Tvrdolín Veliký

V epizóde je spomenutý Steven Spielberg ako režisér filmov 1941 (1979) a Navždy (1989). Tieto dva filmy sú všeobecne považované za jeho najhoršie.

Skladateľ John Williams si počas komponovania hudby vytvoril zvyk chodiť nadránom na farmu v Kalifornii, kde pozoroval kone a ich vzájomné správanie. Presvedčil sa o tom, že kone sú skutočne výnimočné stvorenia a získal tak inšpiráciu pre svoju prácu.

Skladateľ John Williams sa mal vrátiť na post skladateľa aj pre pokračovanie. Režisér Richard Lester a producent Ilya Salkind ho pozvali na premietanie hrubého zostrihu. Keď Salkind na moment opustil projekčnú miestnosť, Lester a Williams sa pohádali o hudobnom výraze vo filme. Keď sa po nejakom čase Salkind vrátil, tak Williams viditeľne rozrušený bol na odchode, ukázal prstom na Lestera a povedal: „Tohto muža by som nemohol vystáť.“ Na Williamsove miesto nastúpil Ken Thorne, ktorý zložil len minimum novej hudby a len zaranžoval Williamsovu hudbu z prvého dielu.

V roku 1989 dostala Jennifer Williams, dcéra skladateľa Johna Williamsa, pri pôrode svojho druhého dieťaťa mŕtvicu a zostala kompletne ochrnutá. Postupne sa úplne zotavila a jej rekonvalescenciu dokumentuje tento film. Krstné mená hlavných postáv zodpovedajú ich skutočným predobrazom (Jenny, Jay, Barbara). Jej manžel Jay Gruska zložil k filmu hudbu.

Herec John Wayne, predstaviteľ mužných charakterov vo westernoch, bol zhrozený, keď tento film videl. Kirkovi Douglasovi vtedy povedal: "Preboha Kirk, ako si mohol hrať vo filme ako je tento? Zostalo nás len pár skutočných chlapov. Máme hrať silné, drsné postavy, nie slabošské buzny ako bol ten Vincent van Gogh." [Zdroj: Scott Eyman, John Wayne: The Life and Legend (2014), str. 293]

Ako skladateľ filmu/trilógie bol pôvodne zamýšľaný James Horner. Nakoniec bol vybraný Howard Shore. Hornerova hudba z filmu Statočné srdce (1995) bola použitá v prvotnom zostrihu filmu.

Pôvodne zamýšľaným skladateľom bol Bernard Herrmann, ale bol v tom čase nedostupný. Na jeho miesto nastúpil Miklós Rozsa. Napriek tomu, že Rozsa považoval hudbu k tomuto filmu za svoju najlepšiu, Hitchcockovi sa hudba nepáčila a vyvolávala v ňom dojem, že sa príliš pletie do jeho réžie. Rozsa dostal za hudbu Oscara, ale Hitchcock sa Oscara za réžiu nikdy nedočkal.

Pôvodná voľba skladateľa padla na Elmera Bernsteina, ktorý ale ponuku odmietol, odôvodnením bol nesúhlas s politickými postojmi, ktoré film prezentuje. Druhou voľbou bol Miklós Rózsa, ktorý ponuku prijal.

Pôvodná hudba francúzskeho skladateľa Michela Legranda bola produkciou zamietnutá. Tvorcovia robili pohovory s niekoľkými skladateľmi, ktorí mali zaujať jeho miesto (jeden z nich bol legendárny Miklós Rózsa). Zákazku na zloženie hudby nakoniec získal John Williams, za menej ako týždeň zložil 40 minúť hudby, ktorá bola produkciou prijatá.

Skladateľ John Williams kvôli svojej súbežnej práci na filme Chyť ma, ak to dokážeš (2002) spolupracoval na pokračovaní Harryho Pottera len čiastočne. Zložil iba témy pre nové postavy a jeho priateľ William Ross tieto témy aranžoval spolu s použitím hudby z prvého dielu a umiestil ich do filmu. Aj napriek fáme, ktorá koluje medzi fanúšikmi filmovej hudby, Ross do filmu nezložil ani notu.