5 centimetrů za sekundu

Je to výborná animovaná romantická dráma. Má celkom dobrý príbeh o mladíkovi, ktorý sa už na základnej škole zblížil so svojou spolužiačkou a tak spolu vytvorili nerozlučný pár, lenže je nútená sa odsťahovať, no aj tak spolu stále udržujú kontakt a on za ňou nemá problém zájsť aj dlhú cestu vlakom. Ale roky plynú, jeho si obľúbi aj iné dievča, no časom sa ich cesty znovu stretávajú. Spracovanie sa mi páči, ale k úplnému ideálu tomu stále ešte trochu chýba. Jednoznačne hlavný a asi aj jediný výraznejší problém je v dĺžke, pri rozdelení na tri kapitoly, ktoré sa navyše ešte odohrávajú dlhšie časové obdobie po sebe je hodina skutočne málo, kvôli tomu sa tu toho ani moc neudeje a ani nie je čas na lepšie prepojenie. Ale inak sa to vydarilo, celý čas je to skutočne výborné, získalo si ma to od prvej chvíle a bavili ma všetky tri kapitoly, hlavne tou mimoriadne podmanivou atmosférou, poetická stránka je úžasná, je tu plno perfektných silných okamihov a všetko to ukončuje nezabudnuteľná záverečná sekvencia, som veľmi spokojný. Chválim aj jednotlivé postavy, ktoré sú veľmi dobre podané a určite si získali moje sympatie, rovnako aj tie vzťahy medzi nimi sa vydarili, takže romantika je na vysokej úrovni. Po stránke animácie sa o ničom inom, ako úplnom nadšení hovoriť nedá, toto je asi absolútny vrchol, jeden perfektný záber strieda druhý, skutočne nádherná scenéria, prekrásna nočná obloha, zmysel pre detaily, jedna z najpôsobivejších vizuálnych stránok, s kými som sa vôbec stretol. A k tomu aj veľmi pekná hudba a kvalitný strih, obe stránky vyniknú hlavne v záverečnej sekvencii. Tu stačilo málo, skutočne len trochu upraviť scenár a celé to predĺžiť a neváhal by som s plným hodnotením, ale aj takto je 5 Centimeters per second jeden z najlepších animovaných filmov, aké som vôbec videl a viaceré situácie sú jednoducho nezabudnuteľné, hlavne tá záverečná. 83% (26.03.2013)

Při sledování první kapitoly jsem byl mírně rozladěn, že koukám prakticky na to samé, co posledně a předposledně. Opět je hlavním tématem odloučení dvou přátel z dětství, chlapce a dívky, a následné (ne)hledání cesty zpět k jeden k druhému. Jenže zbylé dvě části mě totálně uzemnily a rozmetaly všechny pochyby na kousky. Obzvláště konec a jemu předcházející koláž jsou úplně odzbrojující. Šinkaiův nejemotivnější a nejlepší film, snad jen s tou kýčovitostí některých výjevů to občas trochu přehání. (01.08.2007)

Prvá a druhá kapitola ma vôbec nebavili. Druhá sa mi páčila najviac, pripomínala mi rôzne príbehy, ktoré som čítala v knihách. Chalan povie niečo milé a dievča v duchu kričí od nadšenia... no a ja spolu s ňou a to som prežívala aj pri druhej kapitole. Tretia vo mne nezanechala takmer nič. Bohužiaľ. Asi zrejme viem viacej "súcitiť" s teenegermi ako s 13 ročným príliš poetickým chlapcom alebo dospelým mužom, ktorý (podľa toho ako vyzeral) mohol mať už dávno ženu, ktorá by ho ľúbila alebo teda aspoň na každý prst jednu. Proste som čakala niečo dojímavejšie a dramatickejšie z toho čo tu ľudia písali. No ale tretia kapitola tak pri tej som sa určite tvárila ako kameň. Jednoducho druhá vyvolala vo mne emócie a ostatné nie. Bodka. (11.07.2014)

Příliš krátké příběhy mě nedokázaly vtáhnout do atmosféry smutku, ztráty a smíření. Navíc některé scény byly příliš kýčovité. Všeho bylo zkrátka "příliš" - příliš málo nebo příiš mnoho. Přesto se našlo pár okamžiků, kdy jsem se téměř stala modelovým divákem. Navíc mám pro japonské kreslené filmy slabost...takže takové dojemné tři hvězdičky. (22.04.2012)

Už dávno mnou nelomcovali polovicu filmu zimomriavky, zatiaľ čo druhú polovicu som mal chuť plakať, smiať sa, alebo oboje zároveň. Neskutočne podmanivá atmosféra a teraz nehovorím len o dokonalej animácii, ale aj o dokonalom ohudobnení, si ma získala hneď v úvode, odkazy pre pozorných Shinkaiových divákov, ako bol Chobi a Mimi, predstavovali len akúsi čerešničku na torte. No napriek neuveriteľne veľkom emočnom náboji, ktorý tento film bezpochyby mal, začínam byť z Shinkaiovho rýchleho klipovitého strihu a poviedkového rozprávania trošku frustrovaný. Chce to zvoľniť tempo, nechať tú krásu pomaly prenikať do žíl, pri takejto koncentrácii to obyčajný emocionálny človek ako ja, nedokáže spracovať. Chcem dvojhodinový epicko-lyrický elaborát o láske. :) A ešte niečo. Nepripomínal vám vonkajší pohľad na vlak, vláčik z Miyazakiho Spirited away (najkrajšej filmovej scény vôbec)? Ale možno už len hľadám jablko medzi hruškami. :) (16.06.2008)