Režie:
Hirokazu Kore'edaScénář:
Hirokazu Kore'edaKamera:
Rjúto KondóHudba:
Haruomi HosonoHrají:
Lily Franky, Kirin Kiki, Džó Kairi, Miju Sasaki, Sósuke Ikemacu, Moemi Katajama, Sakura Andó, Maju Macuoka, Kengo Kóra, Akira Emoto, Čizuru Ikewaki (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Osamu je gastarbajtr, který si přivydělává kradením v obchodech. Do řemesla zasvěcuje i svého syna. Oba žijí v provizorním domě na periferii a s dalšími členy domácnosti tvoří rodinu, na které je podivné mnohem více než jen způsob obživy. Do rutiny krádeží zasáhne holčička, která si osaměle hraje v mrazu na balkoně. Osamu se rozhodne, že vzít si dítě, které rodiče zanedbávají, není zločin. Jeho čin vede k odhalení tajemství uvnitř rodiny zlodějů a zpochybnění toho, co vlastně pod pojmem rodina rozumíme. Koreedův film je citlivým, vrstevnatým a rafinovaným dramatem o bezpodmínečné lásce a důstojnosti chudých. (Film Europe)
(více)Videa (3)
Recenze (103)
Nemám problém s japonskými filmami. Nakoniec tento film sa mohol odohrávať kdekoľvek, možno do istej miery aj v cigánskej osade. V tomto filme si nebiologická rodina vymyslí nejaké poučky (kradnúť tovar, ktorý v obchode nikomu nepatrí, škola je iba na to, čo sa nedá naučiť doma a pod.), ktoré im umožňujú vnímať svoj parazitný spôsob života ako niečo morálne a prípustné. Mojim problémom je, že sa tento spôsob života kladie schematicky do opozície proti biologickým rodinám, ktoré sú vždy horšie, ako toto spoločenstvo. Preto nemôžem považovať film za kvalitnú sociálnu drámu, iba za ďalší manipulatívny pokus narúšať obvyklé životné pravdy. Preto iba priemerné hodnotenie. ()
Kore'eda možno nie je najinovatívnejším, ale vzácne miesi ľudovú úprimnosť, emócie a ťažké skúšky osudom. Je takým japonským Satyajit Rayom. Kladie dôraz na vyváženú psychologickú zložku aspektom prítomného momentu prežívania a spracovávania podnetov a je nekompromisný v dôsledkových rozuzleniach príčinnosti týchto sporov. Filmu dominuje minimalistický formalizmus, ale mimoriadne citlivo ho rozvetvuje do ďaleko dôslednejších detailov. Medziľudské väzby poníma ako istý ekvivalent bližšie nešpecifikovaného pocitu bezpečia napriek zlej sociálnej situácii, ale nevyvoláva v divákovi lacný efekt spolupatričnosti nižšej triedy "bojujúcej" o svoje šťastie. Ono to nie je vykalkulovaný efekt, ale proces širokospektrálneho pochopenia situácie. A to je dôležité vo filmoch, ktoré majú globálnu relevanciu. ()
Po toľkých chválach a velebiacich hodnoteniach sa človek domnieval, že po filme bude zdieľať to všeobecné nadšenie. Ale prečo vlastne? Prvé dve tretiny filmu sa len kradne, kradne a kradne. Stále dokola, bez akéhokoľvek zmyslu a s idiotskou logikou, že kradnúť v obchode je OK, lebo to nepatrí nikomu... Potom prichádza aspoň k nejakému určitému "lámaniu chleba" a postupne sa aj odkrýva tajuplné pozadie postáv, čo bolo azda jediné zaujímavé z celého filmu. No áno, aj pointa bola fajn (hoci tiež je to na pováženie). Ale inak, že by som bol z tohto filmu taký unesený? To určite nie. Možno keby sa s tým tvorcovia viac pohrali a nebola by veľká časť filmu tak monotónne zameraná len na to rabovanie obchodov, tak by to malo na viac. Takto sotva 2*. ()
Neokázalý pohled na rodinu v dnešní moderní společnosti. Empatický film, jehož tvůrce ho ovšem má perfektně promyšlený a zcela pod kontrolou. Proto se spoustu informací dozvídáme postupně (vlastně až do úplného závěru), což nás nutí neustále přehodnocovat svůj postoj k jednotlivým postavám. Film, který mě přiměl přemýšlet nad tím, co všechno je špatně v mé rodině. ()
Film, ktorý bude dozrievať. A ktorý ukazuje majstrovstvo rozprávačského talentu akým disponuje Koreeda v tej najlepšej možnej forme. Jeho filmy nikdy nie sú zlé. Sú na akejsi hrane sociálnych drám obohatených o korenie každodennej všednosti a krásy. Taký ten poetický presah akým život disponuje ak sme ochotní nazerať pod povrch. A Koreeda je kuchár, ktorý vám dovolí pričuchnúť. On nerieši problémy svojich hrdinov. On vám ich predstavuje vo výseku života s chybami aj krásami aké ľudský charakter môže mať a rozpráva o tom krásne.. nenásilne a pokiaľ sa dá, tak úprimne. Shoplifters sa radí k tým silnejším filmom minulého roku. Dostáva sa pomaly pod kožu a s hrdinami prežívate každú jednu výraznú scénu a drámu. Ako píšem tieto riadky - dúfam, že každý z nich zažije šťastný koniec. Zaslúžia si to. ()
Reklama