Chodník cez Dunaj (TV film)
Drama
Československo, 1989, 89 min
Režie:
Miloslav LutherHudba:
Jiří BulisObsah
-
Tragický príbeh o osudoch mladých priateľov, Slováka Viktora Lesu (Roman Luknár) a českého žida Ticháčka (Vladimír Hajdu), po vzniku vojnovej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava. Najprv utekajú pred gestapom preto, lebo zdržali nemeckú vojenskú poštovú zásielku, za čo ich obvinili zo sabotáže. Napokon ich k úteku cez hranice donúti aj to, že v sebaobrane zabili tajného policajta. Počas svojej cesty sa stretávajú s ľuďmi rôznych charakterov, od ktorých závisí ich ďalší život... Snímka získala na 30. Medzinárodnom festivale televíznych filmov v Monte Carle (1990) Cenu Červeného kríža Monegasque osobitnú cenu monackého princa (Prix de la Croix Rouge Monegasque) za film bojujúci za mier, myšlienky humanizmu, tolerancie a znášanlivosti. Film vznikol podľa námetu Vladimíra Körnera, na scenári okrem režiséra a spisovateľa spolupracoval aj Marián Puobiš. Pre kvalitu filmu je rozhodujúce, že tvorcovia využili emocionálnu silu a napätie dramatickej záchrany vlastného života bez toho, aby sa vzdali ucelenej filozofie ľudskej existencie. Hoci je v snímke veľa akcie a napínavých situácií, kde ide obom postavám o život, najpodstatnejším je shakespearovsky tragický, baladický obraz šialenej doby. Mimoriadne vydarený film vďačí za mnohé aj obom ústredným hrdinom. U Viktora dominuje bezstarostnosť a ľahkomyseľnosť, ktoré so sebou takmer automaticky prinášajú utrpenie a bolesť pre iných. Ticháček sa zase vyznačuje úzkostlivou opatrnosťou, takmer úplná strata vlastnej hrdosti a ceny. (oficiální text distributora)
Tragický príbeh o osudoch mladých priateľov, Slováka Viktora Lesu (Roman Luknár) a českého žida Ticháčka (Vladimír Hajdu), po vzniku vojnovej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava. Najprv utekajú pred gestapom preto, lebo zdržali nemeckú vojenskú poštovú zásielku, za čo ich obvinili zo sabotáže. Napokon ich k úteku cez hranice donúti aj to, že v sebaobrane zabili tajného policajta. Počas svojej cesty sa stretávajú s ľuďmi rôznych charakterov, od ktorých závisí ich ďalší život...
Snímka získala na 30. Medzinárodnom festivale televíznych filmov v Monte Carle (1990) Cenu Červeného kríža Monegasque osobitnú cenu monackého princa (Prix de la Croix Rouge Monegasque) za film bojujúci za mier, myšlienky humanizmu, tolerancie a znášanlivosti.
Film vznikol podľa námetu Vladimíra Körnera, na scenári okrem režiséra a spisovateľa spolupracoval aj Marián Puobiš. Pre kvalitu filmu je rozhodujúce, že tvorcovia využili emocionálnu silu a napätie dramatickej záchrany vlastného života bez toho, aby sa vzdali ucelenej filozofie ľudskej existencie. Hoci je v snímke veľa akcie a napínavých situácií, kde ide obom postavám o život, najpodstatnejším je shakespearovsky tragický, baladický obraz šialenej doby.
Mimoriadne vydarený film vďačí za mnohé aj obom ústredným hrdinom. U Viktora dominuje bezstarostnosť a ľahkomyseľnosť, ktoré so sebou takmer automaticky prinášajú utrpenie a bolesť pre iných. Ticháček sa zase vyznačuje úzkostlivou opatrnosťou, takmer úplná strata vlastnej hrdosti a ceny. Komentáře uživatelů k filmu (10)
-
tron
„Keď už mám skapať, tak na čerstvom vzduchu.“ Asi jeden z najslávnejších slovenských filmov 80. rokov, čo hovorí za všetko. Je smutné, že u nás stačí urobiť priemerný film a už je to klasika. Snímka vypovedá o dôležitých, strašných veciach z našej minulosti. Ale i to sa dá urobiť zábavne. Nemyslím spracovať tému ako komédiu (hoci aj to sa dá), ale i SCHINDLEROV ZOZNAM bol svojím spôsobom zábavný – diváka strhol, chytil, nadchol, vydesil. CHODNÍK CEZ DUNAJ, ako väčšina slovenských snímok, sa dôležito topí vo vlastnej až smiešnej vážnosti, herci svoje party „preháňajú“, príbeh je odsunutý na vedľajšiu koľaj, strih chaotický a skratkovitý (postavy na zamrznutom jazere utekajú pred strieľajúcimi vojakmi a zrazu sú v dome) a postavy iba nudne „chodia a rozprávajú“, pričom ale dialógy a herecké výkony nie sú dosť dobré na to, aby to stačilo. Keď na konci postava X urobila stojku na moste, skutočne som nevedel, čo mám pod tým chápať. Ale predpokladám, že to mal byť jedna z ďalších stoviek slovenských metafor (najlepšie na všetko).(19.1.2011)
-
swamp
Další z mnoha filmů, které byly natočeny před revolucí, ale bez většího povšimnutí se odpromítaly až po ní. Je dobře, že se dramaturgie některých filmových festivalů rozhodne je zařadit do programu. Příběh z Protektorátu Čechy a Morava je silný a nabízí nám pokus útěk Slováka Viktora a českého Žida Ticháčka přes Slovensko do Maďarska (s plánem dostat se až na Blízký Východ). I když to Viktor odmítá, jejich pouto je větší než by se mohlo zdát.(1.5.2011)
-
dezorz
V 1989, na nezno revolucnom prelome socializmu na kapitalizmus sa na slovensku natocil v celku slusny thriller z vojnoveho prelomu kapitalizmu na socializmus.(8.5.2008)
-
vincent
Dôkaz, že aj na Slovensku sa niekedy natáčali dobré filmy. S dobrou kamerou, hudbou (tá záverečná pieseň mi driapala srdce), hercami, príbehom... Film o nekonečnom putovaní hrdinov, ktorí i napriek snahe stále stoja na mieste. Každá sloboda stojí nejaké osobné (ale žiaľ niekedy i ľudské) obete.(15.8.2005)
-
sator
Na slovenskou kinematografii jistě slušný výkon.(5.8.2010)
-
kaze
Neviem, prečo sa Slovákom tak strašne páčia filmy o putovaní hlavného hrdinu. Minimálne tri som už také videla a scenár je v nich o ničom. Konkrétne tomuto filmu úplne vypadávali časti, ktoré človek potrebuje k pochopeniu celkovej myšlienky. Aj to množstvo skvelých hercov, ktorí tam hrali, to nemohli zachrániť. škoda...(10.12.2002)
-
Elgin
Maly nenapadny snimok s nizkym rozpoctom a napriek tomu sa tvorcom podaril husarsky kusok kedze tento film bol oceneny i v zahranici. Doba protektoratu surovo vyobrazena, plna ludi ktorym neviete ci mozete verit alebo nie. Napetie je vystupnovane a pretkane celym pribehom, snad ho ani nebolo mozne inak ukoncit ako tragicky. Kazdopadne velmi silny zazitok s excelentnym Romanom Luknarom. 85%(24.11.2006)
-
Tominecek
Scénář Vladimír Körner, Marián Puobiš, Miloslav Luther. Cena Monackého Červeného kříže - MTF Monte Carlo 1990.(21.2.2009)
-
edie sedgwic
Stara ceskoslovenska tvorba ma urcite charakteristiky, ktore su citelne v kazdom snimku, co bol natoceny. Medzi ne patri urcita forma patetickosti, vaznosti a dramatickosti. Mnohi ju pre to odsudzuju, ja ju mam prave pre to rada. Okamzite spoznam to nase a okrem toho z tych charakteristik vyplyva jedna dolezita vec: aki sme my Slovaci, ze sme miestami prilis dramaticki, prehaname a emocie viac ako navonok prezivame vovnutri. Tento film nie je vynimkou. Nechybali ani drsne, az naturalisticke sceny a mnozstvo nasilia. Celkovy dojem je vsak velmi dobry, pacili sa mi vykony, zapletka a filmari zasa raz pochopili, ze zo zidovskej tematiky sa vzdy da nieco vytlct. Par slziciek minimalne.(31.8.2011)
-
Kozlowski8
Film, o němž jsem doposud neslyšel mne o to víc příjemně překvapil a velice na mne zapůsobil. Výborný příběh, u něhož jsem se ani chvilku nenudil, výborně vystižena atmosféra protektorátní doby, hezká hudba i výborné herecké výkony, především Luknára a Georgiany Tarjan. Režisér spolu s herci vynikajícím způsobem vykreslili pocity hlavních hrdinů. Pasáže, které měly být napínavé, napínavé byly, ty, které měly působit smutně a dojemně, tak dokonale působily. A erotické napětí mezi Viktorem a vdovou bylo od jejich prvního setkání stupňováno způsobem, který jsem v mnoha filmech neviděl. Vše se dělo nenásilně, přitom velmi emotivně. Po delší době pro mne výborný „domácí“ zážitek.(27.9.2011)
