Bogrant

Zahrať v mladom veku takú úlohu len potvrdilo, že DiCaprio je dnes najlepším hercom svojej doby. Nie vždy tomu tak však bolo. Musel sa k tomu dopracovať a cesta viedla cez drogy a fetovanie (aspoň to filmové).

Banderas v jednej zo svojich najlepších úloh. Salma v jednom zo svojich najlepších oblečení. Buscemi ako príjemný bonus na srandu, Tarantinova mini-rolička a vtip v bare snáď ani nepotrebujú komentár. A to som ešte zabudol spomenúť výborného barmana Cheecha Marina. Labužnícka vyvražďovačka v rytme mexickej hudby, čapovania "piva co chutná jako chcanky", vybrúsených hlášok, hromady krvi, prestreliek, slizských parchantov a pohodovej atmosféry. Ay, ay, ay, ay...

Nezvyčajne sa vyvíjajúca a ukážkovo natočená kriminálna dráma, ktorú som postupom času a opakovanými pozretiami konečne naplno docenil. Vyčítať jej dlhú stopáž už nie je na mieste, pretože sledovať také galapredstavenie v podaní takých ostrieľaných borcov akými sú De Niro a Pacino by sa mohlo celý deň vkuse. Okrem samozrejme už dnes legendárnej scény v reštaurácii a scény prepadu banky ma asi najviac potešili "maličkosti" typu očný kontakt pri prezradení sa u prvej sledovačky a v závere takmer na sekundu presne dodržané pravidlo 30 sekúnd. Tomuto sa hovorí precízne odvedená poctivá robota.

Pohodová rozprávka pre celú rodinu s dobrým nápadom a nádychom niekoľkých akčnejších sekvencií podporených vtedy pomerne rozvojovou animáciou, ktorá rozhodne musela pred 20 rokmi potešiť, ohúriť, ale aj vystrašiť (hlavne malé deti). Dnes je to už skôr na zasmiatie sa a ignorovanie tej všemožnej hávedi. Takže jediný, kto tu naozaj baví, je Robin Williams. A jeho policajný kolega so svojím takmer nezničiteľným autom.

Extrémne vyhrotený vnútorný stret medzi dvoma ťažkými hereckými kalibrami, odohrávajúci sa hlboko pod hladinou v stiesnených priestoroch jadrovej ponorky pod pevným režisérskym uchopením skúseného harcovníka. Asi takto približne som si zapamätal Karmínový príliv, ktorý som videl naposledy pred pár rokmi, ale opätovne dostávam chuť na ďalšie jeho zhliadnutie.

Trojhodinový monológ fantastického Roberta De Nira, podporený nemenej fantastickým výkonom Joa Pesciho. Omamné predstavenie, ktoré svojou štylizáciou vtiahne okamžite do deja, plné mnohých zaujímavých, brutálnych a chytľavých scénok, plné rôznych temných zákutí a života na hrane. Záverečná likvidácia je famózna a finále má ozajstné grády.

Western naruby. Jarmusch namiesto kochania sa stádom bizónov, ho rovno zastrelí, namiesto prikrášlenia deja pôvabnou ženou, ju za krátky čas..., namiesto náramne sa rozplývajúcej hudby a lá John Barry ponúkne elektronickú gitaru asi v každej druhej scéne, namiesto fajčenia fajok asi sto vypytovačiek sa po tabaku, namiesto súboja medzi hlavným "hrdinom" a zlosynmi si všetci to svoje poriešia po svojom a vlastne namiesto akejkoľvek serióznosti tú máme jemne melancholicko-patetickú skôr zábavku, ktorá balancuje niekde medzi 3-4 hviezdičkami. Prekvapivo to všetko ale, napriek viacerým pochybnostiam, funguje a dopomáha tomu aj tá jednofarebnosť, bez ktorej by niektoré scény boli len ťažko zvládnuteľné pre oči. Neľahko hodnotiteľný zástupca obľúbeného žánru.

Namáhavý existenciálny zážitok, pri ktorom si neviete vybrať na ktorú stranu sa postavíte, pretože aj s jednou aj s druhou rovnako súcitíte, aj ju do istej miery odsudzujete. Tim Robbins sa po úteku z väzenia výborným spôsobom vrátil do ďalšieho.

Takmer už prachom zapadnutný animovaný film, ktorý bol však pevnou súčasťou klasickej VHSkovej animovanej tvorby a hoci nepatril k tým najpreferovanejším, vždy mal jeden z najlepších hudobných doprovodov a naozaj vystupňované, parádne emocionálne finále, ktoré spolu dostačne stačia ku spokojnosti.

Rafinovaná óda perfektne zahraná na sku*vene dobrý scenár. Ospravedlňujem sa, ale je to tak. Skvelé herecké výkony a samotný scenár boli základným prvkom pre vytvorenie výborného, trochu odlišného a ťažko pochopiteľného krimi thrilleru. Pre najvyššie hodnotenie by som však potreboval ešte niekoľko videní.