curunir

,,JEŽIŠOVO H*VNO?" ,,NIE." ,,JEŽIŠOVA P*ČA?" __ To, že sú v súčasnosti príbehy dospievajúcich outsideriek ,,in" ešte neznamená, že všetky sa premenia na zlato. Po prvotnom veľkom navnadení skončila pre mňa ,,Thelma" niekde na polceste. Zo začiatku vo mne prevládala spokojnosť a vôbec som si nedával niektoré scény do asociácií s veľkými míľnikmi kinematografie (Vtáci?), iba som si užíval priateľstva dvoch zvláštnych dievčat a so zvedavosťou som sledoval, ako sa bude ďalej vyvíjať príbeh prezentujúci sa len v rôznych náznakoch a metaforách, napriek archetypom neponúkajúcim vždy jednoznačnú interpretáciu. Postupom času sa síce dá tým symbolom rozumieť, čakal som však ich nejaké hlbšie, jednoznačnejšie vysvetlenie (možno som ho správne nezachytil). V hodnotení preto volím strednú cestu. ,,Thelma" obsahuje potenciálne silné scény, ale ani jedna nie je natoľko úderná, že by ma dostala do kolien. Vo výsledku sa jedná o dobrý, snáď aj nadpriemerný film (pripomínajúci mi o čosi horší ,,Raw"), ktorý si treba pozrieť viacej ráz a vtedy si zrejme zaslúži objektívne zhodnotenie. (3127. hodnotenie, 176. komentár k filmu)

,,...LEN SI MYSLÍM, ŽE SI TO NAJKRÁSNEJŠIE, ČO SOM KEDY V ŽIVOTE VIDEL." ,,TO PRETO, ŽE SEDÍM V TME." __ Mnohí spomínajú krvavé jatky, ktoré Gibson rozpútal v bojových scénach, ako akýsi hlavný atribút filmu, v tieni ktorých sa stráca jeho humanistické posolstvo a najmä do veľkej miery zastúpené kresťanské hodnoty a príkladná viera v Boha, ktorou sa režisér na staré kolená nijako netají a snaží sa ňou odčiniť hriechy mladosti. Silný naturalizmus v kontraste s oddanou religióznosťou sú hlavnými poznávacími znakmi Gibsonovho rukopisu v ,,Umučení Krista", rovnako tiež v ,,Apocalypto", taktiež aj tu a bude zaujímavé sledovať, kam až ho tieto fúzie dovedú. Vo filme samom treba okrem sympatického Andrewa Garfielda upriamiť pozornosť na jeho vzťah s alkoholom presiaknutým otcom (,,Ale nezabil si ho?" ,,V srdci áno.),, tak dobre stvárneným Hugom Weavingom, až je škoda, že sa tu objavuje iba na obmedzenom priestore. Z veľmi dobre zvládnutej technickej stránky mi akurát ostáva záhadou Oscar za - podľa mňa - absolútne štandartne spracovaný strih. (22 224. hodnotenie, 1054. komentár k filmu)

,,A KTO NATO PRIŠIEL, 12 ROČNÝ CHALAN?" ,,NIE, MAL SOM 13." __ Obligátnu hodinu trištvrte dlhý ,,Geostorm" som vzhliadol až na tri krát, pretože som pri ňom opakovane zaspával. Obsahuje síce viacero veľkolepo tváriacich sa záberov, ktorými chcel Dean Devlin, ako producent filmov tu toľko zmieňovaného režiséra, upútať oko diváka, tie však vyznievajú skôr hlúpo a opozerane (Hong-Kong bol vo filmoch zničený už viackrát, tak prečo radšej nie sú ukázané Belehrad a Bukurešť, keď už sú spomínané?). Samozrejme veľmi nešťastnou je už samotná zápletka a nefunkčné spojenie žánrov thriller / sci-fi / katastrofický, ktoré sú možno vhodné ako dobrý námet pre bondovku ,,Moonraker", ale v takomto béčkovom podaní sa predsa len pýtalo čosi menej komplikované, Nemenším problémom sú nezaujímavé alebo iritujúce postavy. Herci s istým renomé (Harris a Garcia) sú buďto nevyužití, ale hrajú v zaužívaných klišé (Butler) a podaktorí krajne nesympatickí, ako v prípade násť ročnej fľandry Talithy Eliany Bateman všade rozdávajúcej dospelácke rozumy, ktorá ako ,,rozprávačka príbehu" nezabudne v závere všetko zaklincovať akýmsi univerzálne hlúpym posolstvom. Ako-tak solídnou scénou je tsunami devastujúce Dubaj, čo príhodným spôsobom poznačí najvyššiu budovu svetu, keďže si ju tvorcovia netrúfali zrovnať so zemou. Kde sú nominácie na Zlaté maliny? (6358. hodnotenie, 389. komentár k filmu)

,,ČÍTAM NOVÚ KNIŽKU." ,,MOJU?" ,,BOŽE, NIE!" ,,AKO SA VOLÁ?" ,,VOLÁ SA ŠPIÓN, KTORÝ PRIŠIEL Z CHLADU." ,,O ČOM TO JE?" ,,JE O ŠPIÓNOVI, KTORÝ PRICHÁDZA Z CHLADU." __ Obdivujem Alberta Giacomettiho a jeho ,,Kráčajúceho muža" (je ho možno vidieť aj vo filme) považujem za jednu z najlepších sôch 20. storočia. O to viac som bol rád, keď som úplne náhodou natrafil na tento prakticky neznámy film. Stanley Tucci, o ktorom som doteraz netušil, že je aj režisér, nakrútil príjemne komorný film, zrozumiteľný aj pre divákov nezaujímajúcich sa o umenie. Je len na škodu, že po prvej polhodine vplyvom istej monotónnosti svojho rozprávania upadá do repetatívnosti a okrem rôznych názorov na umenie už toľko nemá čo ponúknuť. Geoffrey Rush (veľmi dobre nadabovaný Pavlom Rímským) pritom svojím hereckým prednesom dokazuje, že by postavu Giacomettiho vedel zahrať aj v náročnejšom podaní. Scéna so skrývaním balíka peňazí je vynikajúca, Armie Hammer neskutočný suchár, Tony "Monk" Shalhoub namaskovaný na nespoznanie a ,,Finálny portrét" je slušným filmom o umení, nie však umeleckým filmom. (131. hodnotenie, 9. komentár k filmu)

,,AKO BY ĽUDIA ODNIKADIAĽ PRICHÁDZALI SEM, PRETOŽE TU SI ĽUDIA MYSLIA, ŽE SÚ NIEKDE, A VŠETCI VLASTNE HĽADAJÚ NEJAKÚ ODPOVEĎ. ALE TU ŽIADNA NIE JE. PREČO BY SEM INAK PRIŠLO 300 000, 120 000, 60 000, 70 000 ĽUDÍ? IBA KVÔLI HUDBE? JE TU TAK DÔLEŽITÁ IBA TÁ HUDBA? MYSLÍM, ŽE NIE, ALE... ĽUDIA NEVEDIA. NEVEDIA AKO ŽIŤ A NEVEDIA, ČO MAJÚ ROBIŤ. MYSLIA SI, ŽE KEĎ PRÍDU SEM, TAK MÔŽU ZISTIŤ, ČO TO JE ALEBO AKO S TÝM NALOŽIŤ. MYSLÍM, ŽE ĽUDIA SÚ VEĽMI STRATENÍ.“ __ Dokument o Woodstocku – rovnako ako festival samotný – je kultovou filmovou záležitosťou, o ktorej viem už peknú riadku rokov a ktorú som už mal už niekoľko krát neúspešne rozpozeranú, no nikdy som ju nevidel do zdarného konca. Vzhľadom na gigantickú dĺžku je jeho pozretie na jeden záťah porovnateľné s trojdňovou festivalovou šnúrou v znamení psychotropných látok a iných nerestných potešení, preto som ho napokon, v rámci 50. výročia tejto slávnej udalosti, predsa len na dve sedenia zvládol pozrieť. Rozhodne sa nejedná o odpočinkovú záležitosť, pretože minimálne polovicu stopáže je obrazovka rozdelená minimálne do dvoch záberov zachytávajúcich často úplne rozdielne situácie, pričom pozornosť diváka zamestnáva ešte čítanie titulkov. Vidieť už legendárne vystúpenia Joa Cockera hrajúceho na neexistujúcej gitare, Carlosa Santanu alebo v závere Jimiho Hendrixa je nepochybným diváckym zážitkom. Proti hudbe daných interprétov nič nemám, no takmer vôbec ju nevyhľadávam, takže viac než jednotlivé vystúpenia som viacej oceniť nehudobné vsuvky, ktoré prostredníctvom rozhovorov približujú život a svetonázor hippies generácie. Vo výsledku sa mi veľmi ťažko hodnotí, keďže skôr než regulárny dokumentárny film považujem ,,Woodstock“ za unikátny archívny záznam tých dní slúžiaci ako nostalgická spomienka pre žijúcich účastníkov a posolstvo o danej dobe pre budúce generácie. (doteraz 4027. hodnotení, 145. komentár k filmu)

,,NEPIJEM ANI NEFAJČÍM PANE A SOM 100% FIT." ,,A JA PIJEM A FAJČÍM A SOM FIT NA 200%." __ Filmov s tématikou Churchilla ako premiéra vo vojnových časoch je viacero a jeho hereckí predstavitelia zbierajú zakaždým vavríny. Brendan Gleeson určite nebol zlou voľbou a svojej úlohy sa zhostil s veľkou vervou, avšak z môjho pohľadu ho predsa len predbieha Albert Finney v ,,Zaťahujúcich sa mračnách". Dve dejové línie sú rozhodne zaujímavé, ale inak dej pôsobí miestami veľmi skratkovito a využitie archívnych záberov je slabou náplasťou za absenciu veľkolepejších momentov, aké sa sotva dostavujú pri bombardovaní Londýna alebo záverečnej scéne na balkóne paláca. Z epizódnych postáv najväčšmi zaujme stvárnenie Stalina ruským hercom Alexejom Petronkom, ktorý mal s vyobrazením slávneho diktátora už svoje herecké skúsenosti. Nešlo o zlý počin, avšak nakrútený bez akýchkoľvek vyšších ambícií, ktoré by v opätovnej produkcii HBO mohol dosiahnuť viacdielny seriál. (718. hodnotenie, 65. komentár k filmu)

,,ČO TO ZNAMENÁ NEZOSMILNÍŠ?" ,,ŽE NA VEĽKÝ PIATOK NEBUDEŠ JESŤ MÄSO." __ ,,Zločin pátera Amara" už z plagátu prezrádza svoj príbeh a ku trocha prostej zápletke o zakázanej láske pridáva pre jej väčšie rozvetvenie niekoľko vedľajších - viac či menej dôležitých - motívov. Úvodná časť je skvelá; veľmi sa mi páčila konfrontácia mladého Otca Amara s postihnutou Getsemaní túžiacej, aby ju hladil a samostatne scéna kedy sa Amaro márne snaží držať dlaň nad plameňom. Gro príbehu sa rozvíja postupne a vo svojej plnej vážnosti prepuká až v druhej polovici. Myšlienky o teológii a morálke s ktorými film operuje sú skvelé (,,Jediným peklom je samota.") a preto milostné vzplanutie, ku ktorému dovedie mladý Amaro krásnu a počestnú (a svojsky nadržanú) Ameliu sa javí ako absolútne prirodzené, hoci napokon s omnoho fatálnejšími následkami, než by sa dalo čakať. Tým by sa dalo predísť kedy sa ctižiadostivý Amaro vzdal svojho knažstva. Amara vo výbornom Bernalovom podaní však nemožno cez jeho vypočítavý pragmatizmus vyslovene označiť negatívnymi konotáciami, hoci jeho zločin je vo svojej podstate viacnásobný a posledný, najhorší z nich zostal napokon zamlčaný, ,,de facto" však prosiaci v závere o odpustenie. S istými nedostatkami sa film potýka skôr po formálnej, než obsahovej stránke. Niektorým pripomína drahšie nakrútenú telenovelu, mňa skôr prekvapilo jeho miestami televízne pôsobiace vizuálne spracovanie a priskoré ustrihnutie niektorých vypätejších momentov, čím - ako som spomínal - pôsobia niektoré motívy akosi nedokončene a javia sa tým z časti zbytočné. Záverečná scéna je však spracovaná vynikajúco a napriek nižšiemu hodnoteniu si film oscarovú nomináciu zaslúžil. Knižná predloha môže byť vynikajúca. (598. hodnotenie, 52. komentár k filmu)

,,JA SOM NIELEN JA, I MOJE BLÍZKE OKOLIE. A KEĎ SA NESTARÁM O TO DRUHÉ, TAK SA NESTARÁM O SEBA." __ Keď vidím kombináciu: Švédsko + (Nobelova cena) + manželia v kríze akosi mi na konci vychádza Bergman. Nič v štýle tohto slávneho režiséra sa napokon nekoná, ale ,,Manželka" si nielen pre výborné herecké výkony pozornosť zaslúži a osobne som bol rád, že som si túto - inak klasicky vystavanú - komornú vzťahovú drámu napokon mohol pozrieť. Každý chvály Glenn Close, ale je pravdou, že postavou okolo ktorej sa točí celý dej je Jonathan Pryce a jeho záletný narcistický bastard - ako je tu nazvaný - ktorý mi bol v niečom blízky a vedel som ho pochopiť viacej, než jeho neuznanú manželku. Zimného Štokholmu si užijeme iba poskromne v nočných záberoch, preto správne mrazivú severskú atmosféru dotvára viac hudba Jocelyn Pook. Ešte si zostáva zodpovedať na otázku, či ukázanie všetkých retrospektív bolo naozaj potrebné? (560. hodnotenie, 47. komentár k filmu)

,,ŽIVOT JE IBA PRE SILNÝCH. MUSÍŠ SI HO ZASLÚŽIŤ! NIE JE TO DAR." __ Keď skončil boj o oheň nastala domestifikácia. Keby som mal 12 rokov, bol by pre mňa ,,Alfa" jednoznačnou diváckou topkou. Najväčším problémom tohto sympatického dobrodružstva je jeho divácke zameranie. Film bol evidentne mierený hlavne mladému publiku, avšak ťažko povedať, nakoľko by sa odchovanci súčasných komiksových superhrdinov, dokázali so záujmom stotožniť s predkladaným ,,klasickým dobrodružným príbehom" (s nadsádzkou á la J. London), zvlášť keď nám už mnohé napovedajú výsledné tržby. Film má svoje muchy, ale tie mi vo výsledku prišli pomerne malicherné. Hlúpo akurát pôsobí úvodný lov na bizóny odohrávajúci sa bohvie prečo týždeň pre začiatkom udalostí. Dialógy/ resp. monológy s vlkom beriem ako akúsi samozrejmosť pre lepšiu zrozumiteľnosť narácie, a hoci ich mohlo by miestami pomenej, vo výsledku pôsobia omnoho lepšie než keby boli všetky v ,,pravekčine". Hádam ostáva dodať, že svojím vyznením je ,,Alfa" - ako už bolo zmienené - akýsi ,,Teen-Revenant" s pozoruhodne súdržnou vizuálnou stránkou, s efektami miestami omnoho lepšími než bol hociktorý diel z 5x tak drahého ,,Hobita". Vcelku milé prekvapenie, ktorému vo výsledku odpúšťam aj snahu o naturalizmus bez kvapky krvi. (4515. hodnotenie, 268. komentár k filmu)

,,...KEĎ SA NAŠTVE GRIZLY JE MU JEDNO, ČI SI DREVORUBAČ ALEBO OCHRANCA, VŠETCI CHUTÍME ROVNAKO." __ Filmov o grizlym zabijakovi je samozrejme viacero a na tento som náhodou narazil na JOJke, keď už bol v scéne na rúbanisku ako-tak rozbehnutý, no nerobilo mi problém sa v ňom orientovať a zaujalo ma aj slušné obsadenie (Jane, Thornton, Perabo, Glenn). Sledovanie potom ukončilo moje zaspanie počas jednej zo siahodlhých reklám. Pri jeho spätnom lustrovaní ma zaujalo jeho tunajšie pomerne slabé hodnotenie a rozhodol som sa, že si grizlyho po čase pozriem ešte raz celého. Vo výsledku ozaj nejde o žiadne veľdielo, ktoré naplno nevyužíva ani svoje najväčšie prirodzené devízy. Atmosféra severoamerickej divočiny síce pôsobí príťažlivo, je však poňatá v niekoľkých dookola sa opakujúcich záberoch, čo vyznieva veľmi rutinne. Rovnako zobrazenie brutality a gore efektov je akési polotelevízne, nedopovedané... Thorntovi postavu lovca jednoducho nezožeriete (zato ho zožerie niekto iný...) a ani s Thomasom Janem sa neviem priveľmi stotožniť. Hoci som teraz na ,,Grizlyho" nakydal, má iba pohodových 80 minút a dej pomerne dobre odsýpa a preto, kto nevidel nejaký obdobný film a má akurát trochu času, nech sa páči. Ináč neverím, že by takýto beštiálny zvierací jedinec mohol existovať. (2409. hodnotenie, 266. komentár k filmu)