Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Tradičně ve filmech láska čeká na postavy, které odpovídají normám většinové společnosti. Provokativní japonský režisér Sion Sono v absurdně nadsazeném čtyřhodinovém ponoru do světa perverzí, mánií a fantasmagorií naopak do cesty Amorovým šípům staví úchylné a psychicky labilní jedince. Ve vyprávění protkaném psychoanalýzou a katolickou věroukou se pak láska stává ultimativním vykoupením. Film pojednává o tenké hranici mezi perverzností a normálem, přičemž se zaměřuje také na vágní mez dělící katolickou církev od fanatických sekt. Autor ovšem nevytvořil zanícený pamflet proti všemu svatému, nýbrž groteskně pokřivenou love story, v níž neduhy moderní společnosti nabývají bizarní podoby. Stylově film evokuje afektovanost japonských animovaných seriálů pro dospívající mládež a současně na mnoha místech vzdává hold bohaté historii japonského exploatačního filmu. [44. MFFKV 2009] (oficiální text distributora)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (254)

Astaroth12 

všechny recenze uživatele

Náboženstvo, viera, posadnutosť, túžba niekoho vlastniť. Toto je malá vzorka z tém, ktoré film rieši a nebyť Sona, aby tam nezamiešal aj ľudské úchylky a aj nejaké tie milé perverznosti.  Film má krutú stopáž, ale mne to osobne vobec neprekážalo, práve naopak, ešte by som nejaké minúty navyše uvítal.  Veľa filmov, ktoré sa opierajú o náboženstvo či vieru sa berú príliš vážne a aj keď je aj tu sekta, ktorá rozvracia rodiny, tak je to brané s takým nadhľadom,  bez nejakých trápnych moralizovaní. Do tých 237 minút tento talentovaný režisér  vtlačil toho toľko, že niekto by z toho spravil tri filmy, ale jemu stačilo na rozvinutie viacerých príbehov necelé štyria hodiny a ukočíroval  to ukážkovo. Nie je to chaotické a to vedľa seba sa rozvíjali príbehy o láske, perverznostiach, viere a nezabudlo sa ani na gore efektnosť či manipuláciu s ľuďmi a ich vedomím. Veľmi úsmevné bolo, keď prišiel majster vo fotení, to mi trocha prišlo, ako keby film parodoval snímky ako karate Kid a iné. Ale aj to bolo také slušne spracované a veselé. Od začiatku som vedel, aké hodnotenie filmu dám a finálny kill Bill odstrel to len potvrdil. ()

JohnMiller 

všechny recenze uživatele

Fíha, to vám teda poviem, toto bol Najčudnejší romantický film aký som kedy videl. Absurdita tu nekladie hranice pred ničím. Je to jeden z tých filmov, ktoré buď neznášate alebo milujete. Pre fanúšikov, alebo respektíve skôr v tomto prípade pre fanúšičky, to asi nebude to pravé orechové, keďže sa snímka vysporiadala s klišé vzťahov, či už rodinných alebo ľúbostných, proste medziľudských vzťahov, dosť svojsky a to nesmierne bizarným spôsobom. Predsa tak Japonsky. V svojej podstate to je veľmi chladná a drsná satyra na náboženstvo a ich sektárske odnože. Bizarný, aspoň ja ho tak vnímam, Japonský režisér, Šion Sono, ináč nesmierne plodný, ma už predtým zaujal snímkou Why Don't You Play in Hell?. Videl som od neho zatiaľ málo vecí, takže nemôžem povedať, že ho obdivujem či niečo také, Japonská kultúra ma akosi nepriťahuje v kinematografii, ale čo som zatiaľ od neho videl, ma celkom bavilo,a veru aj tento jeho 4 hodinový opus nieje výnimkou. Je to dlhé, ale diváka rozhodne nenudí. Po 15 minútach som si povedal: Však tento tvorca si minul skvelý námet na film už po štvrť hodine! A v takomto plodnom tempe to pokračovalo až do konca. Je tu nesmierne veľa zápletiek, vyvrcholení deja, postavy prichádzajú-odchádzajú a stále sa niečo vyvíja. Názov film vám naskočí na obrazovku až po prológu ktorý trvá asi hodinu. Vtedy sa prvý krát stretne dievča a chlapec, ktorý sú jadrom príbehu. Keby som mal vylíčiť celý obsah, rozpísal by som to minimálne 2 a4, toľko tu toho je, takže to preskočím a idem k podstate. Yu Honda žije zo svojim otcom, katolíckym kňazom spokojný život, kým sa do otca nezaľúbi nejaká citovo nevyspytateľná ženská, on na počudovanie city opätuje. Bohužiaľ ženská si to po čase rozmyslí a odíde od neho. Otec začne svojho syna šikanovať tým, nech sa mu vyspovedá z hriechov ktoré pácha každý deň. Yu ako poctivý veriace hriechy veľmi nepácha, takže sa otcovi nepáči, že mu nič nehovorí. Tak si Yu v hlave pretransformuje, že začne robiť hriechy aby sa mohol otcovi vyspovedať a tým mu uľaví od trápenia.. Prejde si všetkými možnými hriechamy až sa z neho nakoniec stáva najlepší fotograf voyerista v celom meste. Je to celé padnuté na hlavu, je to úchylné ale zároveň krehko nevinne citlivé, romantické, pútavé ale zároveň sa tu zabíjajú katanami . Také iné, že to rozhodne odporúčam. ()

Reklama

playboxguest 

všechny recenze uživatele

Nebudu se rozepisovat, když to jde jednoduše pokrýt historkou ze života. Zhruba po hodině filmu mě začal dráždit sopl v nose, říkám si: "Počkám až tam bude nějaká míň záživná scéna a skočím si do šuplete pro kapesník." No a soplík nakonec chudák ztvrdul, páč já za zbývající tři hodiny žádnou takovou scénu nezpozorovala. Holt zjevně nastaly časy, kdy i nudle v nose může mít z filmu erekci. ()

JFL 

všechny recenze uživatele

Dynamický čtyřhodinový epos o lásce, víře a dovednosti nepozorovaně fotit spodní prádlo kolemjdoucích žen. Dost bylo líbezných romancí, kde se outsideři nakonec poslušně zařadí do společnosti. Japonský režisér Shion Sono přichází s uhrančivou vizí perverzního světa prosvětleného nepřemožitelnou láskou._____Recenze na Rejže.cz ()

Willy Kufalt 

všechny recenze uživatele

"I úchyl má svoji perverzní čest." aneb 4 hodiny filmu točeného evidentně pod hlesem: šílenci a úchylové všeho světa, spojte se! Musím uznat, že Šion Sono to má natočeno opět výdatně, enormně dlouhou stopáž dokáže naplnit tak, aby se stále něco dělo, propojit funkčně více zápletek a motivů... Přestože tu Sono často využívá postupy, prvky a motivy, s jakými jsem se u něj už víckrát setkal v jeho dřívějších i novějších filmech a mnohé mě tudíž už tolik nepřekvapily, zároveň se mu opět podařilo přijít s více scénami, kde mě notnou dávkou originality doslova posadil na zadek (třeba akční zaučování v úchylném fotografování, s trojicí jako z nějaké bizarní sekty, mě v první hodině dost odrovnalo, to může vymyslet asi fakt jen Sono :D ) nebo jindy úderně zapůsobit sílou rozehraného okamžiku. A některé rodinné scény s náboženskou linií a rozporuplnou postavou otce a kněze v jedné osobě, či více silných emotivních vzplanutí lásky na pozadí hraničních okolností (nakolik se můžou zdát svou vypjatostí i s typickým japonským afektem přehnané) tu silnou údernost v sobě mají a slušně naplňují film i v dramatické rovině. Na druhé straně stejně jako v Hazardu i Bad filmu se Sonův děj zas točí kolem mladistvých postav s tak zvráceným počínáním, že můj zájem o ně i přes režisérův talent vést divoký děj občas upadal a probíhal na nevyrovnané sinusoidě. Scén, kdy mě sledování této dlouhé „voyeuristické odysey“ začalo míjet až lézt na nervy, tak nebylo zrovna málo a... prostě jsme si se Sonem jednou zas úplně nesedli. Zvláště, když tu zamíchal i akční kung-fu / karate boje, krvavé gejzíry à la Tarantino i několik totálně ujetých nechutností (jedna přijde už těsně po hodině). / Ač je mnohými tady Pod vlivem lásky označováno jako Sonovo opus magnum a také proto jsem ho chtěl vidět, nemohu si pomoct: je dost jiných Sonových filmů v čele s Hiso hiso boši, z nichž jsem si odnesl pozitivnější zážitek. [65%] ()

Galerie (22)

Zajímavosti (3)

  • Původní verze filmu byla 6 hodinová, ale na přání producentů ji režisér Sion Sono musel sestříhat na 4 hodiny. (DailyDreamer)
  • Při chvílích erekce hlavního hrdiny byl použit umělý penis. (Frajer42)
  • Film byl natočen podle skutečných událostí. (Frajer42)

Související novinky

Reklama

Reklama