Reklama

Reklama

Obsahy(1)

I vysokoškoláci žijí své obyčejné dny, věnují se studiu i zálibám, ale současně na ně doléhá zjitřený pocit nukleárního ohrožení. (oficiální text distributora)

Recenze (14)

Vesecký 

všechny recenze uživatele

Film jako celek jsem nepochopil. Nosnou myšlenkou mělo být připomenutí výbuchu v Hirošimě a Nagasaki. Celým dílem se prolíná četba z jakési novely o výbuchu v Hirošimě. V době, kdy díky úsilí socialistických států docházelo k uvolňování mezinárodního napětí, stále hrozilo nebezpečí, že někdo zmáčkne onen osudný knoflík. Je tomu ostatně i dnes. Žádnou souvislost s plánem na rozmístění nukleárních hlavic na Kubě bych v tom neviděl, USA vždy tyto hlavice měly na dosah socialistických států. Skupina studentů - medici, sochaři, technici, astronomové - žijí svými radostmi s láskami skutečnými či pouhými flirty, ale i starostmi z vykonání zkoušky. A co ta první vteřina po výbuchu? Ta přece rozhoduje, protože po ní už zpravidla stejně nic není. - No, ale na víc než jednu hvězdičku to prostě není. ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Do filmu som išiel s tým, že to bude ďalší z psychologických filmov, ktorým chce režisér odradiť diváka od sledovania. Úvodné titulky s nepríjemnými pazvukmi také aj boli, ale nasledoval celkom normálny film s dejom, prirodzenými dialógmi a zábavnými príbehmi. Film má byť asi aj upozornením na jadrové nebezpečenstvo, tá forma s výbuchmi a prerozprávaním následkov mohla byť na šesťdesiate roky fajn, len to trochu nešlo dokopy s príbehmi študentov. A keby som všetko pochopil, možno by som to dokopy spojil. Snáď inokedy. Hudba vo filme je hrozná, samozrejme len tá originálna, Beatles je fajn, ale kamera, tie pohľady dookola sú výborné, to som sa cítil ako priamy účastník príbehu. –––– Vieš prečo prednášam starcom o rádioaktívnej smrti? Aby som mal za čo chlastať. –––– Povedz: Tu sa šašo suš. Pojašený šašo straší v Šariši. ()

Reklama

majo25 

všechny recenze uživatele

Psycho-spackána výpoveď o niečom, nad čím vysokoškoláci určite neuvažujú. Otrasná hudba-kakofónia, ktorá má akože evokovať nukleárnu bombu, kombinovaná s populárnou hudnou vtedajších zahraničných interpretov. Ťažkopádna avangarda, ktorá chce komplikovane niečo povedať - mne však bolo úplne jedno, čo chcel povedať, vizuál (ešte k tomu vyzerajúci ako by bol točený 15 rokov dozadu) i audio ma dokonale odradzovali. K tomu slabé a menej známe obsadenie a ešte slabšie herecké výkony, možno s výnimkou Fera Veleckého. Právom zabudnutý film patriaci zaiste k novej vlne. ()

Hamaradža 

všechny recenze uživatele

Prekvapivo príjemný a značne pôsobivý príspevok do (česko)slovenskej novej vlny, Grečner je občas síce trochu priveľmi doslovný, nasilu avantgardný, neohrabane dávajúci hold svojim Hirošimským vzorom, ale - nádejných študentov a tým pádom i svoje postavy však má rád, je k ním pozorný, je nepochybne odvážny a ako s húževnatým plamienkom jemne páliacim socialistický realizmus s ním nejde nesympatizovať. 3,5* ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Študentský život a hrozba atómových bômb. Uvedené prepojenie vyplynulo zrejme z permanentného ohrozenia v časoch studenej vojny, zosilneného aférou s rozmiestnením jadrových hlavíc na Kube v r. 1962, dotýkajúcej sa väčšiny spoločnosti. Spájať mladosť s Hirošimou a k tomu oslím mostíkom pridať osobne preciťovanú bolesť II. svetovej nevyznelo presvedčivo. Ľahkomyselné, bezprostrednou skúsenosťou žijúce študentské mysle sa totiž nezlučujú s rádioaktívnou záťažou. Mimo tohto umelého konštruktu obsahuje film sympatický pokus ukázať partnerské prelietavanie a hľadanie autentického sebapotvrdenia(umeleckou tvorbou, prednáškami) formou, vzdialenou dovtedy panujúcemu realizmu v slovenskom filme. Rozšantený tanec jive ako séria fotografií, strihy chvíľ, trávených v uliciach, vystihujúce študentskú túžbu obsiahnuť celé mesto, kamerové nadhľady a progresívna industriálna hudba Iľju Zeljenku, poukazujúca na technologický pokrok a strojovosť patrili ku kladom filmu, ktorý ako celok patrí k odvážnym, no nepríliš presvedčivým pokusom slovenskej novej filmovej vlny. 50%. ()

Galerie (2)

Zajímavosti (4)

  • Režiséra upozornili, že film mal prázdne kiná a riaditeľstvo štúdia Koliba povedalo, že na takéto filmy už nedá "robotnícke" peniaze. (Raccoon.city)
  • Režisér Eduard Grečner potřeboval k této své filmové prvotině tzv. režijní supervizi. Tohoto úkolu se zhostil Štefan Uher, u kterého Grečner působil jako asistent režie u několika filmů. (mchnk)
  • Snímka sa natáčala v Bratislave. (dyfur)

Reklama

Reklama