Kandidát

Já podstatu filmu vnímám jako velmi povednou satiru na lidskou vyprázděnost politických elit. V záplvě všech těch gaunerů, lhářů a zlodějů pak stačí když přijde Venca z JZD a řekne "Já jsem Slovák jako vy" a rázem se stává žhavým kandidátem na nejvyšší posty v zemi. Tenhle tón hrál film skvěle. Horší to bylo s druhým tónem v podobě role reklamní agentury, její šéfa, to bylo křečovitý a prakticky tam nebylo ukázano nic z práce agentur, role medií je samozřejmě taky podstatná, ale tady ač se v obsahu zmiňuje rozhodně nedostávala prostor, který media maj v reálných volbách. Tohle považuju za nejslabší článek příběhu. Docela nečekaně dobře se zde vedlo humoru. Česko - slovenský dialog, tedy spíše slovenský monolog v mekáči dostal můj výtlem fakt po právu. Kdyby se povedlo líp vyhrát s koncem, moh být můj dojem z Kandidáta mnohem jasnější a tudíž lepší. (19.02.2014)

Takto by možno vyzeral film Tonyho Scotta, ak by sa rozhodol za svojho života natočiť politickú, respektíve spoločenskú satiru. Adam Lambert (nie ten americký gay spevák) je podľa svojho okolia k***t. Bohužiaľ majú pravdu a vy si to budete myslieť tiež. O to je odvážnejšie ho použiť ako hlavnú postavu príťažlivo vyzerajúceho filmu, pretože sympatický vám nebude a ani mu nebudete v jeho stávke držať palce. Podobne je to aj s ostatnými postavami, medzi ktorými vám najviac utkvie v pamati dvojica odposluchávačov, pripomínajúcich svojim správaním Shreka s oslíkom. Doporučoval by som s nimi radšej natočiť samostatný film, komédiu, pretože ich rozprávanie suchých vtipov miestami spomaľovalo rytmus filmu a napríklad veľmi vtipnú scénu v mekáči by som možno v prospech tempa kľudne vypustil. Problémom sa môže zdať aj motivácia hlavnej postavy čo sa týka samotnej stávky, čiže motora deja, vzhľadom na zvolený ironický štýl sa nad tým ale dlho zamýšľať nebudete a nakoniec to aj s miernym karikatúrnym vyznením Lamberta ladí. Film postupne ale uberá na reklamnej forme a začne sa sústrediť na dramatický vývoj deja. Kandidát je film, v ktorom forma veľa vypovedá o obsahu a v ktorom sa nájde množstvo trefných detailov, na ktoré si budete akoby náhodou spomínať ešte nejakú dobu po projekcii. No a teraz ma vážne zaujíma, koľko ľudí príde na najbližšie prezidentské voľby a aký typ kandidáta si vačšina vyberie. Aby sa nestalo, že pod ich vytlačenými menami budú volební komisári nachádzať perom napísané meno filmovej postavy, Petra Potôňa. To by bola vážne hustá irónia a vizitka našej buď ironickej povahy, alebo tuposti. (13.10.2013)

Človeka aj poteší, že na Slovensku začne točiť aj niekto iný ako utrpiteľskí elitárski umelci, čo dva krát za rok navštívia ústav pre problémovú mládež, potom sotia dvoch nehercov pred kameru, stlačia play a myslia si , že svojím "realistickým" pseudohumanizmom spasia svet. Bohužiaľ tento druhý protipól (filmy ako Kandidát) a ich snaha natočiť populárny žánrový film opäť raz nevyšla. Ešte by sa dalo prehltnúť, že je to celé jedno reklamné porno. Čaro réžie totižto spočíva v nastrihávaní makrodetailov ksichtov na fetišistické makrodetaily produktov prekladané nemotivovanými jazdami v celkoch zaberajúce kuchyne a kancelárie z dizajnových katalógov. Režisérovi, ktorý doteraz točil len krátke reklamy, však nepomáha ani scenár. Dialógy sú na pár miestach celkom dobre vygradované a sem-tam sa scenár snaží umne striedať dramatické pasáže s menej dramatickými, ale v celom príbehu je toľko logických lapsusov, toľko nedotiahnutej poučkovej strnulosti a remeselnej nedôslednosti, že je to až bolestivé. O prilepenom konci a zbytočnosti celej odpočúvacej línie ani nehovoriach. Najviac ma však otravuje vyznenie filmu. Pôsobí to, akoby to spískala partička frustrovaných "umelcov", ktorí si chcú ostro uťahovať z biedneho stavu súčasnej politickej kultúry. Narážky na sociálne istoty, na tendre a mediálne kauzy pôsobia však veľmi plytko a hlavne je ťažko určiť, kam mali byť smerované, keďže už samotné poňatie kandidáta je protirečivé. Na jednu stranu chce kritizovať súčasný spôsob vytvárania kandidátov populistickými politickými stranami za pomoci národniarskych symbolov, na druhú stranu však kandidáta heroizuje a chce, aby sme ho ako diváci milovali. Sú to teda len romantické bludy o skazenom politickom marketingu s konšpiračnou pointou o tom, že za všetkým sú zlí eštebáci. Film teda nie je ani len priemerná žánrová zábava, a už vôbec nie dielo s inšpiratívnym spoločenským presahom. Iba symptomaticky vypovedá o tom, ako sme všetci frustrovaní s Fica, ale nič proti tomu nevieme spraviť. Megaotravné sú aj inside jokes s populárnymi tvárami z kultúrnej brandže ako napríklad Baláž a Hubinák v televíznej ankete, ktoré nemajú absolútne žiadny zmysel a k smrti otravná je komická postava mladého afektované odpočúvača, ktorý akoby sem doplachtil z Krónerovho Lóve a jeho exploatačné rádobyvtipné jazykové okienka, ktorých motivácia je mi rovnakou záhadou ako plagát Liv Ullmann v jeho byte. Keď mi poskytne niekto rozumnú motiváciu, prečo má postava s mentalitou pubertálneho vtipálka v izbe megaplagát hereckej hviezdy autorského kina šesťdesiatych rokov, tak som ochotný pozrieť si Kandidáta znova a pohľadať v ňom ešte niečo na druhú hviezdičku, pretože ma mrzí, že sa ďalší slovenský film len mierne odliepa od spodnej hranice hodnotiacej škály. (13.10.2013)

Cynická črta o cynismu využívajícím ke svým záměrům lidí, kteří v sobě pořád živí naději, že bude líp, byť by byla sebevíce lichá, nebo dokonce mrtvá. Není to organický, plnokrevný film, postavy a jejich motivace jsou velkou měrou nevyjasněné, jejich hrubě načrtlé nesourodé rysy netrasují žádné uchopitelné osudy, s nimiž by se dalo sympatizovat či se vůči nim vymezovat, nedá se ve skutečnosti ani usoudit, která z postav reálně vidí do dění, dost možná žádná a všechno je to jen takové plácání, ale ani to není zřetelnou scelující výpovědí. Snímek nicméně nenudí a prozrazuje jak filmařský talent (zaujme kamera, střih, vystavění scén, ačkoli samotný scénář silnou stránkou není), tak určitou lidskou netrpělivost, nespokojenost a občanský apel, což je primárně sympatické. *~ (13.12.2019)