kikuka

Trochu E.T., nieco z Matrixu, nieco z M:I ako i toho a tamtoho.Mila, miestami trhla, miestami poucno-naucna single serving zalezitost.

Na to, ako to skončilo, to skončilo cool.. a aj dovtedy to bolo dobré..

Rozkošný nápad dať za pointu onoho záhadného artefaktu tému, ktorá bola so hot v 1950 a protivníka, ktorý sa o nejakých 10 rokov stal so cold :-). Rovnako za milé považujem postupné posúvanie štýlo-času (I like the Wild One ;-) vrátane príslušných rituálov, hesiel a štilky omočenej v cukrovej vode, ale i "kulís", svietenia, snímania, strihu. Tešilo ma, že pary nebolo priveľa. Ale aj tak mi niečo nesadlo. Miestami mi IJ prišiel ako detský obrázok kreslený dospelákom - má, čo má mať (vrátane usmiateho slniečka a vrany väčšej ako dom), ale aj tak je cítiť, že autor už nemá 4 roky.

Téma, ktorú Hanák neskôr zhrnul ako jeden z problémov v Prišiel k nám Old Shatterhand - o prítulnosti našich dievčat k cudzincom.

Tak trochu Robison v mori klasov :)..

Zaujímavé ako fragment do väčšieho celku filmu, ale aj na malej ploche Havetta dokáže vybudovať atmosféru "o ničom". Príjemné pozranie, ale vie to aj lepšie.

Počas vojny sú to hrdinovia, ktorých mená sa stanú "menami" pre deň. Kto je ale hrdinom, keď ni je vojna? Kedˇ sa vlastne nikde nič hrdinského neudeje? Majú dni stále svoje meno? Pozrite do kalendára a nájdete odpoveď.

Postupový film druháka na FAMU o tom, ako ľudí by bolo, priestorov tiež, nadšenia ešte viac, ale kamier a strihacích pultov je málo. Niečo mi to pripomína ;-). To chce kľud..

Ateliérový film o hrešení v myšlienkach. Čo sa asi tak skrýva pod oným šiestym prikázaním - nezosmilníš?

Ešte že som nechala generátor umelej inteligencie vypnutý..lebo by zastal sám..