bloodline

Avengeri pre vekovú kategóriu do 10 rokov. A to doslova. Solídne vystavaná tímovka, priamočiary dej, fatálne hlášky, fungujúce vtipy, prvotriedna grafika. Malý divák od blaženosti aj prestane dýchať a pre starších čaká milé prekvapenie v podobe vysokofrekvenčnej zábavy.

Totora ukuli pre najmenších a v tomto prípade ma to môže veľmi mrzieť, že už nebrázdim ulice s tatrovkou. Ako človek vzdelaný hľadám vyšší zmysel s väčším prierezom do sveta fantázie. Priveľké očakávania tak trochu umocnili vlnu sklamania na konci. Totoro očaril, nadchol, vlial do duše dobro, ale... je ho málo. Maloletému divákovi viac netreba a dostane svoju dávku epickej rozprávkovosti. Za to dospeláci nájdu stav blaženosti skôr v iných Mijazakiho veličinách.

Koncept situačnej komédie tentokrát britskému impériu trošku nevyšiel. Akokoľvek Bill Nighy a Emily Blunt hrajú, čo im sily stačia, ten povestný ostrovný humor míňa vkus pevninového diváka viac, ako pripúšťa pravdepodobnosť výhru v jackpote pri ruskej rulete. Wild Target funguje pri predstave nenáročného trávenia popoludňajšej siesty ako ašpirant na prienik medzi humornú smotánku. 3 a 1/2*

Smažka sem, smažka tam a odysea za hľadaním morálneho rozhrešenia akosi pokryvkáva na druhej koľaji. Pritom frajersky zahrané, režisérsky vypiplané a zmysluplne potiahnuté, hudobne na parádu sprostredkované. Hodnotiace popevy tiež doplácajú na žánrovú nejednoliatosť, ktorá kymáca od (ne)veselého nadhľadu komédie po nesystematickú líniu drámy. Trainspotting obsahuje na môj vkus pomenej ikonických scén pre opečiatkovanie pojmom klasika. Medzi nimi totiž šarapatí tuctová suchosť britského kalibru.

Bosorácka ZOO splnila do bodky očakávania. Úspešne zarobila na pokračovateľov a popritom nelipla na špičkovom predstavení obsahovej stránky. Ukázala čo potrebovala, ohúrila atmosférou, ale zážitkovo vyšumela ako 80% marveloviek. Hudba a výprava siaha do výšin Harry Pottera, ale tam, kde krútila zjazvená tvár najväčšie ovácie, zvery naplnili pohár len do poloprázdna. Áno, reč je o obsadení. Redmayne a jeho mimika mi začínajú spôsobovať kurie oká na viečkach a súdružka Waterston tiež nepredstavuje najšťastnejšiu voľbu. Potter fans nepochybne vytiahnu z prasiatok aj posledné drobné len, aby v ďalších pokračovaniach naplnili kasy, veď z tejto čarodejníckej subkultúry vyvstala permanentná fanúškovská základňa akou sa asi pýšia iba u Star Wars. Otázka pretrváva skôr nad tým, či Yates pojme Fantastic Beasts s nemalou trochou originality, alebo ich fádne dovedie do cieľa s peňažnou megaistotou.

Príjemná rodinná oddychovka na nedeľnú siestu. Mijazaki nefabuluje, oháňa sa nevtieravou atmosférou a s príjemným šteklením v bruchu máte aspoň na jeden a pol hodinky pocit, že tento svet predsa len oplýva krásou ducha a estetikou zovňajšku. Kiki nevykúzli fantastický svet zázrakov, ale s kocúrom a ľahkou podmanivosťou získa srdce s jemným úsmevom na perách. A popritom má ešte stále veľké príbehové rezervy. Viac však ani nepotrebovala ukázať.

Kubove hlavné tromfy ukrývajú technické kúzla, pomocou ktorých dáva na frak aj etablovanejším žánrovým monster podnikom. Otázka príbehu osloví viac (podstatne) neskôr narodené ročníky a z tohto pohľadu dostane dospelácka myseľ skôr štandardizovaný model pásovej výroby, prevažne ľahko stráviteľný a ešte ľahšie predvídateľný. Ale po zhodnotení za a proti konštatujem, že Kubo vlial svieži závan do animovaného ringu presýteného od pokračovaní osvedčených značiek. 3 a 1/2*

1. séria - koncepčne zaujímavá polievka nápadov zvíjajúca sa v dramaturgických bolestiach. Skoro každú akciu brzdí predimenzované filozofické kolokvium o spoločenských neduhoch či choroboplodných zárodkoch ľudskej mysle. A to natoľko, že v poslednej časti by výslednému skóre napomohol jedine Arnieho T-800. V istých úsekoch sa pýtala do popredia plytká nenáročnosť priemerného inteligenčného kvocientu obyvateľov Wild West, ktorú akoby Westworld nechcel sprostredkovať. Navyše špinu, hrubosť a hnus divokého západu výprava ani omylom nesprostredkovala a namiesto toho vysolila horibilnú sumu na sterilnú poetickosť operačnej sály. Na úroveň prešpikovaného zážitku to nevytlačili ani stálice hereckej siene slávy Ed Harris a Anthony Hopkins, super prepracované úvodné titulky a dejové zvraty, za ktoré by aj Game of Thrones zapredalo duševné vlastníctvo.

Za týmto museli byť drogy, veľmi veľa veselých drog :) Samorast SpongeBob neprekypuje ambíciami dobíjania serióznych rebríčkov. On ich doslova demoluje neviazanou a ničím nebojácnou zábavou. Búra akékoľvek konvencie, je unikátny telom aj dušou a kraľuje kategórii "je to tak zlé, až je to dobré". Na umocnenie zážitku neodporúča Komora nevyliečených narkomanov pozerať v triezvom stave.

1. séria - Dokonalé 8 hodinové miesenie Se7en a 8 MM. Ešte raz podotýkam DOKONALÉ! Definitívne zabudnite na cukríčkové a béčkové úlohy pána Matthewa McConaugheyho. Herecká sien slávy mu leží pri nohách a True Detective zhmotňuje jednosmerný lístok do jej náručia. Harrelson nehrá druhé husle, on ich žije, rovnako ako Matthew tie prvé. Na vytknutie tu slúži veľmi málo vecí, ak vôbec. Okrem samotných aktérov vystúpili, v mojich očiach, na Olymp aj scenár, kamera, výprava, hudba, strih a úvodné titulky. Zvyšok ho dosiahol tiež, s menšou kyslíkovou maskou. Osem dielov, ktoré vypovedali viac ako osem sérií prekombinovaných tovární na prachy.