The True Cost

Položme si ruku na srdce. V zájmu kolektivní pohodlnosti jsme si všichni – ať už vědomě či nevědomě – vytvořili společný svět, kterému vládnou peníze a jakákoliv průmyslová výroba bude mít vždy negativní dopad na naše životy a přírodu. Hlavně, že máme to levné oblečení, auta a elektroniku, které můžeme každou chvíli nahradit za nové. Však on to za nás vždycky někdo vyrobí. Nikdo z nás by nechtěl být otrokem, přesto moderní otroctví svým chováním podporujeme. Ke zhlédnutí na YouTube. (26.10.2021)

Dobre natoceny, sice jednostranny dokument (tvurci tvrdili, ze nikdo z vyrobcu nemel zajem pred kamerami mluvit...) o celkem atraktivnim tematu, ktere ovsem nema reseni. Hlavni problem lidstva je v neustale rostouci populaci, v naprosto drtive prevaze rozvojoveho sveta, kdy tito lide maji bud na vyber v otresnych podminkach vydelat dva dolary za den a nebo nedelat nic a cekat az umrou hlady. Lidi je tolik, ze se vzdy nekdo ochotny ci zoufaly pracovat najde. To, ze si nekdo koupi vice, jak tri nova tricka za rok je vec druha. Tu ale neresi ani reziser nebo kameraman, ktery je v kazdem zaberu pri zaverecnych titulcich a snad pokazde ma na sobe jine triko ci kosili. Dokument, ktery nic neresi, ale muze zvysit divakuv prehled. (22.04.2019)

Viac takýchto dokumentov, ktoré prinášajú kopu tématických faktov na zamyslenie. Už len, aby sa dostal do čo najväčšej priazne verejnosti (ale kdeže, to radšej budú kiná premietať dokumenty o "hrdinoch" typu Rytmus). Dokument krásne postavil na protiváhy konzumentov a producentov - jedni bez druhých by v podstate neexistovali, ale voľný trh napokon predsa len tlačí producentov, aby išli stále viac na doraz. A to platí všeobecne o našej spoločnosti, nielen odevného priemyslu. Aj keď oblečenie bolo v podstate veľmi vhodným príkladom na to, aby nám tvorcovia dokumentu priblížili ako to celé funguje, a aké fatálne následky so sebou prináša naša ľudská rozmaznanosť a povrchnosť. Jediné, čo mi tu bohužiaľ chýbalo, boli aj vyjadrenia tých veľkých koncernov a odevných gigantov, ktorí v podstate celý tento kolotoč točia. Ale tí sa pre istotu pred kamery báli vyliezť... (06.09.2015)

Ďalší z rady dokumentov o tom, ako konzumný kapitalizmus v nejakom priemyselnom odvetví bezohľadne devastuje všetko, čoho sa dotkne, od prírodných, cez ľudské zdroje. Je to síce rovnaká pesnička s rovnakým posolstvom a vyznením, videným niekoľkokrát už v X iných dokumentoch, no to nijak neznižuje kvality a výpovednú hodnotu The True Cost. (26.10.2015)

Od tragédie na "Rana Plaza", kde pri páde fabriky na oblečenie zahynulo viac ako 1 000 ľudí (!!!), až po chamtivé správanie svetových značiek, ktoré nastolili trend: "za málo peňazí, veľa muziky". Každý pol hodinu spácha jeden z farmárov pestujúci bavlnu samovraždu. Nemyslím si však, že by boli na vine vyslovene svetové značky. Ľudia si môžu sami zato, že sú konzumnými ovcami, ktoré kúpia všetko čo sa trbliece. Kurva nie sme predsa straky, máme rozum, mali by sme vedieť čo nám treba a čo nie. Za väčšinu zlej situácie v krajinách tretieho sveta môžu samotné vlády štátov. Alebo snáď mám veriť tomu, že to nefunguje ako vo väčšine zemí v EÚ, kde pohlavári rozhodujú o tom, ktorá značka za akých podmienok v onom štáte môže začať vyrábať svoj produkt? Priznám sa, ja osobne nakupujem rád, avšak iba to čo potrebujem. Som zaťažený na značkové oblečenie (najmä obuv), nechodím do Beckhamovho "H&M-ka", ktoré je v tomto dokumente najviac na pretrase. Márnotratnosť je "poväčšine" výsada žien či teenagerov, pritom sa to netýka iba samotných handier. No povedzte mi, načo je treba 13 ročnej dievčine iPhone 6?? Toto všetko z nás robia naše vnútorné hodnoty, ktoré vyznávame, no najmä obyčajná závisť. On má BMW, je škaredý jak noc, no pritom má krásnu dlhonohú blondsku (aj keď tupú jak bagandža, ktorá žije pre moment, pričom jej absolútne nevadí, že sa každé ráno budí vedľa upachteného mastniaka, ktorý smrdí na sto honov, hlavne že ráno nemusí za pult do kadejakej fabriky), tak je dosť pravdepodobné, že keď si kúpim "Audi A8", aj ja budem mať takú nevestu. Táto téma je na dlhšie, mohol by som sa tu rozpísať na 300 strán, no každopádne, to my so svojím myslením robíme formu biznisu. No ale dosť bolo mudrovania, aj tak to nikto nečíta. Idem si ja radšej kúpiť ďalšie tenisky. (31.03.2016)