Semestr

…môj zápis č.29: Zmiešané pocity… Tie ma zväčša bavia, ale či tomu bolo aj počas tohto “semestra”? Do kina som za posledné tri roky páchol iba dva razy, za čo môže ako covid pauza, tak aj kadencia kravín, ktorá sa do distribúcie dostáva… Napriek tomu som rád, že ma v priebehu posledných mesiacov do kinosály vtiahli filmy, ktoré boli české. A vďaka následnému nadšeniu z #annaismissing a Bodu obnovy som začal pokukovať po viac českých počinoch, ktoré ma doviedli k tomuto seriálu. Chvíľu mi stál na watchliste, počas čoho som sa zhodou náhod dostal k filmom ako Unfriended 1 & 2, Profile či ďalším, ktoré ma zaujali vďaka filmu Searching, ktorý som dlho bral ako veľmi originálny počin (dosť ma zaujal vlastný neprehľad)... Ak by ktosi nerozumel, všetky tieto snímky spája fakt, že sa odohrávajú na obrazovke monitora, ako tomu nakoniec bolo aj pri seriáli Semester (čo bolo až priam vtipné prekvapenie). Je skvelé, že čosi podobné vzniklo ako internetové seriál a ešte úžastnejšie by bolo, ak by sa podobného konceptu ujala akákoľvek VOD platforma, nakoľko tento formát je nápaditý, vďačný, nenákladný a vie sa odovzdať do rúk aj s menej profesionálnemu štábu. Čo je prvý problém tohto seriálu. Herci sú ozaj hrozní. Herecký priestor vypĺňajú maximálne cez grimasy a priestor na pohybovú dynamiku je obmedzený na úpravu kučier hlavnej hrdinky. Netuším, ako sa seriál natáčal (a tragikomické by bolo, ak by herci ozaj interagovali s klávesnicou a oknami aj počas ostrej - čo by znamenalo, že zlyhal strih), ale neskutočne ma iritoval fakt, že takmer všetci aktéri sú za obrazovkami stuhnutí (vďaka aspoň za Cinu), hoc cez pohyb ramien, rúk či hlavy (nie prinajlepšom len očí, aj keď ani to sa často nestáva) by vedeli odovzdať celku viac dôveryhodnosti aj dynamiky. Technický aspekt je super. Zoomy a jazdy po obrazovke (hoc sa tvária ako prvok napomáhajúci čitateľnosti - skôr príbehu, nie textíkov) sú skôr pre mňa čosi navyše (a paradoxne tvorbu proces tvorby uľahčili = nakoľko kým vidíme čosi zblízka, tak všetko skryté sa vie pripraviť na následnú akciu a teda nebolo treba mať fulltime celú obrazovku “v akcií”). Minimálne ale za ten wiggle pri detailoch by som fackal. V tíme tvorcov značne postrádam šikovného grafika, ktorý by isto vložil viac iniciatívy do “credits” a upratal úvodnú znelku, ktorá je nápadom ozaj perfektná. Je interaktívna, napovedajúca, retrospektívna, prepojená s prítomnom i minulosťou… Nadpája sa podvedome na divákov prakticky až “showdonttell” metódou - škoda len, že “nie je krajšia”. Osobne podobné “výpovede” ozaj nemusím, o to viac, ak sú o mládeži (modernej mládeži)... Na druhú stranu som vlastne rád za každú vec, ktorá skrze moderné prvky vlastne… kritizuje moderné prvky a dáva nenásilnou cestou isté zrkadlo práve vlastnej cieľovke. Zhodou náhod, práve keď hlavná aktérka preniesla repliku o jednej filmárskej metóde a označila ju za progresívnu, tak samému sa mi kotúľali po hlave myšlienka, že práve táto postava je progresívna, konkrétne progresívna p*ča, ktorá už viac nesympatická byť vlastne nemohla. Rozumiem o aký druh snímku sa jedna, na druhú stranu… Ozaj som sa cítil ukrátený, že sa nemôžem prikloniť ani k jednému z páru. Večne zdutá princeznička a nadržaný honič… Prebytok odveci replík… prvá epizóda je vlastne žiaľ o ničom… Posledná epizóda vlastne žiaľ škoda, že tiež nie je o ničom… Lebo dialóg o hraní hier a živote v štáte, kde dostanete peniaze za nič je hrozne napísaný aj interpretovaný nonsen (aj keď samozrejme rozumiem zámeru). Možno viac subjektívny problém som mal ešte so skutočnosťou, ako veľmi bolo do príbehu zakomponované “štúdium filmu”. To spomínam len preto, že lepší oslí mostík k ešte zopár vetám zo seba neviem vydolovať. Vnímam zámer prepojiť isté filmárske metódy a myšlienky, ktoré Amálka afektovala a simultánne ich používal/riešil aj samotný seriál, na druhú stranu nič viac nepriniesli a štúdium umenia je pre neskutočné kvantum ľudí veľká neznáma - zatiaľ čo cez štúdium viac mainstream odboru by sa dal seriál väčšmi prepojiť s problémami a sebareflexiou postáv, či zámerom kritiky, ktorú chcel seriál priniesť. Aby mi bolo lepšie rozumieť, veľmi oceňujem určité paralely… Pri zamyslení sa úplne kvitujem skvelú ideu, ako sa obe ženské postavy snažia presadiť “umením zachyteným kamerou” a zatiaľ čo poctivej študentke filmu sa nedarí, tak vymletá kamoška sa vďaka hlúpym vlogom nestáva div celebritou… Ale… Nebolo to dotiahnuté. Skrátka gradácia, tempo a štruktúra replík inak tonu kvalitných maličkostí jednoducho nezvládli popísať dostatočne na silnejší zážitok. Čím sa dostávam aj k skoro záveru, že ak by mala každá epizóda okolo 15 minút, bol by to oveľa väčší zážitok. Možno som isté veci iba nepochopil, ale… o čom boli niektoré akcie na monitore? Eset v poslednej epizóde bol productplacement, alebo (prosím nie!) len hrozná metafora na akúsi očistu ako softwaru počítača, tak aj ducha hlavného hrdinu? Pokuta za stiahnutie filmu bola na čo? Len taká mini vsuvka, čo všetko ti v modernom svete vie podkopnúť nohy - z čoho sme vyústili k mailu pre otca “ako sa máš a náhodou nejaké prachy mi nepošleš mimochodom?”. Na podobných momentoch mi asi vadí iba tá konsekvencia, ktorá… áno… je žiaľ reálna, ale na druhú stranu… Film a seriál má oproti reálne životu tú výhodu, že sa dá naskriptovať a teda jednotlivé okamihy by nemuseli pôsobiť ako improvizácia na place, ale osobne by som ich spojil to jedného prepojeného celku, ktorý by som (aspoň ja) pri sledovaní podobnej sondy vnímal ako veľmi funkčný domino efekt, ktorý by ma v lyrickom príbehu obyčajných životov mladých ľudí aj tak dokázal riadne chytiť za gule. (14.10.2023) (méně) (více)