Tekutý písek

Snáď jedinou vadou a dôvodom pre "iba" štvorhviezdičkové hodnotenie je fakt, že posledné dva diely sú o dosť intenzívnejšie ako prvé štyri, ktoré obsahujú sem tam aj nejakú tú vatu, ale pri záverečnom účtovaní to ani nebudete brať do úvahy. Tekuté piesky sú veľkou emocionálnou bombou, skvele dramaturgicky vyskladanou a napísanou. Otvára viaceré témy, avšak ak tu máme napríklad prisťahovalcov, tak aj tak sú v centre pozornosti vzťahy, respektíve ich nefunkčnosť. Na začiatku všetkého bolo kedysi jedno nevydarené manželstvo a v podstate všetko zlo je len následkom jeho zlyhania. Ale chyby môžeme hľadať aj u Majiných rodičov, v médiách, ale najmä dobe, v ktorej je prvoradou hnacou silou túžba si užívať život naplno bez akejkoľvek zodpovednosti, napríklad aj za výchovu svojho syna. (16.09.2023)

Začiatok je skôr opatrný, než by si divák mal hneď utvoriť názor, či ho to baví, alebo nie. Sledujeme dvoch menej či viac rozmaznaných teenagerov a ich vznikajúcu lásku. Avšak v retrospektíve, pretože príbeh začína scénou školského masakra, respektíve chvíľu po ňom. A epizóda končí zase chvíľu pred ním. Všetko nasvedčuje tomu, že najzaujímavejšími pasážami budú tie zo súdu. (15.09.2023)

Druhý diel je už o poznanie sugestívnejší než pilot. K slovu sa dostáva aj puška, i keď v trochu nečakanej situácii. Užijeme si s rozmaznanými teenagermi veľkú párty, tentokrát ich už spoznávame niekoľko desiatok a okrem jednej výnimky nie je šanca si z nich nikoho obľúbiť. Otec s jachtou bol nesympatický už v prvej epizóde a tento dojem stále graduje. Potom ale prekvapí úplný záver, ktorý napríklad odpovie na to, prečo tento arogantný milionár nie je súčasťou dejovej línie zo súčasnosti. (15.09.2023)

Epizóda sa zameriava viac na komplikovaný vzťah medzi troma študentami, pričom je dosť ťažké pochopiť, ako hlavná hrdinka dokáže odpustiť svojmu priateľovi to, ako extrémne primitívne sa chová. Preto je pre mňa najlepšou scénou epizódy krátke posedenie na zastávke MHD. A keďže sme vo Švédsku a riešia sa aj imigranti, tak sa nezabudlo ani na Zlatana. (15.09.2023)

Tou najzaujímavejšou pasážou epizódy je neprekvapivo rekonštrukcia masakru v škole. Scéna je nakrútená veľmi chaoticky, ale s dôležitými útržkami informácií a prestrihávaná so subjektivizovanými spomienkami Maji. Pôsobia však autenticky, keďže ide o útržky pamäti vyvolané v strese rekonštrukcie, takže nejde tu o nespoľahlivého rozprávača. Sebastian je väčšinu dielu mimo (v Južnej Afrike), čo som rád, ale svojou blbosťou aj tak posúva dej ďalej k nevyhnutnej tragédii. (15.09.2023)

Že budú vrcholom série diely odohrávajúce sa prevažne na súde a s retrospektívami udalostí vypovedaných pred porotou nie je prekvapením. Množstvo súvislostí začína dostávať zmysel, postavy sú nejednoznačné, máte chuť nenávidieť nielen otca Sebastiana (mimochodom aj on má svoj svojrázny pohľad na vec), ale aj prokurátorku, ale ako by sme sa chovali na jej mieste? Tých obetí je tu viac než by sme na prvý pohľad povedali a skrátka tvorcovia vedeli, kedy presne vytiahnuť na diváka to najlepšie, v tomto prípade zároveň aj najkrutejšie. (15.09.2023)

Podobne kvalitný diel ako ten predchádzajúci. Všetko do seba zapadlo, na konci nás čaká nesmierna katarzia a vďaka záveru môžem s pokojným svedomím skonštatovať, že podobne silný emocionálny zážitok som pri finále seriálu nezažil už dlhšiu dobu. Neveril by som, že sa takýmto spôsobom dá vystavať obhajoba a záverečna reč, pri ktorej bledne aj slovné spojenie "trafiť klinec po hlavičke". (16.09.2023)