Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Filmové zpracování autobiografie "Po zarostlých stezkách" vypráví příběh Knuta Hamsuna, norského nositele Nobelovy ceny za literaturu. Sleduje život hrdiny (Max von Sydow) a jeho ženy Marie (Ghita Nørby) v období od 30. let do roku 1952, jejich vývoj od společensky adorovaného páru přes jejich kolaboraci s nacisty v okupovaném Norsku až po poválečný soudní proces za vlastizradu. (e-R)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (20)

misterz 

všechny recenze uživatele

Precízne a historicky presne filmovo spracovaný životopis tohto nórskeho básnického velikána. Teda, ten sa na nudný život rozhodne sťažovať nemohol a na krátky tiež nie. Potešila ma aj pekne vykreslená dobová atmosféra spolu s medziľudskými vzťahmi súvisiacimi s nemeckou okupáciou. Bohatá paleta ľudských vlastností a charaktorov poskytla veľa myšlienok na zamyslenie. Len škoda toho občasného pomalšieho tempa a možno aj miernej uťahanosti dejovej linky. Čo sa týka hereckého výkonu M. von Sydow, tak to sa už asi budem opakovať, ale nedá mi, bez neho by to nebolo ono, opäť niečo nezabudnuteľné. 75/100 ()

majo25 

všechny recenze uživatele

O Hamsunovi som dosiaľ nepočul, po filme sa to však zmenilo a divák má jednoducho chuť sa dozvedieť nielen pravdu ale aj niečo naviac. Spracovanie je skôr priemerné, veľmi dlhá stopáž a vágny a tiež dlhý začiatok tiež nenadchne; zaujímavý je však námet, ktorý je postavený na autentickej reálii. No a v neposlednom rade musím vyzdvihnúť znamenitý výkon von Sydowa. Nie že by nebol vždy zárukou nadštandartu, ale tuto exceluje. ()

Reklama

NinonL 

všechny recenze uživatele

Po shlédnutí filmu jsem dostala velkou chuť přečíst si knihy tohoto pozoruhodného spisovatele. Ve filmu není příliš sympatický, většinou právě naopak. Ale vyzařuje z něho něco čistého, ryzího. Doufám, že takové budou i jeho knihy. Zvláště mě zajímá jeho poslední kniha, která vzniká i ve filmu, Po zarostlých stezkách. Více než o válečné drama jde o film psychologický. Zajímavý je nejen Knut Hamsun, ale i jeho žena, ambiciózní dáma, kterou každý přehlížel. Film je poměrně dlouhý, ale jako psychologickou studii největšího norského spisovatele všech dob, doporučuji. ()

dr.horrible 

všechny recenze uživatele

Ja už som videl k Dostojevskému prirovnávať aj Flannery O’Connorovú, ale za mňa mu bola najbližsie Hamsunova raná tvorba. Presnejšie by som to nazval Dostojevským na speede. V literárnom svete je hromada kontroverzných postavičiek a tak ako mal Charles Bukowski najobľúbenejšieho autora antisemitského blázna Celineho (obvineného z vlastizrady, odsúdeného a vykázaného z Francúzska za kolaboráciu s nacizmom, vo Francúzsku dodnes zakázaného), tak mal môj obľúbenec Henry Miller za vzor Knuta Hamsuna (obvineného z vlastizrady, opovrhovaného, odsúdeného v Nórsku pre kolaboráciu s nacizmom). Raný Hamsun slúžil ako vzor pre Millerovu tvorbu  (spolu s Dostojevským) a hlavne v Millerových neskorších dielach je Hamsunov vplyv na jeho štýl jasne patrný.  Zároveň bol Hamsun jedným z dvoch najväčších literátov nórskej histórie (spolu s Ibsenom), a držiteľom Nobelovej ceny za literatúru, ktorého dielo je natoľko uznávané, že ho vydávali dokonca komunisti (osobne mám doma české, socialistické vydanie Hladu z roku 1959)! Pokiaľ ide o mňa, nečítal by som Hamsunove pro-hitlerovské pamflety, rovnako ako by som nečítal napríklad Celineho Školu mŕtvol, ale tak ako obdivujem dielo komunistu Brechta, alebo sledujem filmy komunistov Godarda a Pasoliniho, nevidím dôvod sa vyhýbať ideologicky nezafarbeným knihám kontroverzných autorov (pointa je, vedieť zlo identifikovať). Čo sa týka Hamsunovej kontroverzie sa samozrejme nechystám tvrdiť, že na 100% viem, kde je pravda. Na druhú stranu tu sú veci, ktoré by stálo zato spomenúť. Začnem stranou jeho obhájcov: Argument často používaný na dokázanie Hamsunovej viny; jeho nenávisť voči imperialistickému Anglicku, nie je dôkazom Hamusonoveho nacizmu. V jeho dobe  (a ešte desaťročia po nej) bolo Anglicko stále jednou z najväčších koloniálnych veľmocí. Tiež je známym faktom, že značná časť sveta (vrátane časti nacistov samotných) sa o dianí v koncentračných táboroch dozvedela až po ich oslobodení. Masovo známe sú napríklad fotky z premietania hrôz koncentrákov nemeckým vojakom v Norimbergu. Tiež by sa hodilo podotknúť, že antisemitizmus nebol čisto nemecká vec. Najznámejšie su asi ruské pogromy na židov (opakovane zdramatizované napr. vo Fidlikantovi na streche), ale aj americký antisemitizmus, o ktorom sa dočítate napríklad v dielach Arthura Millera. A tiež je pravdou, že Hamsun strávil veľkú časť života na usadlostiach, odstrihnutý od civilizácie. I tak si ale myslím, že mu tento film veľkú časť viny uberá. Knut Hamsun dokázateľne vedel, že jeho diela slúžia ako zložka nemeckej, nacistickej propagandy a  sám osobne Hitlera navštívil. Bol zastáncom nacizmu v dobe, keď okupoval jeho vlasť. A nakoniec a predovšetkým; jeho extrémny konzervativizmus badať už v jeho dielach z konca devätnásteho storočia. Je pravdepodobné, že v jeho presvedčení zohrala rolu aj rodina, tiež je ale známe, že prijal trest za vlastizradnú kolaboráciu, možno nie natoľko ukrivdene ako  Louis Ferdinand Celine, aj tak ho ale sám označoval za porážku. Po smrti Hitlera mu napísal nekrológ, ako veľkému šťátnikovi. Poznáte ma, neverím na súhry priveľkých množstiev náhod a aj keď naozaj nie je známe žiadne Hamsunove antisemtiské dielo, nebol predsa úplne slepý. Jeho obdiv k Hitlerovi netrval dni, ale roky, a na barák mu zatiaľ napľula polovica Nórska. Ako som ale povedal, nechystám sa tu vyjadriť akýkoľvek definitívny názor. Snaď len ten, že Hamsun nebol Celine. A zasa o prípadoch (ktoré spomína film), že sa Hamsun pokúšal pomôcť oslobodiť niektorých židov, som doteraz ani nevedel, takže kde je pravda evidentne konečne nezhodnotím. Možno mi príde trochu tendenčné, vykreslovať ho takmer nesvojprávneho už niekde v polovici vojny, obzvlášť, keď v čase rozsudku (po vojne) bol aj cez duševnú chorobu stále pri zmysloch. Nehovoriac o obsahu jeho audiencie u Hitlera (vo filme sa búri), ktorej autentickosť skrátka nemá kto dosvedčiť. Tak ako nemá kto dosvedčiť jeho motivácie napr. pri písaní Hitlerového nekrológu, ktoré film (dosť možno) fikčne predostiera ako výsledky snaženia jeho manželky. Každopádne film je to nadpriemerný a Max von Sydow je veľký herec. () (méně) (více)

Crocuta 

všechny recenze uživatele

Fascinující příběh velkého skandinávského spisovatele a příklad toho jak se i přesvědčený humanista může zaplést s totalitní mocí. Maxi von Sydow, ač se to nezdá, nebylo v době natáčení ještě ani sedmdesát, ale Hamsunovu postavu zvládl skvěle a do jeho dlouhověkosti mu dnes už také mnoho nechybí :-) . ()

Zajímavosti (2)

  • Představitelé hlavních rolí ve filmu mluví svými rodnými jazyky - Max von Sydow švédsky, Ghita Norby dánsky, ostatní postavy pak norsky, případně německy. (skudiblik)

Reklama

Reklama