Boží pokušení

"Yes, God, Yes" je filmom, ktorý v mnohom musím oceniť. Myslím si, že to dobre ukazuje, že mnohí ľudia vodu kážu ale víno v pohode pijú a pritom majú tendenciu hovoriť druhým, aby sa vyhýbali jednému alebo druhému, lebo za to skončia v pekle. Takže pokrytectvo priamo v akcii. Vďaka tomu je záverečná spoveď pre mňa jeden z highlightov filmu. No myslím si, že je tu toho trošku viac. Oceňujem Nataliu Dyer, ktorá sa s rolou skutočne popasovala veľmi dobre. Dokopy tam toho nemusí moc hovoriť, no veľa dáva do svojich pohľadov, mimiky a gestikulácie. Proste neverbálne herectvo a úplne som jej uveril tú mladú zvedavú Alice, ktorú začnú priťahovať "zakázané" myšlienky. A je skvelé ju sledovať. Dáva do toho maximum. Scénky s mobilom alebo mopom sú vďaka tomu veľmi vtipné, ale aj skutočné. Má tu aj vynikajúcu reč pri konci filmu, kde odsudzuje mnoho vecí, ktoré ako ľudia robíme. Ohovárame sa, klameme o druhých a pritom dokážeme mnohých veľmi jednoducho zraniť. A v tom momente si to ani nemusíme uvedomovať. Film v podstate skvele ukazuje, že ako ľudia si musíme nájsť svoju cestu. A môžeme kráčať s Bohom aj bez toho, aby sme ho videli ako obrovského policajta, ktorý nás za všetko zatratí. A čím skôr to ako ľudia pochopíme, tým lepšie. Hodnotenie: B (10.08.2020)

Dívka na koštěti alias masturbácia s mopom, to je mi už len kúsok, normálne, že tlieskam. Ak má byť tento film reklamou na samouspokojovanie, potom gratulujem, mládež teraz pôjde húfne do obchodov a bude vykupovať metly a staré mobily typu tehla. Teda nie teraz, až po núdzovom stave, čiže ktovie, či na Slovensku to bude vôbec tento rok. Avšak skôr by som povedal, že ide o ďalší z trápnych pokusov zaútočiť na vieru a cirkev. Mne to celé príde tak, že slaboduchší tvorcovia bez nápadu sa chytajú jednej jedinej slamky, ktorá film v očiach liberálnych recenzentov zachráni. Stačí, že bude o deviantoch alebo proticirkevný a je to zaručený úspech, nikto to kritizovať nebude. Vo všetkých filmoch je akoby nainštalovaná povinná propaganda kritizovať alebo minimálne zosmiešniť všetko, čo súvisí s kresťanstvom, hoci práve na jeho koreňoch naša moderná spoločnosť vyrástla a zo všetkých veľkých náboženstiev je ďaleko najliberálnejšie . Napriek tomu ho film ukazuje ako čisté pokrytectvo, ukrývajú sa v ňom latentní buzíci a byť členom kresťanskej komunity znamená pomaly oprátka na krku. Som zvedavý, kedy tak začnú útočiť aj na ostatné dve monoteistické náboženstvá, ktoré sa nechávajú obrezať, búchajú hlavami o múr alebo koberec, ľudí mimo svojej viery považujú za nízkokategorický hnoj, o právach žien ani nesnívali, rovnosť a sloboda im smrdí. Alebo tam už liberálom odvaha chýba? (19.01.2021)

Už dlhšiu dobu snorím a hľadám filmy posledných rokov, ktoré by sa nostalgickou optikou dívali na prelom milénia, ale primárne na ranné 00. roky. Lov de facto prestal po tom, ako mi niekto povedal, že potenciálni filmári, ktorí by cítili nostalgiu k tomuto obdobiu buď ešte filmy netočia, alebo ju necítia. A hoci tu už bolo niekoľko takých, ktoré sa do tohto "namočili" aspoň neúmyselne, napríklad Looking for Alaska či Bad Education (neúmyselne vo význame, že skutočné udalosti príbehu a predloha sú v predmetnom období zasadené, čiže aktívne si ho nevybrali a teda inde by sa odohrávať nemohli), tak už tu máme aj prvého adepta, ktorý sa do nultých rokov vrátil dobrovoľne a úmyselne – Yes, God, Yes (plus o dva roky staršie Lady Bird). Obstojný malý indie film s neopozeraným príbehom o mladej katolíckej školáčke, ktorá prostredníctvom vibračného režimu starej Nokie, spomaleného AOL internetu a drevenej rukoväte mopu objavuje krásy sexuálneho uspokojenia. A nielen o tom, ale aj o pokrytcoch a človečích odpadoch v spoločnosti... ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (28.7.2020) (22.10.2021) --- "I was feeling envious of my best friend when she got a Bimmer for her birthday, because I drive a Buick LeSabre." (25.10.2021)

Nečekaně skvělá věc, která se mi moc líbila. Především asi zásluhou herecké představitelky hlavní role - Natalia Dyer je coby Alice výborná (ta její obličejová mimika!) a člověk jí prostě musí fandit, aby těma sračkama proplula pokud možno bez úhony (vrcholná scéna v baru, v němž jí stará lesba otevře oči). Hodně jsem se u toho nasmál, a současně mi to nepřišlo vůbec hloupé, protože tím, jak je ten film až jednostranně nesmiřitelný vůči katolické bigotnosti a odsuzujícím názorům na mimomanželský sex a masturbaci (které jsou nakonec - asi spoiler alert - odhaleny z velké míry jako přetvářka), to na mě silně působilo dojmem, že si zde režisérka a scenáristka v jedné osobě pravděpodobně chtěla vyřídit účty s vlastní minulostí (tento dojem autobiografičnosti filmu posiluje i zasazení děje do roku 2001, se všemi těmi dobovými kulisami typu žlutá Nokia 5110, na které se hraje had, nebo CRT monitory, na kterých se chatuje o sexu, což by jinak samo o sobě moc nemělo opodstatnění, snad kromě snahy svézt se na současné retro oblibě devadesátek a nultých let), což jsem si rychlým googlením po zhlédnutí filmu skutečně potvrdil (ostatně znal jsem kdysi dívku, která prodělala vcelku podobnou zkušenost jako Karen Maine zamlada). Pro mě osobně velmi příjemný filmový objev, podobně jako ze stejného roku třeba snímek Šprtky to chtěj taky - oba jsou tady podle mě hodně nedoceněné, což mě mrzí. (26.12.2020)

Naprosto jednoduše natočená indie komedie o dospívání v křesťanském prostředí, jež je ovšem hodně vtipná a celkově příjemně napsaná tím, jak se trefně, ale překvapivě nekonfliktně strefuje do pokrytectví radikálního křesťanství, které na mladých lidech páchá více škody, než užitku a brání jim v sebepoznání. Natalia Dyer a její kawaii mimika za každou cenu je v téhle roli taky trefou do černého. Stejně jako dobové reálie (CRT monitory, AOL, staré Nokie a samozřejmě absence sociálních sítí) dodávající filmu určitý retro a uvěřitelnější feel. (03.01.2021)