Sametoví teroristé

Mela jsem velky problem s tim "super originalnim" konceptem jednotlivych pribehu. Ve vysledku se totiz stalo, ze me zadny z trojice teroristu nezajimal, nechtela jsem je poslouchat a jenom jsem se modlila, at uz to skonci. Absolutni vyprazdnenost, zbytecny film - pritom paradoxne o velmi zajimavem tematu. (11.04.2015)

║Rozpočet približne €100,000║ Po Slávnostnej ceremónii na festivale Cinematik 2013 prišlo na radu milé prekvapenie v podobe dokumentu Zamatoví teroristi(2013), ktorý ponúka tri príbehy takzvaných teroristov vtedajšieho socialistického systému. Traja hrdinovia, ktorý boli za svoje činy odsúdený paragrafom 93 za akt teror. Príbehy pomenované ich menami Stanislav, František a Vladimír, približujú ich neúspešnú vzburu proti vtedajšiemu režimu. V príbehoch spoznávame ich ľudskú stránku, ich zanietenie pre vtedajšiu vec, prípade odovzdávanie nadobudnutých skúseností dnešnej generácii. Príbehy sú podané s citom, majú svoju ľahkosť, aktéri zaujmú svojou ľudskou stránkou a tieto tri príbehy dokážu vďaka pôsobivému vykresleniu zaujať aj širšie publikum a nielen artových nadšencov. Film mal na festivale od divákov nadšenú odozvu. /videl v kine: 80%/ (videl na festivale Cinematik 2013) (08.09.2013)

Má to jeden problém. Mal to celé režírovať Ostrochovský. Prvá Pekarčíková tretina je výrazne nezvladnutá a bezobsažná. V najlepšom prípade pripomína už aj tak dosť prepálené Nesvadbovo a jeho poumelečtené realityshow metódy (rande scény). Vôbec sa nezameriava na otázky ohľadom protagonistu ako teroristu, iba ho vykresľuje ako sexistu, ktorého jediný životný problém je, že nemá v posteli solárkovú blondínu. Samozrejme tu režisér zaradí aj pár obrazov o jeho živote diverzanta, tie sú však nemotivované a didaktické (napríklad maľovanie väzenskej cely na podlahu). Navyše pôsobia ako nepodarené napodobovanie "oživovacej" metódy jeho kolegu Kerekesa. A aby tam mal aj politický komentár, tak nechá exotov v aute nadávať na Šustera a Gašparoviča, aby ulahodil frustrovaným divákom, ktorí si potrebujú kopnúť do prestaviteľov súčasného politického zriadenia..........................Stredná Kerekesova časť je priemerná a najviac nahnevá svojím vágnym pokusom priblížiť záškodnícku činnosť cez protagonistovo trénovanie vlastných synov v príprave na teroristický útok. Synovia ho majú dosť na saláme, takže ich otec musí miestami do diania vťahovať topornými dialógmi ako z popularizačnej relácie pre mládež. Kerekesova metóda znovuinscenácie starých udalostí tu pôsobí dosť vyčpelo a poviedka je omnoho silnejšia v reportážnych pasážach. Zaujímavá je v podstate len línia hľadania bývalej spolupracovníčky a približovanie samotného atentátu na Husáka. Zostane však toľko nezodpovedaných otázok, že to diváka viac rozmrzí, než uspokojí..........................Poslednej Ostrochovského tretine nie je čo vytknúť a po dlhšej dobe ju považujem za niečo skutočne zaujímavé na poli slovenského dokumentu. Režisér sa šťastne rozhodol príblížiť úskalia diverznej činnosti cez príslušníčku súčasnej nonkomformnej mládeže. Svoj koncept, kedy starý diverzant vycastuje a trénuje opirsingovanú teenagerku, autor pevne drží v rukách. Vyhýba sa vykonštruovaným situáciam a protagonistove spomienky na minulý režím vychádzajú prirodzene na povrch počas tréningového procesu. Ostrochovský tak vyčerpávajúco približuje náročný proces odhodlaného bojovníka proti komunistickému zriadeniu a zároveň cez mladú protagonistu aktualizuje tému do súčasného prostredia. Jeho réžia je subtilná, bez poetizovania, bez pseudohumanizmu, bez banálnych múdrostí, a bez snahy zľahčovať hláškami exotov a zároveň dokáže plasticky vďaka výborným hereckým výkonom vykresliť psychológiu svojich postáv. (07.10.2013)

Spoločným znakom troch protiboľševických teroristov je kladný vzťah k výbušninám. U paka zo Serede tak intenzívny, že odpáli niekoľko živých stromov. Za tento teroristický akt proti prírode si basu zaslúži - kľudne aj v menšej cele, než akú nakreslil v dokumente náterom na dlážku. Priťažujúcou okolnosťou by bola výbušnina v jazierku na konci príbehu. Svojho času som videl hladinu jazierka posiatu mŕtvymi, lesklými rybacími telami po obdobnej pyrotechnickej úprave sveta pod vodou. Lovci si zobrali maximálne 30% výbuchom získaného úlovku a zvyšok ponechali rozkladu. Strýco z Popradu veľmi zaujímavý nebol - len chcel byť zaujímavým - čo sa podpísalo na vrcholiacom znudení z celkovej koncepcie filmu a "neortodoxného" prístupu k téme. Ako viacerí spolukomentátori podotkli, tŕň z päty ničotnosti dokumentu vytiahol až tretí príbeh týpka akoby vystrihnutého z francúzskej légie, úprimne nenávidiaceho boľševické spôsoby a vychovávajúceho si následníčku v guerilovom odboji, ktorá to zrejme nandá náckom. Dva šity a jedna trochu vydarená príhoda - dokopy 20%. Prídavok (december 2012): Dodatočne súhlasím aj s tým, že umelecká inovácia a formálne ozvláštňovanie teroristov patrili k úplným kreténizmom. Vo svojej recnzii na to upozornil známy internetový Ross Hedviček. Súhlasím s jeho tvrdením: "sbirka nehoraznych kokotin, nemajicich vubec nic spolecneho s tim, o co tem trem hrdinum kdysi davno slo". (19.11.2014)

Jak se vaří dějiny ve mě vyvolávaly spíše rozpaky, ale zato Sametoví teroristé ve mě budí všeobecné nadšení. Kerekeš svoji metodu inscenace dovádí až do samotného extrému, ale ono to překvapivě funguje. V některých pasážích se dokonce hlavním představitelům dostává natolik pod kůži, že si o tom ti "autentičtí" dokumentaristi s rozklepanou kamerou můžou jenom zdát. Přestože se na oko vyhýbá nějakému silnějšímu přesahu, tak to téma tam je. Limity antikomunismu a relativita terorismu, jako mantry současnosti, stojí za důkladnější rozbor. Kerekeš a spol. nakopávají, tak kdo se toho ujme? Ale jinak jsou Sametoví teroristé mnohem napínavější a dravější než většina československé produkce. (04.11.2013)