Bezejmenní

Popravde som očakával, že majster desivých scén Jaume Balagueró mi vo svojom celovečernom debute, ktorého projekciu som dlho odkladal, viac zabrnká na nervy. Los Sin nombre (Bezmenní) vlastne ani nie sú plnokrvným hororom a žánrovo by som ich primárne zaradil skôr medzi temné mysteriózne krimi ako sú Se7en, Vraždy podľa Judáša, Jezdci Apokalypsy, Purpurové rieky a pod.. Vyšetrovanie, ktoré tu prebieha sa však miestami vyvíja na môj vkus chaotickým smerom a nezorientuje sa v ňom ani divá sviňa... (18.12.2017)

Jaume Balagueró je môj obľúbený tvorca a tak som si chcel konečne pozrieť i jeho prvotinu. Pri pozeraní, ale vysvitlo, že som už dávnejšie film videl, len som ho nehodnotil. Ja som u tohto režiséra zvyknutý, že ma hned posadí na riť a bude do mna hustiť len intenzívne napätie ci gore efektnosť. Tu vidieť, že sa ešte len zoznamoval, čo si môže dovoliť a čo nie. Takže nebolo to na štýl ani Rec, ani nepremožiteľne zlo a vobec nie ako Musa alebo Venus. Toto je viac  krimi thriller podobajúci sa na purpurové rieky alebo Sedem. Ten komorný príbeh o matke, ktorá hľadá mŕtvu dcéru a pátranie ju zavedie do temných zakutí ponurých miest má v sebe niekoľko zaujímavých situácii a aj atmosféra vo viacerých momentoch silnie, ale to pomalé napredovanie v príbehu a celkové tempo je na tohto režiséra niečo nevídané. Tu nezáživnosť chcel trocha rozbiť pointov, ale tá sa dá v pohode uhádnuť už oveľa skôr. Tak tato prvotina chvalabohu neukázala smer vynikajúceho režiséra, kam sa budú jeho ďalšie kroky uberať. Každý môže mat horšiu chvilku a tento si ju vybral hned na začiatku, ale potom.... (12.02.2023)

Když je nalezena zavražděná dívka, její matka Claudie se zhroutí, ale nakonec jí nezbývá, než se s osudem smířit. Jenže po pěti letech se dcera ozve. A kdyby Claudie věděla, kam ji dovedou spletité cesty pátrání, tak by raději zůstala sedět doma ve svých vzpomínkách. Špinavý snímek má poetiku italských a španělských hororů a giall ze sedmdesátých a osmdesátých let. Staré domy se schodišti a nejezdícími výtahy, vybydlené sanatorium a hotel, odkazy na okultní skupiny (Thule), zvrácené experimenty v koncentračním táboře Dachau a pátrání po extázi, které tak trochu připomene budoucí Mučedníky (2008). Příjemná atmosféra a tušení nedobrého konce. (29.11.2019)

Můj asi nejlepší Balagueró. Dokonce se mi Los sin nombre líbil víc než REC. Tématika nacistického okultismu mi je docela blízká a je škoda, že se jí filmaři neujímají více. Snímek je od začátku tajemný, napínavý a má příjemnoě mrazivou atmosféru. Já osobně jsem každý další záběr hltal a čekal jsem, co nového přinese vyšetřování, jak matky, tak vysloužilého policajta. Závěr, který měl šokovat zrovna moc nešokoval a trošku mi pokazil celkový dojem z filmu. Kdyby závěr byl trošku více tajemný, tak dám plný počet hvězdiček. Tenhle závěr mi přišel moc obyčejný. (31.12.2011)

„Hovoríme tomu perverzita.“ Balagueró je môj obľúbený hororový režisér (TEMNOTA, NEPREMOŽITEĽNÉ ZLO, [REC] 1 – 2) a pôvodne som chcel dať 80%. Ale objektívne musím dať „iba“ lepších 60%. No rýchlo dodať, že ak máte radi to, čo s hororom od roku 2000 robia Španieli, mali by ste si LOS SIN NOMBRE pozrieť. Čím som starší, tým viac vyhľadávam horory s príbehom a tento ho má, takže gore rozumne ustúpilo do úzadia (čo je ale u Španielov našťastie takmer samozrejmé). Bohužiaľ, hoci po vizuálnej stránke vyzerá dobre, herci podávajú kvalitné výkony vďaka vierohodne napísaným rolám, niektoré scény sú v dobrom nepríjemné a Balagueró zasa takmer z ničoho vytvoril kus poctivej hororovej atmosféry, scenár mi pripadal niekde od polovice čoraz zamotanejší. Priznám sa, že som na prvé pozretie skoro vôbec nepochopil, o čo teda vlastne išlo, kto vlastne zomrel (a prečo, koho rukou a ako) a prečo sa „to všetko“ vlastne stalo. (27.05.2011)