Mastičkář

Přestože režisér Jerzy Hoffman se proslavil spíše epicko-historickými příběhy, ve kterých uměl vždy dobře navodit výrazně historickou filmovou řeč. O to více se dá říci, že mě mile tímto filmem překvapil. Poeticky naladěné duše to spíše ocení. Film dovede vtáhnout živostí, smutkem, lyrikou a nezaměnitelným příběhem podobenství obrazu lásky a spravedlnosti, v němž čas rychle běží a je jak stvořen pro potěchu duše. Co víc dodat? Stojí jistě za úvahu, čím že tak cukrkandlová romance osloví a zanechá cosi, co nelze do detailu popsat. Kdo ví, možná krásnou souhrou skvělých polských herců nebo pečlivě vybranou tvorbou exteriérů či dobovými reáliemi. Nejspíše to ale bude přímočarou poetikou prodchnutou obsahem krásně lidských věcí. (30.10.2017)

Pred pár rokmi som začal ráno čítať knihu Mastičkár a neodložil som ju, dokedy som ju nedočítal niekedy v noci. Prežíval som na konci niečo podobné, čomu sa hovorí katarzia. Inými slovami som plakal. Niečo podobné sa mi stalo aj po pozretí tohoto krásneho filmu a solídnej adaptácie románu. Dá sa povedať, že veľmi podobne som si predstavoval svet knihy v realite filmu. Ja viem, že postavy sú čiernobiele a tie "zlé" musia najskôr precitnúť, aby sa z nich stali tie "dobré". Ťažko hovoriť o psychologickom filme, celkom naivne sa prehráva, ale kúzlo tohoto filmu je niekde úplne inde. Je to taká naivná, ale krásna viera v ľudskosť a v nájdení svojho šťastia na svete. Pokiaľ s tým má niekto problém, tak to chápem, ale koľkokrát sa mi po filme stane, že som dokonale dojatý.... (04.01.2014)

Je to síce neuveriteľný príbeh, ale krásne ľudsky natočený. Hlavného hrdinu jednoducho musíte milovať, v tom najčistejšom zmysle slova.. a prostredie poľského vidieka vám nebude nikdy milšie. Z každého záberu ide pokora a sústredenosť, nič nie je triviálne, hoci sa človek často pousmeje. Je zaujímavé, keď aj po rokoch zistím, že film má pre mňa takmer rovnaké čaro ako z čias môjho detstva. (03.03.2021)

Tento príbeh je ako rozprávka a páčil sa mi, napriek tomu, že práca chirurgov mi je nepríjemná, obzvlášť som mal nepríjemné pocity pri lámaní kostí nôh, či operácii hlavy, ale našťastie to skončilo ako skončilo. Viem ospravedlniť isté dobové reči, svojim spôsobom je dobré, že sa snažia byť podobné, no toto mi prišlo v mnohých dialógoch také hrané, inokedy zas naivné a inokedy mi tam zas chýbali nejaké rady a tipy, keď už je to film o Mastičkárovi, prípadne záver som čakal s nejakým vyvrcholením obhájenia slobôd so zodpovednosťou a nie tak, ako to dopadlo a to aj prvá polovica sa mi zdala slabšia a tak nechápem ako to kedysi mohli ešte rozdeliť. Každopádne zaujímavý film a myslím, že je to to lepšie z poľskej kinematografie, navyše ten odkaz filmu je ozaj silný. (05.04.2015)

Aj keď som videla film pred mnohými rokmi, silný zážitok vo mne ostal dodnes. Je to naozaj veľmi vydarená adaptácia románu Tadeusza Dolegu Mostowicza. Veľmi dobre si pamätám s akými červenými očami sme vychádzali z kina - celý náš minikolektív z práce, vrátane môjho bývalého šéfa, veľkého "tvrďasa". Tento vydarený kúsok poľskej kinematografie by niekto mohol nazvať aj nasladlým, ale má v sebe tak hlbokú myšlienku, že dokáže vyvolať v divákovi doslova návaly emócií. Mimoriadne oceňujem Jerzyho Hoffmana za scenár a réžiu a herecký výkon vtedy 31 ročnej Anny Dymny, jednej z najlepších poľských herečiek, ktorá v čase vzniku filmu (1982) bola už štyri roky vdovou. Veľký obdiv si zaslúži Jerzy Binczycki, ktorý dokonale zvládol postavu profesora Wilczura, vzdelaného a citlivého muža, aj dedinského mastičkára, ktorý svojou charizmou získa sympatie a úctu celého okolia. (10.11.2008)