jhrasko

"Mala štrnásť a ja šestnásť, keď si sa narodil. Bola taká krásna, že sa ani umývať nemusela..."

NADČASOVÉ.

Povrchný film o povrchných ľudoch tváriaci(ch) sa až príliš fatálne, čím pôsobiaci ne-uveriteľne. Scenáristicky a dramaturgicky na úrovni fiaska, spracovaním strašne staromódne, akoby sa v 80.rokoch nielen príbeh odohrával, ale zabudli sa v nich i tvorcovia (postupmi, čiernobielym vykreslením postáv). Mimochodom, Philippe Sarde nehanebne vykradol Glassove noty z The Hours. NEHANEBNE.

Príliš mnoho slákov, málo duše, príliš motívov, málo života. Podchvíľou gýč ako poleno. Sasson Gabai každopádne za plných 5.

Prehliadka aktuálnych módnych trendov v slnečných okuliaroch alebo SUNGLASSES FEST 2011 (from Bangkok).

To the creators: "Please don´t blow me again..."

ONE WOMAN SHOW...and that´s all.

Pozoruhodná žánrová a pocitová vecička. Villeneuve sa podľa vlastných slov po jej realizácii na 8 rokov cielene odmlčal, nebol presvedčený, že ide správnou cestou. V porovnaní s Incendies, ktoré nasledovali, v mnohých smeroch pravdivejšia a úprimnejšia výpoveď (akokoľvek neučesanejšia je).

McCarthyho jednoznačne najdiváckejší film a pre mňa sklamanie 46.MFF KV. Na rozdiel od The Station agent a The Visitor, ktoré ho vďaka dokonalej symbióze silného príbehu a práce s hercami zaslúžene vystrelili na autorské výslnie, je chyba Win Win v príbehu podsúvajúcom modelové situácie tak typické pre americké rodinné filmy (a feel good movie), ktoré nemám rád. Herecky absolútne (Alex Shaffer je objav), pocitovo naopak absolútne neuspokojivé.

JELENA = TY MALADEC !