Muž z Acapulca

Naprosto skvělá komedie s báječným Belmondem v sebeparodující dvojroli ošuntělého spisovatele, loosera Francoise Merlina a božského magnifique super-špiona Boba Saint-Claira. Film se na první pohled může zdát jednoduchý, zápletka prostá, ale ve skutečnosti je důmyslně propracovaný a jeho největší síla leží v detailech, ať už co se týče dokonalého prolínání Merlinova pařížského světa do agentova Acapulca plného mrtvol, tak v případě scén parodujících (nejen) bondovky... Vtipné scény: Rodriguez byl sežrán žralokem v budce když telefonoval; Ta nevěsta na mě střílela na letišti; Bylo podezřelé, jak před náma pořád maloval tu bílou čáru; -Kam nás to vedou? - Do vltulníku. Ale nelozčilujte se, má dlahá. Já vás z toho malélu dostanu! ; Ariano, mě je trapné představit vám největšího padoucha světa:D ; atd atd. báječná je taky hudbička, všudypřítomní mexičti mariachis a naskakování do auta:) Zábavné jsou také scény, kdy se naštvaný spisovatel rozhodl s agentem zatočit, je cítit, že scénaristé se skutečně vyblbli! Tohle je prostě film, který když dávaj v televizi, tak se koukám. (22.11.2004)

Spisovatel Francois Merlin se nespokojeně prokuřuje životem ve svém nefungujícím zatuchlém bytě. Vymyslel postavu nepřemožitelného světáckého agenta Boba Saint-Clara, který sice neumí mariovenetsky, ale za to s úsměvem na rtech svádí nadrženou agentku Ariannu, během řeči mimoděk postřílí hromady nepřátelských agentů (neko kohokoliv jiného), rozcvičuje se na rotopedu i klavíru, machruje tasením hřebenu z plavek a dalšími efektními kousky udivuje čtenářskou obec. Jenže Merlin začíná svoje namachrované alter ego nenávidět a klapající klávesy psacího stroje už pod hbitými prsty autorovými připravují superhrdinovi pomstu, stejně jako všem, kteří mu znepříjemňují civilní život. Tohle je komedie dle mého gusta, při jejímž sledování se valí tuna hlášek, z nichž vybírat jedinou by bylo vůči ostatním nekorektní. (19.09.2009)

Pecka, rána, mozek na zdi...vlastně na talíři. Tenhle film jsme milovali na základce. Všechny atributy akční komedie - láska, intriky, zabijáci, akce, útěky...nechtělo by to trochu krve?-Jak je libo: Ratatatata - a výsledkem je nádherný krvavý kaskádovitý vodopád místo schodiště! A což teprve, když se na psacím stroji zasekne písmeno R! Padouch nebo hldina, šišlá celá lodina! Pro mě jedna z nejlepších belmondovek. (26.02.2011)

Pred nejakým časom, som ešte Belmondové akčné komédie žral, ale poslednej dobe mi pripadali na jedno kopyto. Až pokým som si nepozrel Muž z Acapulca. Začiatok mi trocha vyznel fádne , no keď som zistil, že to ma všetko na svedomí spisovateľ , ktorý je tou postavou už celkom otrávený., všetko už davalo zmysel . A tak tá postava musi čeliť spisovateľovej nálade a toľkým absurdným problémom , že mi ho bolo už aj ľúto. Preto spracované je to dokonalo a celkom neviem, ktorá Belmondová tvár sa mi páčila viac . Či to bol neohrozený hrdina alebo ješitný spisovateľ. Ale obe postavy mali svoje čaro i kúzlo. Striedanie fikcie s realitou sa nádherne dopĺňalo a kto uškodil spisovateľovi, tak v knihe umieral krvavou smrťou. Je tu neskutočne veľa skvelých nápadov, ale ktoré nie sú vobec trápne či infatilné, ale práve naopak su svieže a priam novátorské. Lebo veľa tých nápadov bolo použitých prvýkrát a veľa neskorších filmov čerpalo práve z tohto zdroja. U mna určite zatiaľ jednoznačne najlepší Belmondo. Vôbec som netušil, že sa budem tak veľmi baviť . Za vtip, eleganciu a dôvtip dávam to najvyššie hodnotenie, zaslúži si ho. (15.03.2023)

„Našiel sa žralok, ktorý zabil Rodrigueza? Áno, už je z neho konzerva!” • Záverečný, tretí diel, zo vskutku ktorého následne vzišla i akási »trilógia o mužovi«, vždy sa mimochodom nachádzajúceho v rozdielnych zemepisných šírkach a dĺžkach, a k tomu i s ústredným predstaviteľom v podaní Jeana-Paula Belmonda, ktorý zakaždým stelesnil úplne iného protagonistu, ale zase zvyčajne s naprosto identickým zápalom po danej veci v podobe krkolomných, akčných kreácií od výmyslu sveta, kde rozhodne teda zapracovala i kreatívna stránka zo strany režiséra Phillippea de Brocu, ktorý tentoraz vytvoril svoju ďalšiu nadštandardnú «brokovinu», počas ktorej na mňa zase vystrieľal i neúrekom brokových, hyperaktívnych scén, a to konkrétne i v náležite podanom spracovaní, ktoré by sa v podstate dalo rozdeliť na akési dve časové roviny: 1). v prvej medzitým vystupovala ústredná postava akčného [špiónskeho] hrdinu Boba Saint-Clara, ako vystrihnutého z napínavých dobrodružstiev o Jamesovi Bondovi. 2). sa na radu dostal i akýsi mimoriadne roztržitý spisovateľ François Merlin, ktorý vlastne o tomto hrdinovi práve píše akýsi hodne prehnaný román, pričom by sa dalo podotknúť, že obidva prvky budú postupne akosi splývať dohromady, až sa tým pádom utvoril celistvý celok, ktorý v rámci všetkých možností ponúkol: nadštandardný, Veľkolepý prejav v podaní charizmatického hráča; skrz-naskrz Bébelovým cítením, nadštandardným spôsobom ukotveného z predchádzajúcich videní. • V prvom rade by som snáď uviedol vec na pravú mieru v takom zmysle, keď si myslím, že Herec s autorom, si chceli určite priamo odteraz asi najviac vystreliť z bondoviek, čiže inými slovami povedané; spoločným úsilím vytvorili akúsi podarenú «paródiu na bondovky», ktorá sa naostatok ani vôbec nebrala vážne, skôr celkom naopak, jedná sekvencia bola absurdnejšou, než tá nasledujúca, a nejako obdobne to pokračovalo až do konca. • Divák sa musí na samý úvod [i]hneď a priam čo najideálnejšie naladiť na ich »humornú frekvenciu», k čomu by mohla tiež dopomôcť i samotná účasť anglickej krásavice Jacqueline Bissetovej, ktorá ústrednému aktérovi veľmi zručne sekundovala... (01.02.2024)