú skutočne niečo špeciálne a odtiene modrej ktoré sa tu podarilo režisérke zobraziť, lahodia oku. Sú tu zachytené mnohé podoby vody, a pracuje sa tu s ňou aj mimo obraz v zvukovej stránke, ktorá efektívnou filtráciou a použitím vhodných zvukov dotvára ilúziu (pod)vodného sveta, v dôsledku čoho film naberá zvláštne snovú/surreálnu atmosféru. 4.5*.

    • 27.1.2018  13:05
    Take Off (1972)
    ****

    °Toto je avantgarda, nie tie tvoje drbnuté svetielka Clipson. Kráľovská zábava s myšlienkou. 4.5*.

    • 27.1.2018  00:33

    Silné. Takto si predstavujem osobný film. Keby mi zomrel niekto tak blízky ako to bolo v režisérkinom prípade, asi by som išiel o hviezdičku vyššie. Som rád, že som nemusel. Posledný záber nádherný.

<< předchozí 1 2 3 4 6 8 10
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace