Love

Ani kontroverzia, ani hlbší myšlienkový prínos. Vyumelkovaná estetika sexu s priliehavo zvolenou muzikou zlyháva na opakovateľnosti scén. A tak nudu repetície neoživí ani swingers párty ani pozvanie transsexuála do postele. Ústredná myšlienka filmu je veľmi prostá. Odvodená od odlišných očakávaní a správaní sa muža a ženy vo vzťahu. Mužovi nerobí žiaden problém spávať s desiatkami (stovkami, záleží na jeho šikovnosti a potencii) iných žien. Popritom rovnako intenzívne milovať jednu a tú istú ženu. A vracať sa do hrejivého prístavu večnej lásky, akoby sa nič nestalo. Žena toto vníma ako problém.Napriek jej úvodným proklamáciám o otvorenosti vzťahu a hovorení si o všetkom. Po zistení mužových záletov nasleduje zmätenie, proti-nevera ako pomsta, útek do drôg, alkoholu, únik zo vzťahu. Samozrejme, výnimky existujú, ako všade, princíp zostáva. Tu sa vzťah zamotal v nesprávny moment prasknutia prezervatívu - hrdinovi praskol pri nesprávnej žene, plod začal rásť v nesprávnom brušku. A tým sa, už i tak rúcajúci, vzťah definitívne pochoval. Film Láska predstavuje z väčšej časti pitvanie sa v zlyhaniach a utešujúcich spomienkach na doby, keď bolo fajn. Pozitíva iste sú. Ako vždy u Gaspara elegantne nakrútené scény. Dokonalé zladenie s hudbou. Ruchy použité tak, aby zdôrazňovali náladu scény. Prvýkrát ukázaný rimming na plátne áčkového filmu. Niekoľko presných postrehov o povahe vzťahov. Prežívanie emócií podmienené užívaním drôg (tentoraz marihuana, kokaín, extáza). Nuž a zaujímavé je, že hoci obaja hlavní hrdinovia boli umelci, zo svojho umenia, okrem umenia fyzickej lásky neukázali, ale že vôbec nič. Vyšli z umeleckého prázdna, prešli intenzívnym obdobím zamilovanosti, aby sa vrátili do prázdna. (28.06.2020)

Film s názvom Láska, aj keď skôr, než o ňu tu ide prakticky o regulérne porno, len samozrejme s neporovnateľne vyššou umeleckou hodnotou, čo ma ale pri tomto režisérovi vôbec neprekvapuje, zaujímavými a kontroverznýmy filmami sa Gaspar Noé preslávil. Dejovo to síce nie je ničím výnimočné, ale aj tak ma to dokázalo zaujať, pôsobí to realisticky a v téme vzťahu sa snaží ísť do úplnej hĺbky, čo sa tomu aj darí. Len škoda, že to lepšie nepodporia postavy a vzťahy medzi nimi, tento milostný trojuholník mi neprišiel úplne ideálny, postavy sú až príliš povrchné, čo ma pri takejto dĺžke prekvapilo a ani som necítil nejakú potrebu im fandiť, hlavne mladík mi bol úplne ukradnutý. Skôr mi prišli zaujímavejšie ženské postavy, ale ani tie nie až tak, ako by som chcel. No vynahradzuje to celkové umelecké prevedenie, ktoré mi výborne sadlo, zaujímavé vnútorné monológy, skvelá atmosféra a perfektný vizuál, kamera sa mi tu veľmi páčila, hlavne tie jej pohyby v interiéroch a snímanie postáv, to som si užíval po celý film. Samotných erotických, alebo v tomto prípade už skôr porno scén na všetky spôsoby je tu nespočet, tvoria snáď polovicu času filmu, čo ma v bežnej produkcii väčšinou skôr ruší, ale tu to len predsa má svoje miesto, pôsobí to reálnejšie a vizuálne veľmi atraktívne. Hlavne sekvencia v klube bola po tejto stránke skvelo zvládnutá. A veľkým plusom je aj hudba. Takže síce napríklad taká nedávna Nymfomanka mi prišla kvalitnejšia, hlavne pestrejším scenárom a omnoho lepšími postavami, ale aj v tomto prípade som spokojný, umelecké filmy mám rád a kontroverzné témy mi nevadia, bavilo ma to. 72% (21.12.2015)

S celovečerními HC typu Život Adele nebo Nymfomanka tvoří Love můj oblíbený cyklus "obal porno příběhem". Je okouzlující, jak s matematickou přesností pokrývá Noé fáze fyzické i citové lásky, včetně hravosti až po swingers. Marná je jen snaha některých pubertálních diváků vstřebat tolik otevřenosti a pojmenovávání konkrétních věcí jejich vlastními jmény. Ale pro mimina tu zbylo alespoň několik vtípků v dialozích na téma studenti uměleckých škol řeší, jestli je nejlepší film 2001. A to je zas tak průhledná klasika, že by to vcelku mohlo uspokojit každého. #pražskéfilmovéléto (27.04.2016)

Začiatok má slušný rozbeh. Miera otvorenosti a explicitnosti viac ako dostačujúca. Noé sa ale vracia k téme nastolenej jeho Enter the Void. Ultimátne hľadanie lásky, drogový ošiaľ a sebazničujúca neschopnosť stať sa funkčnou bytosťou v spoločenstve ľudí je témou s akou sa vysporiada množstvo režisérov. A keďže je to ten druh filmov aké mám veľmi rád, videl som ich množstvo. Pri väčšine ale explicitnosť podfarbovala stav hrdinu.. preplnenosť týchto scén v priamej úmere k veľmi ťažkopádnym dialógom takmer o ničom vytvára nie práve príjemný kontrast a čo je horšie pôsobí samoúčelne. Druhá polovica filmu, kedy viacej odkrývame vrstvy zničeného vzťahu a dostávame sa hlbšie a hlbšie do minulosti si uvedomíme že sledujeme pocity dvoch ľudí, ktorých vlastne nemôžeme mať nikdy radi.. A tu ma Noé stráca a necháva chladným. Koniec som pretrpel. Hovoriť o emóciach ako láska a strach ale postaviť ich na sexuálnej otvorenosti pričom si to obhájim dialógom z filmu nie je podľa mňa ukážkou vyspelého filmára. Keby to bol jeho prvý film klobúk dolu.. ale Noé natočil lepšie a sugestívnejšie filmy.. Zdá sa mi že stratil dych na nové témy a nové spôsoby rozprávania. Slabučký priemer s výbornou kamerou. (25.03.2016)

„Living with a woman is like to share a bed with the CIA. Nothing is secret.“ Skôr než film o sexe, film o vzťahoch, o vzťahoch ktoré človeka často nenapĺňajú a v ktorých sa ocitol súhrou rôznych životných okolností. Love Gaspara Noého nechce explicitnými sexuálnymi scénami zámerne šokovať (aj keď u jedného „3D“ záberu s výstrekom ejakulátu priamo „na diváka“ kvôli ktorému bola celá táto vyše dvojhodinová sexuálna odysea natočená v treťom rozmere, by sa o tom dalo polemizovať) alebo byť prvoplánovo kontroverzný. Sex zobrazuje ako bežnú súčasť každého vzťahu, aj keď v prípade hlavného protagonistu tá súčasť zahŕňa aj experimentovanie v trojke alebo s transvestitom. Film sa však nikdy nedostane do polohy keby by bol samoúčelne vulgárny. Súčasne s množstvom sexuálny scén – jednou film aj začína – sa v postupných mozaikách a nelineárnych flashbackoch odkrýva životný príbeh hlavného hrdinu a životná cesta ktorá viedla až k jeho frustrácii zo súčasného vzťahu. Aj samotný sex je tak súčasťou príbehu, kde sa počas tohto aktu odráža aktuálny stav vzťahu dvoch ľudí. Gaspar Noe síce nie je tak zručný režisér, aby sa dokázal do psychiky svojich protagonistov ponoriť hlbšie a ponúknuť ich detailnejšiu analýzu akoby sa v podobnom námete žiadalo, no namiesto toho „rozpráva obrazom“. Milostné scény sprevádza fantasticky zvolená hudba, kde raz odráža ich živelnosť, druhý krát frustráciu a to všetko vizuálne zaobaľuje do sýtych farieb ako napríklad červenej, ktorá občas pôsobí vzrušivo až sa čoraz bližšie k záveru tento kamerový filter stáva znepokojujúcejším. Všetky emócie tak skôr než by boli znázorňované hercami, vyplývali z príbehu sa odohrávajú „v obraze“. Gaspar Noe má vizuálne podchytenú každú sekundu a aj keď chápem, že Love bude mať problém nájsť si divákov, nakoľko zanietení cinofilovia ho odsúdia čoby obyčajný „pseudo-art“, pretože postavy omieľajú iba obyčajné frázy a ich konanie nemá žiadnu vopred zamýšľanú „pointu“ (v podstate rovnako ako v živote) a pre radového diváka bude tá explicitnosť ďaleko za mierou (viď napríklad detailný záber na penis vnikajúci do pošvy), tak za mňa je to rozhodne ten najlepší Noé, respektíve prvý Noého film, s ktorým sme si dokonale sadli. Predošlá skúsenosť s Enter the Void bol skôr útrapou, než akýmkoľvek zážitkom. Love je už tým zážitkom, zážitkom pripomínajúcim divoký sex s osobou, s ktorou ste ho zažiť ani nechceli (alebo nemali?). Zapamätanie hodný, ale asi by ste ho nikomu neodporúčali. CELKOVO: 4,5* (9/10) (04.12.2015)