Asterix a Olympijské hry

V roku 1999 sa objavila v kinách hraná filmová adaptácia klasického animovaného snímku "Asterix a Obelix". Bolo to neobvyklé, ale v podsate svieže a zábavné. O tri roky neskôr bolo natočené pokračovanie "Asterix a Obelix: Misia Kleopatra". Nebolo to už tak prekvapivé ako pôvodný film, ale dalo sa pri tom dosť dobre pobaviť. V roku 2008 bola vyprodukovaná tretia časť s názvom "Asterix a Olympijské hry". To už oproti svojim dvom predchodcom očividne zaostávalo. Ešte to síce nebola úplna katastrofa, ale je jasné, že tu začal postupný úpadok tejto série. ** (16.04.2020)

Keď som vychádzal z kina, díval som sa na tie vysmiate rodiny s tešiacimi sa deťmi, ktoré čakali na ďalšie predstavenie, a bolo mi ich úprimne ľúto. V tej chvíli ešte netušili, že ich čaká dvojhodinové PEKLO, ktoré je o to pekelnejšie, že vďaka tých prachom naozaj dobre vyzerá - digitálne triky sú obstojné, kamera Thierryho Arbogasta tradične dobrá a dekorácie také, že Ridley Scott a Wolfgang Petersen môžu len tíško závidieť. Lenže to, čo sa v tej vizuálnej paráde odohráva, je prosto obludné. Také scenáristické a režijné zúfalstvo sa vidí len zriedka. V celom filme je jeden vtip, pri ktorom som sa usmial (Alain Delon odkazuje na svoje staré filmy) a jeden, ktorý ma primel trochu sa uchechtnúť (gepardova smrť). Zvyšok je pekelná nuda. Každý náznak aspoň priemerného gagu je zabitý nevýslovnou neinvenčnosťou tvorcov. Preboha, keď už natáčam taký veľkofilm, to sa nemôže stretnúť pár dobrých scenáristov či komikov a spoločným brainstormingom vymyslieť aspoň desať nosných fórov?! Ako-tak ma prebrali len záverečné preteky na vozoch, ale celkom dobrý pocit z toho, že to malo aspoň solídne vyvrcholenie, zabila nasledujúca asi 10-minútová, neznesiteľne naťahovaná after-party, na ktorej sa predvedie zopár zvláštnych ľudí, zrejme slávnych športovcov, a má to byť akože strašná zábava. Žiadneho z tých neandertálcov som v živote nevidel a súdiac podľa rozpačitého ticha v kine ani nikto iný. Trpel som ako tuleň v ropnej škvrne. Nechoďte na to. Nepožičiavajte si to na DVD. A keď to raz budú dávať na druhý sviatok vianočný o 11.30 dopoludnia, bleskovo prepnite na päťstodvadsiatu reprízu Pyšnej princeznej. (04.02.2008)

Většina negativistů se tu ohání naprostou odlišností od komixové předlohy, která byla údajně úžasně úžasná. Když už se uchýlým k četbě, tak se rozhodně nejedná o komixy. To nechávám na předškolních čtenářích. Bystřejší z bystřejších zvládnou z předchozích řádků vydedukovat, že jsem nečetl ani tento komix, tudíž postrádám možnost srovnání. V rámci možností se mi film líbil. Co jsem očekával to se přibližně dostavilo a velmi příjemně mě překvapil samotný závěr. Takže tady to budou slabé 3*. (02.03.2013)

Prakticky okrem Gérarda Depardieu sa na nových dobrodružstvách známych hrdinov z Gálie nepodieľal skoro nikto. A to ani zo štábu, takže aj obavy mnohých z režiséra sa potvrdili. Je to síce všetko vynovené, svieže a tvári sa to ako nadupaná dobrodružná zábavička, ale pravdou je, že pozliepaný scenár z drobných čiastočiek a skečov, ktoré sa snažili zaplátať najmä cameo roličkami známych osobností najrôznejšieho zrna nemal ten správny efekt. Nápad mal však naviac, aj postava Brutusa mala oveľa väčší potenciál. Vyzdvihnem však Delona a niektoré cameá tiež stáli za to. 55%. (03.02.2008)

Pravda, Astérix aux jeux olympiques adaptuje klasické stejnojmenné komiksové album z roku 1968 jen velmi volně, ale i tak stojí za podívání. Mezi animovanými filmy na tohle téma nedošlo, takže pro asterixovské filmy obecně je tenhle námět nový. Náhrada za Christiana Claviera sice není nic moc, ale konec konců tu máme Delona, Schumachera nebo Vanessu Hessler, takže o popkulturní odkazy není nouze. Problém může nastat pouze v tom případě, pokud naprosto nedáváte humor Benoîta Poelvoorda. S tím už se pak nedá nic dělat, protože jeho Brutus strhává veškerou pozornost na sebe. (24.08.2019)