Le Havre

Moja druhá osobná skúsenosť s Kaurismäkim, tentokrát o niečo pozitívnejšia. Nemožno odoprieť, že jeho filmy majú svoju vlastnú tvár - strnulo pôsobiace postavy s "poker face-om" vnútorne emocionálne bohaté, navonok pôsobiace chladne a prázdno. K tomu absurdné sekvencie a brutálne čierny humor ukotvený v sociálnom kontexte. Tentokrát "Little Bob" zabodoval úplne najviac a v Kaurismäkovej strnulosti sa objavilo pár zábleskov, ktoré sú zapamätateľné, vtipné a celkom svieže, čo oceňujem. (17.04.2012)

Dojemná pohádka o tom, co nám občas chybí - o lidskosti. 1) Gudaulin vytýká režisérovi, že z reality uniká do naivního vykonstruovaného světa a že si proto přestali duchovně rozumět. Ale právě proto, že film nezobrazuje realitu, hořkou a smutnou, zraňující a bolestnou pro nás, bezmocné, právě proto se mi Le Havre líbí. Hladí po duši mateřskou rukou, v níž je útočiště a bezpečí bez ohledu na to, jak to vypadá venku. 2) 64letý André Wilms (čistič bot Marcel, hlavní postava) mě vzal za srdce. 3) Většímu počtu hvězdiček brání příliš pomalé tempo a nedostatečná výraznost celého příběhu i postav. (27.10.2015)

Zasa mám motiváciu existovať a chuť žiť ! Zima sa mi zrazu začala vidieť teplejšou, temnota svetlejšou a beznádej znesiteľnejšou. Aki Kaurismäki udáva smer mojej duši! Postava Marcela Marxa je kúzelná. Už sa dokonca ani tej staroby nebojím. A musím si zohnať oblek! Le Havre je svetlom v chmúrach všedných dní! (07.03.2012)

Je smutné, že když dělají lidé ve filmu dobré skutky, mluvíme v dnešní době hned o pohádce. To jsem si říkal během filmu. Pak jsem se ale dostal k jeho závěru a hned jsem pochopil proč je tady to slovo tolikrát omíláno. Jo, ten brutální happy end je skutečně pohádkový. Těším se na další setkání s Vaší tvorbou pane Kaurismäki. (14.03.2012)

Som sa aj bál aby znovu nezablikalo niečo zbytočne zastreté ako "Svetlá v súmraku", ale po bližšom zoznámení sa s prístavným mestečkom Le Havre a jeho old-schoolovou gloriolou som zistil, že moje obavy boli úplne nemiestne. Akiho sympaticky potrafená poetika opäť uraduje a tentokrát nachádza uplatnenie v osobitej dramaticko-komediálnej historke o (e)migráciíí, ktorá svoj úspech stavia na kontinuálnom prísune (minimalisticky komunikovanej) tragikomiky a nádejnosti. I keď to už neni onen finsky diktát ako kedysi, tak stále platí - vidieť sa oplatí. (05.04.2012)