Bogrant

Je to v podstate len taká nevinná blbotinka pre najmenších, nikdy však veľmi neurazila intelekt ani postarších (snáď nevravím len za seba) a v rámci trikových efektov, i keď pôsobia značne jednoducho, sú naozaj skvele zvládnuté a až také ľahké na natočenie to určite nebolo, takže uznávam Babe hlavne z tejto strany. Bravčové som však kvôli nemu jesť neprestal.

Žeby mi bol Ethan Hawke niekedy extra sympatický (nič osobné) sa povedať nedá, rovnako ako to, žeby Julie Delpy bola najkrajšia francúzska, no ich randevú v historickej (nočnej) Viedni má niečo do seba. I napriek tomu, že ide v podstate len o hodinu a pol trvajúci dialóg, ktorého väčšina išla mimo mňa. Výhodou je, najmä vďaka režisérovi, že ten romantický pátos tu je s rozumom vedený a svojou jednoduchosťou a dobrotou nijak zvlášť neuškodí. Rovnako ako celý film.

Rob Roy nie je zlý film, len je proste zdĺhavý viac než by sa prosilo a je pomerne málo úderný a celkovo mi prišiel ako druhá liga oproti Statočnému srdcu. Je klišé to porovnávať, ale inak to nejde. Obidva filmy vyšli v tom istom roku, obidva majú takmer na vlas rovnakú štruktúru, ale tomuto chýba pravé...ehm, srdce a duša. Hoci Neeson tu je výborný a niekoľko litrov krvi s prehľadom preleje, ale ten zvyšok je dosť mdlý. A to mám podobnú tematiku viac než rád.

Viac moderne pôsobiaci western, ktorý určite nepatrí k špičke svojho žánru a s odstupom času možno skonštatovať, že ani nebol bohvieako dobrým odrazovým mostíkom (zrejme o to Raimimu ani nešlo) pre znovuoživenie tohto sveta kinematografie.

Dokonale mrazivý zážitok. Výborne prepracovaný, duchaprítomný, originálny a temný film s nečakaným a napínavým koncom. Psychická odolnosť človeka ide pri pozeraní tejto nebezpečnej a hriešne dobrej hry mačky s myšou úplne dole. Klenot tohto žánru.

Rutinná záležitosť, ktorá nemá čím by prekvapila. Prvú polovicu sa hľadá druh nákazy a jej nositeľ a tú druhú protilátka a znovu nositeľ. Opička si zahrala viac ako niektorí herci. Aspoň to obsadenie je sympatické a veľmi slušné.

McTiernan je režisér, na ktorého meno sa dosť zabúda pri spomenutí Smrtonosnej pasce, ale pravdou je, že trojke znovu vložil to čaro jednotky a jeho hru na mačku a myš som mu zožral aj s klbkom bavlny. Opäť vynikajúci Willis, tentokrát však už za pomoci Jacksona, ktorý mu bol viac ako vyrovnaným parťákom. Druhá najlepšia Die Hard.

Pravý historický epos o najznámejšom škótskom hrdinovi, vybočujúci svojou brutalitou z typických amerických tvorieb podobného razenia. Výtečná Gibsonova réžia spolu s bezchybným hereckým prejavom, podporená krásne sa rozliehajúcou Hornerovou hudbou (vždy zimomriavky), bravúrne zvládnutými bitkami, posolstvom, láskou a neutíchajúcou honbou za slobodou. Výpravný veľkofilm ako má byť.

Bláznovstvo, ktorého parametre sú väčšie ako celý oceán, ktoré ale baví a keď si človek zvykne na to prostredie a tie ohavné šaty a všemožné druhy záporákov, dá sa to prekusnúť a zabaviť sa. A to aj napriek prehnanej dĺžke (dobre, že som nevidel director's cut) a slabým hodnoteniam či finančnému neúspechu. Costner to vie nielen na planine, ale aj na hladine.

Alkoholizmus, prostitúcia, hazard, Las Vegas - všetky tie, pre film zaujímavé veci, zabalené v jednom balení s nápisom (Ne)hľadanie zmyslu života. Fantastický Cage, hriešna Shue, ale nebyť to až tak depresívne, úzkostlivé a chladné, bolo by to možno pútavejšie. Aspoň pre mňa.