Liberté
Korkoro
Freedom
Režie:
Tony GatlifScénář:
Tony GatlifKamera:
Julien HirschHrají:
Marc Lavoine, Marie-Josée Croze, James Thiérrée, Arben Bajraktaraj, Mathias Laliberté, Rufus, Carlo Brandt, George Babluani, Bojana Panic, Ilir Selmoski (více)Obsahy(2)
V období 2. svetovej vojny kočuje po francúzskom vidieku rómska rodina s osirelým chlapcom Claudom, ktorého sa cestou ujala. Počas zastávky v mestečku sa dozvedia, že podľa nových zákonov je kočovanie zakázané. Starosta a učiteľka v miestnej škole sa im snažia pomôcť a zachrániť ich pred internáciou v tábore. Umožnia im usadiť sa v mestečku, napokon sú však sami uväznení. Túžba po slobode a zároveň všadeprítomné ohrozenie robia život Rómov v mestečku neznesiteľným. Jediné východisko vidia v tom, že sa opäť vydajú na cestu... (RTVS)
(více)Recenze (8)
Francuzi a SNCF sa aktívne zúčastnili holokaustu, zydovského i romskeho. Francuzi - takisto ako Slovaci - robili len minimum na natlak Nemcov, vacsinu veci robili z vlastnej iniciativy /Francuzov doslova posadol diabol, o tom by sa ale chcelo trochu rozpisat/. Holokaustu sa aktivne zucastnilo francuzske zandarstvo / v modernom ponimali policia/, potom kadejake ich gardy a domobrany - udavali dokonca aj svojich ludi, ktori skryvali zydy a Romov. Nezabudajme na to, ze francuzsky narodny sport je stinanie hlav - 84 % ()
Výborný film zobrazujúci život a zvyky kočovných cigánov počas II. svetovej vojny v zapadlej dedinke na francúzskom vidieku a snahu miestneho starostu zachrániť ich pred likvidáciou. Výraznými postavami okrem starostu a miestnej učiteľky pracujúcej pre odboj je aj chlapec Claude alias Čororó a blázon Taloš. Kvalitná produkcia a uveriteľné herecké výkony dávajú dramatickému príbehu silný emotívny rozmer bez zbytočného pátosu. 75% ()
Film je skutočnou udalosťou, zobrazuje málo známy holokaust na cigánskom etniku vo Vichistickom Francúzsku. Cigánska rodina, ktorou je inšpirovaný príbeh, bola odsunutá do kasárni Dossin v meste Mechelen v Belgicku. Odtiaľ spoločne so židmi bolo 15.1.1944 352 cigánov deportovaných do Osvienčima. V Osvienčime - Brezinke cigáni žili v cigánskom rodinnom tábore. 15.5.1944 vydal veliteľ tábora Rudolf Hőss rozkaz k likvidácii cigánskeho tábora. 16.5. došlo k niečomu mimoriadnemu – prvý krát v histórii Osvienčima došlo k vzbure. Proti príslušníkom SS sa postavili ozbrojení cigáni. Uzávierka tábora bola zrušená. Nie nadlho v noci z 2. na 3. 8.1944 bolo 490 cigánskych žien premiestnených do Ravensbrücku a 2897 cigánov odviezli do plynových komôr. Tábor B-II-e bol voľný pre prísun maďarských židov. ()
Znal jsem jen jednoho cikána. I když přesně nevím, který to byl, je jisté, že mi ukradl peněženku. Tím jsem ovšem neztratil ostych ani úctu k jednomu z největších režisérů (lepší režisér než scénárista) naší doby, který na filmový trh dodává pouze prvotřídní zboží, a to zcela bez ohledu na jeho vlastní původ a běh jeho života. Příběh sirotka Čorkora (Chudáček pro Černé, Claude pro Bílé), jehož představa sirotčince mu otevírá pouze jednu životní alternativu, je zasazen do doby zákazu kočování a bezdomovství ve Francii (Interdit aux nomades 1940 až 1946) - a jako všechny Gatlifovy příběhy slovy nepopsatelný, od brnkání melodie na ostnatý drát až po Talošovu smrt. ()
Gatlif natočil Korkoro možno pre vlastných fanúšikov príliš akademicky, ale asi je to lepšie, ak by sme sledovali explicitne hrôzy vojny a rómskeho holocaustu. Gatlif si vystačil so statickými zábermi Rómov pozerajúcimi do kamery spoza koncentračných táborov. Ale v závere pritlačí a ono aj tá jedna vražda zasiahne každého, koho zasiahol film už svojou témou. Zabudnite na rozvášnený rómsky život plný hudby a tanca, Korkoro je umiernenejší film, kde je asi jedinou srandičkou pitie atramentu v škole. ()
Reklama