Aljak

Spočiatku sa to javilo ako tuctový športový film s predvídateľnou zápletkou a schematickým dejom. Taká vlastne bola celá prvá polovica, no potom sa to otočilo na veľmi atraktívny a zaujímavý film. Aj keď to spelo ku koncu plného klišé, no napokon sa tak našťastie nestalo. Aj keď tých obratov a víťazstiev v posledných sekundách zápasov tu bolo na môj vkus až príliš (a to je niečo čo mi vadí na väčšine športových filmov). Ale aj tak mi ten celý team prišiel dosť nesympaticky, teda najmä svojim správaním a postojom. Ako keby bol basketbal to jediné na čom v živote záleží. No pekne týmto poukázali na množstvo profi športovcov, ktorí naozaj okrem svojho športového talentu nedokážu v podstate nijako inak zaujať. Takže predovšetkým z tohto pohľadu to bol nadpriemer, teda aspoň čo sa týka športových filmov. A to basketbal vôbec nemusím...

Ach, to by nebol Charlie Kaufman, aby nebolo všetko tak zložité. Veľmi náročné na orientáciu a pochopenie všetkých tých postáv a súvislostí medzi nimi. Ja osobne som sa v tom stratil, a to pomerne skoro. Osobne som nečakal až tak dezorientovaný príbeh, v ktorom sa určite skrýva viac ako sa mohlo zdať (len škoda, že som to akosi nedokázal plnohodnotne vnímať a pochopiť). Asi sa k tomu ešte niekedy vrátim, lebo možno mi kvôli tomu blúdeniu v deji uniklo vynikajúce "divadlo". Avšak aspoň pointa mi neunikla, teda aspoň dúfam, pretože pri takomto spletitom filme sa vždy vynárajú neustále pochybnosti ohľadom chápania.

Počiatočná a záverečná fáza filmu hrozná, ale inak zvyšok bol celkom dobrý a zaujímavý. Avšak to čo mi na tomto filme extrémne vadilo bola tá neustála snaha o to, aby mnoho dialógov a scén vyznelo nejakým spôsobom ako komédia, avšak v tomto prípade to bola kolosálna chyba, ktorá poškodila celý film. Už len preto, že príbeh by mohol mať za normálnych okolností dramatickú a vážnu atmosféru, keďže aj zápletka tomu viacmenej zodpovedala. Vince Vaughna mám rád, len mi občas ide fakt na nervy s tým jeho hereckým prejavom, aj keď za to často môžu tie role, do ktorých býva obsadzovaný. No a trochu mi v závere chýbala nejaká vsuvka, čo sa stalo medzi Nickom a Beth, resp. kam sa Beth vlastne potom pobrala.

Myšlienka super, no ten absurdný a prehnaný štýl to napokon celé spláchlo do obyčajného priemeru. A to je vlastne problém väčšiny teenage komédií, ktoré mávajú dobrý základ ale idiotský štýl spracovania. Pekne tu však bolo vykreslené to, že popularita sa získava naozaj náročne - no najmä na to, aby ju človek získal potrebuje byť plne excentrický a výstredný macher. Inak po nikom poriadne ani pes neštekne. Neviem prečo to tak je, ale taká je proste aj realita. Podobne ako to bolo vykreslené aj v tomto filme, hoci takým príliš extrémnym spôsobom. Inak, nedá mi nespomenúť 22-ročná Zooey Deschanel, naozaj sympatická žena už vo svojich filmových začiatkoch.

Hoci som po skončení filmu zostal zarazený tým pozoruhodným príbehom, aj tak to vnímam ako mierne sklamanie. Philip Seymour Hoffman (nech odpočíva v pokoji) je naozaj úžasný a svoju rolu zvládol fantasticky, aj tak som čakal od tohto celého filmu jednoducho niečo viac. Teda ja osobne som veril v rôzne zlomy a zvraty v deji, avšak všetko išlo až príliš priamočiaro a viacmenej bez prekvapení. Takže napriek psychologickému krimi nádychu mi v tom chýbala práve tá dráma, ktorá by celý príbeh dokázala ešte viac rozhýbať a dostať do správnej napätej atmosféry. Aj tak nechápem prečo tí dvaja napokon vraždili...

Námetovo podľa mňa veľmi zaujímavé, hoci mne je táto rodičovsko-decko-sexuálna téma zatiaľ vlastne cudzia. Páčila sa mi na tom tá nenútená forma a viacmenej prirodzenosť tých zobrazených vzťahov. Aj keď niektoré tie páry a jednotlivci mi v tom filme prišli trochu zbytočné, resp. nemali v podstate žiadny väčší zmysel. Možno by tak nebolo zlé zredukovať počet príbehov a zamerať sa viac na tie zaujímavejšie. No a niektoré tie problémy mi prišli dosť malicherné, aj keď ťažko súdiť situácie, v ktorých sa človek sám neocitne. A čo sa týka komediálneho podtextu toho celého, občas niektoré scény a dialógy naozaj pôsobili úsmevne.

Námet dobrý, príbeh tiež, no to povrchné spracovanie radí celý film niekde do sfér podpriemeru. Nechápem prečo si preboha tie dve "najlepšie kamarátky na svete" v podstate celý čas klamali. Tvária sa ako najdôvernejšie kamarátky, pritom im je zaťažko povedať alebo aspoň naznačiť pravdu. Ale áno, veď aj dnešné priateľstvá sú vlastne dosť povrchné, tak toto bola aspoň pekná reflexia. Len nechápem ani toho chalana, ktorý sa po celý čas tvári akoby sa ho nič z toho netýkalo, a neviem čo na ňom priťahovalo tie dve, lebo mne prišiel dosť arogantný (aj keď občas bol aj milý). A keď už som si vravel, že aspoň záver nebude totálne klišé... tak som len nechápavo ostal pozerať a sám seba sa pýtal, že WTF?

Čierna komédia? Ja by som povedal, že skôr absurdná dráma. Alebo treba byť na drogách, aby to vôbec dávalo nejaký zmysel? No keď sa tak nad tým zamyslím, celý ten príbeh bol nesmierne povrchný a absurdný - no zároveň mi to niečo pripomenulo. A síce realitu, v ktorej sa ľudia správajú rovnako povrchne a absurdne ako aj v tomto filme. Proste čisté sebectvo, kde sa každý zaujíma najmä o seba a až potom možno aj o iných. Takže tento film o ničom je zároveň o všetkom. Len škoda, že ten štýl a charakter filmu mi vôbec nesadol, hoci posolstvo bolo veľavravné. Čo povedať? Nuž, škoda, že to nebolo podané trochu odlišným štýlom, ktorý by miestami nepôsobil až tak hrozne absurdne.

Ďalší z "one man show" filmov, ktoré dokázali vo veľkej miere zaujať a človek miestami ani nedýchal, keď očakával ako sa napokon Aron z tejto neuveriteľnej situácie vyhrabe. Krásny príklad toho, že aj ten najväčší profesionál v tom, čo robí sa môže ocitnúť v takmer beznádejnej situácii, pri ktorej si bežný človek s určitosťou sám pomôcť nedokáže. 99,999% ľudí by tam na Aronovom mieste s najväčšou pravdepodobnosťou umrelo. Nechcem byť zlý, no Aron si o nejaké hrozivé zranenie priam koledoval, už len tým jeho extrémnym spôsobom života, a taktiež akejsi nezodpovednosti voči jeho blízkym. Napriek doživotným následkom si však Aron zachoval pud sebazáchovy a dokázal to, hoci sám už tomu asi ani neveril, o čom svedčí aj ten jeho zlovestný epitaf. Trochu som sa obával, že tu bude mnoho hluchých miet, ale tie boli napokon vyplnené spomienkami a rôznymi "proroctvami" javiacimi sa skôr ako halucinácie. Film sa mi teda páčil, aj keď miestami mi tam prekážali tie vsuvky rôznych predstáv a ilúzií. James Franco to však zahral na jednotku!

Pre mňa osobne veľmi pozitívne prekvapenie. Akosi som ani nemal chuť sledovať film o prebúdzajúcej sa Láske v pokročilom veku, ale musím uznať, že tento film nie je vôbec tým ako sa môže v jeho počiatkoch zdať. Veľmi sa mi páči hlavne ten vnútorný rozpor, ktorý u Nikki neustále pretrvával, dokonca sa ešte viac zvýrazňoval. Napokon sa naskytá otázka, či sa naozaj zaľúbila do Toma ako osobnosti alebo len do podoby jej tragicky zosnulého manžela? Práve tento vnútorný rozpor bol hnacím motorom pre celý film, ale samozrejme aj ostatné vetvy deju, ktoré sa na to postupne nabalili - či už vnímanie Nikkinej dcéry alebo najlepšieho kamaráta. Podľa mňa rozhodne nadpriemer, aj keď to malo v niektorých momentoch aj slabšie fázy... Mám pocit, že Annette Bening ani nestárne a stále vyzerá dobre, hoci už má 56 rokov!