Madsbender

Najveľkolepejší naftársky epos od dôb, keď sa na jednom ranči stretli James Dean, Elizabeth Taylor a Rock Hudson. Až desivo precízna réžia, chladnokrvné majstrovstvo Andersona a monumentálny výkon Daniela Day-Lewisa. Film, ktorý zobrazuje číre zúfalstvo a bolesť, prenikanie nenávisti človekom až do morku kostí, posadnutosť mocou a mamonom peňazí. Všadeprítomná despocia ropných magnátov, náboženské pokrytectvo, prospechárstvo a túžba ovládať a ničiť. Zároveň veľmi zemitý film; Anderson ukazuje, ako zem dáva a berie, od príslovečného chleba, ktorý Daniel použije vo svojom prejave, až po ľudské životy. Naturalistické zobrazenie útrap a každodennej smrti v tej najsurovejšej podobe nedáva priestor aspoň na chvíľu utiecť pred hrôzou, šíriacou sa z filmu, ešte zvýraznenou virtuóznym mrazivým soundtrackom (jeden z najlepších, aké som kedy počul). Film o krutosti a nenávisti, spaľujúcej všetko navôkol, podlomujúcej sprvu psychické a neskôr aj fyzické zdravie Daniela Plainviewa. Paul Dano si mal za svoju rolu taktiež odniesť zlatú sošku, o tom nepochybujem. 100%

Bez chuti a bez zápachu. Veľmi plytký a vyprázdnený, pri všetkej snahe maximálne priemerný thriller, ktorý sa iba pokúša o pritiahnutie pozornosti obsadením (ktoré fanúšikov NCIS istotne poteší). Tentoraz je titulkové "podľa novely" úplne zbytočné, keďže z vnútorných monológov hlavnej postavy - rozprávača pochopí, že sa jedná o knižnú adaptáciu, aj malé dieťa. A to je jeden z problémov filmu; pravdepodobne existuje celá knižná séria, avšak film je (zatiaľ, ale dúfam, že to tak aj zostane) len jeden a takpovediac "navnadí" na príbeh bez pokračovania. Samotný prípad je hlúpou zlátaninou, postavy slovo logika zjavne v živote nevideli, rovnako ako scenáristi a režisér (asi preto tu radšej nemajú uvedené ani mená). Film je od prvého pohľadu silne televízny, spracovanie pokrivkáva, je tu veľa zbytočných záberov, ešte zbytočnejších dialógov, ale najmä nesympatických, alebo aspoň zlých hercov. Mark Harmon si zjavne toho "drsného detektíva so staromódnymi metódami" zabudol poriadne preštudovať, je zúfalo nevýrazný a od dôb NCIS má len jediný herecký výraz. To je ale ešte nič oproti Lole "keď sa usmejem vyzerám ako Susan Sarandon" Glaudini, ktorej postava je mimo odpudzujúceho (a značne desivého) zjavu vrcholne tupá a po lobotómii. Tiež by mala údajne pôsobiť drsne, ale to sa príliš nedarí. Zvyšok takmer ani nestojí za reč, je to predvídateľné, záver je strašný a napriek priaznivo sa tváriacej stopáži to dokonca nudí. Ale je to od 12 rokov, takže pokojne zavolajte detičky, otázka večerného programu je vyriešená. 30%

Budúcnosť animácie? Sem s tým, aj s tou čiernobielou a fantastickým OST! Pre tento krát odpúšťam aj naivný príbeh, lebo tu forma prevláda nad obsahom. Dal by som si to aj hneď znovu :-) 80% Video tu.

Hmm, čo tomuto infantilnému priblblému televíznemu skvostu udeliť? Myslím, že odpad! si to zasa nezaslúži, a... Šaňo, ty si debil! Ty si debil! 15%

Arnold váľa ako skutočný posledný akčný hrdina. Viac v tom nehľadajte. 60%

"Seppuku (česky „plátkování žaludku“, japonsky: 切腹) je japonská rituální sebevražda. V Evropě je též známá jako harakiri (腹切) (česky: „řezání břicha“), ovšem tento termín, který je tvořen stejnými znaky použitými v obráceném pořadí, je v Japonsku pokládán za poněkud vulgární a samotnými samuraji nebyl nikdy používán. Muži si v kleče prořízli břišní dutinu krátkým samurajským mečem (wakizaši) (překl. „společník“), a to vodorovně zleva doprava, pak mohl následovat ještě svislý řez. Následně jim pobočník usekl hlavu, aby tak ukončil jejich utrpení. Někteří bojovníci ale dali před stětím přednost vlastnoručnímu probodnutí hrdla či srdce." Zlomový bod japonskej kinematografie, epochálnych veľkofilmov a zobrazovania feudálneho systému a pozície samuraja v stredovekej spoločnosti. Kobajaši sa stavia spôsobom rozprávania a čiastočným formalizmom do priamej štylistickej opozície voči Kurosawovým monumentálnym freskám. Minimalizuje technickú stránku, dej presúva z otvorených priestranstiev do komorných priestorov domu klanu, odstraňuje všetky rušivé prvky a pozýva diváka do výtvarne a kompozične nádherne čistých miestností a nádvorí. Tie tvoria kontrast - základný prvok filmu - voči spôsobu života a obydliam vďaka politike šogunátu množiacich sa róninov (pozn.: rónin=samuraj bez pána). Strmý prechod z blahobytu a dostatku do chudoby, bez práce a len malými šancami na uplatnenie sa pôsobí nielen zúfalstvo a biedu, ale aj úpadok a smrť. Opäť sa dostávame ku kontrastu; šľachta a klany zachovávajú tradície a morálny kódex (tradičný motív cti), vedú politiku odstupu a za každú cenu sa snažia udržať svoje meno bez poškvrny. Dekadencia róninov im pôsobí problémy a je ich bezprostredne najväčším problémom. Príbeh sa drží komorného a minimalistického pojatia, odvíja sa pred nami pomaly, a len postupne odhaľuje skutočnosť. Rozdelenie na dlhé časové línie z minulosti a súčasnosti je pre rozprávanie dôležité; samostatne rozprávané "príbehy", ktoré hovorí pán domu Tsugumovi a Tsuguma pánovi domu sú sprvu rozdelené, ale neskôr sa spájajú do výsledného celku, ktorý mení pohľad diváka na predostrenú realitu. Kobajaši je v tomto bode veľmi kritický a nenecháva na dobovej spoločnosti a systéme suchú ani nitku. Zaujímavá je ale aj technická stránka - dynamické nájazdy kamery, postupný detail, diagonálne zábery a striedanie pozičných uhlov. Schválne upozorním na jeden detail - zatiaľ čo v úvodných titulkoch sledujeme obrazy zo stredovou kompozíciou, prípade dokonale rovné pohyblivé zábery vpred/dozadu/vpravo/vľavo, vo filme sú takéto zábery približne dva. Akoby aj kamera mala svojou nerovnosťou a zošikmeným prostredím upozorňovať na nespravodlivosť a zlé sociálne pomery. Obraz samotný však zaváňa perfekciou (najmä v zreštaurovanej verzii - vďaka bohu za kvalitné HD BluRay releasy). Hmatateľnú atmosféru filmu umocňuje len striedmo využívaná charakteristická uhrančivá hudba. Najlepším prvkom samotného filmu je však hneď po premyslenej a až prekvapivo dômyselnej (Kobajaši na mňa miestami pôsobil ako druhý David Fincher) réžii dychberúce fotogenické herectvo Tacuja Nakadaia (excelujúceho predovšetkým vo vynikajúcich dialógoch, ale aj ostrom boji), ktorý sa zapísal do análov svetovej kinematografie tučným písmom hneď vedľa legendy menom Toširó Mifune. Tvrdý pohľad, neústupný výraz v tvári, charakteristické povahové črty správneho samuraja. Pokojný, vyrovnaný. Obdobný výkon podáva v Kagemuši, ale až týmto filmom si vyslúžil priečku v mojich obľúbených. Vyvrcholenie filmu, bravúrne natočený súboj s majstrom Hikokuro Omodaka, a finálny masaker v sídle klanu patria k absolútnej špičke žánru. 100% POZNÁMKA: Zábery v titulkoch svojim pozdĺžnym pohybom symbolizujú samotný akt rituálnej samovraždy.

Pohodový teenage horor o partii spolužiakov, ktorí si vymyslia fiktívneho vraha a bavia sa tým, že ľudí presviedčajú o jeho existencii a robia si z nich žarty. Nebol by to ale správny horor, keby sa to nejako nezvrtlo, a tak sa objavuje skutočný vrah, ktorý lační po krvi... Uchádzajúci film, založený na známom príbehu o pastierovi ovcí, ktorý si dva razy vystrelí z dedinčanov, že na ovce zaútočil vlk, lenže keď príde skutočný, už mu nikto neverí... Prekvapivo ma to celkom bavilo, keď dôjde na vyvražďovačku, je rýchla a účinná - akurát samotné vraždy príliš dobre nevidíme. To je zámerom kvôli "geniálnej" pointe, ktorá netuším, či je natoľko rafinovaná, alebo zo mňa robí debila, ale úplne som ju nežral. Inak O.K. 60%

Nový český film to má ťažké. Jedným z hlavných dôvodov je fakt, že už nemá proti čomu bojovať a stavať sa do opozície (alebo len jednoducho nechce), a tak mu zostáva len prispôsobiť sa diváckym trendom. Výsledkom je to, čo vidíme v kinách - Troška, Poledňáková... A desiatky ďalších, komerčne úspešných tvorcov pracujúcich prakticky cez kopirák. A tu na scénu nečakane vstupuje Jiří Mádl, často obsadzovaný do filmov nie nepodobných tejto móde. Muž, od ktorého nikto nič nečaká, malý nevinný projekt, na ktorý verejnosť hľadí skôr s obavami ako očakávaniami. A práve to je dobre, pretože vďaka absencii očakávaní funguje Pojedeme k moři tak dobre. Originálny, hravý a nevšedný počin, ktorý zaujme formou aj obsahom. Na prvý pohľad nie veľa, na druhý pohľad film, ktorý môže niečo zmeniť. Nebudem sa už hrať so slovíčkami, podrobnejšie sa filmu venujem inde. Viac v recenzii (Obrazor). POZNÁMKA: Možno by som dnes hodnotil inak, ale zatiaľ sa mi to nechce zisťovať. Negatívnym ohlasom rozumiem, ale nestotožňujem sa s nimi.

"Tohle vypadá jako skladiště rekvizit masových vrahů." Skombinovať skrz na skrz typicky britskú komédiu, pametnícku romancu, konšpiračný thriller a vrstviace sa mystérium, to dokáže snáď len Hitchcock. Prvá polhodina, odohrávajúca sa v jednom hotelíku, je čistokrvná komédia bez jednoznačnej hlavnej postavy. Miesto nej tu máme paletu zaujímavých postavičiek, ktoré sa líšia nielen charakterovými črtami či zvykmi a zlozvykmi, ale aj štátnou príslušnosťou. Vzniknutá jazyková bariéra pôsobí efekt Babylonskej veže a je príčinou mnohých sprvu komických, neskôr závažných situácií a problémov. Od začiatku druhej tretiny, teda približne odchodu vlaku, do ktorého sa presúvajú naši "hrdinovia", sa situácia mení. Odrazu je v príbehu prítomná centrálna hrdinka, mladá snúbenica Iris Hendersonová, ktorá sa dostáva vinou podivného vývoja udalostí do prekérnej situácie. Tú ešte komplikuje spomínaná jazyková bariéra ako aj ignorancia postáv či ich rozdielna motivácia konania. Stará dáma, s ktorou sa Iris stretla už v hoteli a neskôr s ňou zdieľa kupé, z ničoho nič zmizne. Podľa všetkého si ju nikto nepamätá - alebo všetci klamú. Sprvu sme presviedčaní, že si Iris starú dámu pod vplyvnom úderu do hlavy len predstavovala, ale čoskoro sa začnú vynárať dôkazy o jej prítomnosti vo vlaku. Zaplieta sa do čoraz väčšej záhady a podivnej konšpirácie zdanlivo bez riešenia... Po celý čas je vo filme prítomný číry suchý britský humor, tak ako ho mám rád. Príbeh je síce pomerne naivný a ku koncu sa mi zdalo, že je príliš zjavne "hraný", ale nadhľad a rafinovaná hitchcockovská prekombinovanosť mu dávajú úplne nový rozmer. Len pre zaujímavosť, prestrelka pri vlaku v závere jasne vzdáva hold klasickým westernom, ktoré sa v tej dobe už slušne rozmohli (a s nimi aj hviezda Johna Waynea) a mám dojem, že sa odohráva v totožných lesných kulisách ako o 21 rokov neskôr slávne Na sever severozápadnou (s ktorou má film spoločný motív tajného spiknutia - žeby Hitch odkazoval sám na seba? To už nechám na vás.). Nechal som sa strhnúť a spolu s hrdinami som rozplietal spiknutie, smial sa o dušu, obhrýzal si nechty pri napínavej scéne na stene vlaku a všimol si klasického Hitchovho camea na nádraží :-) Ak nepočítam Alfred Hitchcock Presents, je toto môj tretí Hitch, a ja som takmer bezvýhradne spokojný. 95%

Typický britský "plastelínový" animák legendárneho dua Lord&Park, stojaceho za sériou Wallace&Grommit. A ako napovedá názov, je to skutočne poriadny úlet. Musím sa poohliadnuť po mojom dvd-čku, rád by som si to pozrel znovu. 85%